Riziko demencie znižuje až o 28 %. Najlepší recept na silný mozog a dlhší život je úplne zadarmo

Obyvatelia takzvaných „modrých zón“, teda oblastí sveta, kde ľudia často žijú vyše sto rokov, majú jedno spoločné. Žijú so silným pocitom životného zmyslu.

Nový výskum z Univerzity Kalifornia-Davis naznačuje, že ti účel v živote nielen pomôže žiť dlhšie, ale aj ochráni tvoj mozog v starobe.

Výsledky štúdie publikovanej v The American Journal of Geriatric Psychiatry sledovali viac ako 13 tisíc dospelých vo veku 45 rokov a starších až 15 rokov. Zistili, že ľudia so silnejším zmyslom pre účel života mali približne o 28 percent nižšie riziko vzniku problémov s pamäťou a myslením. To zahŕňa stavy ako mierny kognitívny pokles či demencia.

Informujú o tom web Knowridge a štúdia uverejnená na portáli American Journal of Geriatric Psychiatry.

Ochrana funguje naprieč všetkými skupinami

Výhoda sa potvrdila u rôznych rasových a etnických skupín. Platila aj po zohľadnení ďalších dôležitých faktorov ako vzdelanie, depresia či prítomnosť génu APOE4, ktorý zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby.

Profesorka Aliza Wingo, jedna z hlavných výskumníčok z UC Davis, vysvetľuje: „Naše zistenia ukazujú, že pocit zmyslu pomáha mozgu zostať odolný s vekom.“ Dokonca ľudia s genetickým rizikom Alzheimerovej choroby mali úžitok, ak disponovali silným pocitom účelu. Demenciu u nich rozvinuli neskôr než u tých bez jasného životného zamerania.

Výskumníci v tejto štúdii nepýtali ľudí, čo dáva ich životu zmysel. Predchádzajúce výskumy však ukazujú, že pocit zmysluplnosti môže pochádzať z mnohých rôznych zdrojov. Patri sem čas strávený s rodinou, dobrovoľníctvo, pokračovanie v práci či mentorstvo iných, účasť na náboženských alebo duchovných komunitách, koníčky alebo učenie sa nových vecí a pomoc iným prostredníctvom láskavosti či starostlivosti. V Japonsku sa myšlienka životného účelu často nazýva „ikigai“.

Spomalenie kognitívneho úpadku

Výskumníci tiež zaznamenali, že ľudia s väčším zmyslom pre účel nemali len nižšie riziko demencie – ich kognitívny úpadok začal neskôr. V priemere mali tí s vysokým pocitom účelu oneskorenie približne 1,4 mesiaca v začiatku kognitívneho poklesu počas osemročného obdobia.

Hoci sa to môže zdať málo, je to porovnateľné alebo lepšie ako niektoré lieky proti demencii, ktoré sú momentálne dostupné. A navyše to neprichádza s vedľajšími účinkami.

Nicholas C. Howard, prvý autor štúdie, zdôrazňuje, že na rozdiel od drahých liekov, ktoré môžu mať riziká, „účel v živote je zadarmo, bezpečný a dostupný.“ Dodáva, že je to niečo, čo si ľudia môžu budovať kedykoľvek vo svojom živote zameraním sa na vzťahy, stanovovanie cieľov či vykonávanie zmysluplných aktivít.

Metodika a výsledky výskumu

Štúdia využila dáta zo Health and Retirement Study, národného prieskumu podporovaného National Institute on Aging. Všetci účastníci začali štúdiu s normálnou kognitívnou funkciou. Odpovedali na otázky o svojej pohode a účeli pomocou sedemotázkovej ankety. Následne absolvovali telefonický test pamäte a myslenia každé dva roky.

Aj keď štúdia nedokázala, že účel spôsobuje nižšie riziko demencie, veľký počet účastníkov a konzistentné výsledky naznačujú silnú spojitosť. Podľa spoluautora Thomasa Winga, neurológa z UC Davis Health, tieto zistenia podporujú myšlienku, že duševná a emocionálna pohoda sú kľúčové pre zdravé starnutie.

Wingo vyjadruje nádej, že budúce štúdie otestujú, či pomoc ľuďom budovať zmysel pre účel môže skutočne predchádzať demencii. „Vzrušujúce na tejto štúdii je, že ľudia si možno dokážu ‚premyslieť‘ cestu k lepšiemu zdraviu,“ hovorí Wingo. „Nikdy nie je príliš skoro – ani príliš neskoro – začať premýšľať o tom, čo dáva tvojmu životu zmysel.“

Tento výskum prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov, že naše myslenie a životné ciele môžu ovplyvniť naše fyzické i duševné zdravie. Budovanie silného pocitu účelu môže pomôcť chrániť náš mozog a udržať nás zdravších dlhšie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti