Vlachynský z INESS: Každý živnostník s tržbami do 1 705 eur ročne bude musieť zaplatiť viac odvodov, ako sú jeho príjmy

Martin Vlachynský z INESS varuje, že zmeny v odvodoch dopadnú najtvrdšie na tých najmenších živnostníkov. Podľa jeho výpočtov ide o „matematicky nekompromisnú likvidáciu“ tisícok drobných podnikateľov.

Tretí konsolidačný balíček vlády má podľa oficiálnych vyjadrení pomôcť ozdraviť verejné financie. No podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského sa v praxi stane pravý opak – najväčšiu daň za túto politickú stratégiu zaplatia živnostníci a mikropodnikatelia.

„Hitparáda negatív tretieho balíčka má veľa favoritov. U mňa víťazia živnostníci. Vplyv balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich bude bez preháňania doslova likvidačný. Netvrdím to ja, ale matematika,“ píše Vlachynský vo svojej analýze.

Prvý „plesk“: O pár percent vyššie, o stovky eur drahšie

Vláda podľa neho navrhuje tri zmeny – dve zásadné a jednu menšiu. Tou najmenej výraznou, no stále citeľnou, je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, čo pre priemerného živnostníka znamená navýšenie výdavkov o približne 7 eur mesačne.

Omnoho tvrdší zásah však predstavuje posunutie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody – teda z čoho si živnostník odvody vypočítava. „Doteraz sa platili z 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, odteraz to bude z 60 %, čo je zásadná zmena,“ vysvetľuje analytik.

Zmeny zasiahnu nielen tých, ktorí platia z absolútneho minima, ale aj tisíce ďalších SZČO, ktorí sa doteraz pohybovali tesne nad touto hranicou. „Dnes – podľa dát z roku 2024 – zhruba 78 % živnostníkov platí sociálne odvody z minimálneho základu. Ale toto opatrenie sa dotkne aj tých, ktorí boli v pásme 51 až 59 %, čo je ďalších približne 9 % SZČO,“ uvádza analytik. 

A aby toho nebolo málo, potrebné je si podľa neho uvedomiť ešte jeden dôležitý faktor: tieto vymeriavacie základy sa každý rok automaticky zvyšujú spolu s rastom priemernej mzdy.

„Živnostníkov v roku 2026 preto čaká dvojzložkové zvýšenie – posun percenta zo zákona a zároveň prirodzený nárast vymeriavacieho základu,“ dodáva analytik. Výsledkom bude, že niekoľkým desiatkam tisíc ľudí odvody dramaticky stúpnu, a to aj napriek tomu, že ich reálne príjmy zostanú rovnaké.

Živnostníci zaplatia viac než zamestnanci. Odvody im zhltnú takmer polovicu príjmu

Zvýšenie vymeriavacieho základu a sadzby zdravotných odvodov bude mať najzásadnejší vplyv na malých podnikateľov, ktorých ročné tržby sa pohybujú len mierne nad hranicou povinného platenia sociálnych odvodov.

„Toto opatrenie bude mať dramatický dopad najmä na živnostníkov, ktorých ročné tržby sa pohybujú blízko doterajšieho hraničného pásma na povinné platenie sociálnych odvodov – teda 9 144 eur v roku 2025,“ upozorňuje Vlachynský. Ako konkrétny príklad uvádza živnostníka s ročnými tržbami 12 000 eur, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky. Takýto človek si podľa neho priplatí vyše 600 eur len kvôli zvýšeniu vymeriavacieho základu, a ďalších viac ako 90 eur pre zmenu sadzby zdravotného poistenia.

„Ak prirátame aj prirodzené zvýšenie minimálnych odvodov kvôli rastu priemernej mzdy, zvýšenie odvodového zaťaženia mu odkrojí dodatočných 8 % z tržieb,“ počíta analytik. V prepočte na celý rok by takýto podnikateľ zaplatil na odvodoch až 5 100 eur ročne. A hoci kvôli nezdaniteľnej časti základu dane nebude platiť žiadnu daň z príjmu, podľa analytika to nie je žiadna výhra: „Pre jeho peňaženku je to sotva útecha.“

Až 400 eur mesačne len na odvody

Aby bol vplyv nových opatrení zrozumiteľný aj pre bežného človeka, Vlachynský ho prepočítava do jednoduchého porovnania: živnostník, ktorý zarobí 1 000 eur mesačne, odvedie štátu 425 eur – teda 42,5 % svojich príjmov. „To je o skoro tri percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí z ceny práce zamestnanec s rovnakým nákladom pre zamestnávateľa,“ upozorňuje analytik.

Zamestnanec s „cenou práce“ 1 000 eur totiž odvedie celkovo 39,64 %. Rozdiel je však ešte dramatickejší, keď sa pozrieme na to, čo za to zamestnanec dostane – a čo nedostane živnostník. „Drobný živnostník zaplatí viac daní a odvodov ako porovnateľný zamestnanec, ale bez nároku na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istotu práce a milión ďalších výhod Zákonníka práce,“ konštatuje analytik INESS.

„Likvidačné opatrenie kvôli dôchodkom“

Jedným z hlavných argumentov vlády je podľa rezortu financií nízka výška budúcich dôchodkov živnostníkov. Vlachynský s týmto pohľadom ostro nesúhlasí. „Rozhodnutie stať sa živnostníkom je aj rozhodnutím zobrať väčšiu zodpovednosť za seba, vrátane potreby aktívnejšieho prístupu k vlastnému zabezpečeniu. Naopak, spoliehať sa na štátny pilier o 20–30 rokov pri dnešných deficitoch Sociálnej poisťovne považujeme skôr za špekulatívne,“ tvrdí.

Rovnako kriticky sa vyjadruje k argumentu, že zvýšené odvody živnostníkom zabezpečia aspoň minimálny dôchodok. „Nesystémový populistický nástroj minimálnych dôchodkov nemôže slúžiť ako argument na vyššie zdanenie dnešných živnostníkov. Živnostníci za minimálny dôchodok nelobovali.“

Zároveň však varuje, že v dôsledku vyšších odvodov mnohí živnostníci radšej skončia, a tak do dôchodkového systému neprispejú viac, ale menej – dokonca nič. „Pre mnohých môže byť toto zvýšenie likvidačné a ich príspevok do dôchodkového systému nebude vyšší, ale nulový,“ uzatvára.

Druhý úder: Novým živnostníkom sa skončili „prázdniny“

Kým prvý zásah vlády do odvodového systému živnostníkov bol tvrdý, druhé opatrenie predstavuje podľa Martina Vlachynského z INESS „KO úder pre mikroživnostníkov“. Rezort financií ho nazval „zrušením prázdnin“, no podľa ekonóma ide len o politickú hru so slovami.

„Je to nezmyselný názov. Živnostník nemá žiadne ‚prázdniny‘. Neplatenie sociálnych odvodov v prvých 12 až 18 mesiacoch podnikania (v závislosti od dátumu začiatku) vyplýva z daňovo-odvodového systému. Odvody sa totiž platia na základe podaného daňového priznania, ktoré – pochopiteľne – v prvý rok neexistuje,“ vysvetľuje odborník. 

Nový odvod už po 6 mesiacoch

Navrhovaná zmena prináša zavedenie novej vrstvy minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody – vo výške 26 % priemernej mzdy. Táto povinnosť má platiť už po 6 mesiacoch od založenia živnosti.

„To predstavuje nesystémový krok. Po novom budeme mať dva minimálne vymeriavacie základy – jeden z 26 % a druhý zo 60 % priemernej mzdy,“ hodnotí Vlachynský. Tento krok podľa neho zásadne zdraží vstup do podnikania a odradí najmä nízkopríjmové skupiny a ľudí bez finančnej rezervy.

„Povinnosť platiť tento odvod už po šiestich mesiacoch bude mať dopady na vznik nových živností. Analýza ministerstva počíta s dopadom na 42 000 živnostníkov vo výške 16 miliónov eur. To znamená dodatočný náklad 381 eur na jedného nového živnostníka,“ uvádza.

Koniec výnimiek: Zaplatíš, aj keď nezarobíš

Nové opatrenie však nekončí pri začínajúcich podnikateľoch. Ruší sa aj hranica príjmu, pod ktorou doteraz živnostníci neplatili sociálne odvody – teda 9 144 eur ročne. „Aj živnostníci s ročnými príjmami pod touto hranicou budú musieť platiť minimálny sociálny odvod vo výške 131 eur a 34 centov mesačne,“ varuje analytik.

Dôsledok opatrenia ukazuje na konkrétnom príklade dôchodcu-živnostníka, ktorý má príjem 250 eur mesačne. Ten doteraz platil len zdravotné poistenie vo výške 10,80 eura. Po novom však bude musieť platiť aj sociálne odvody, čím sa jeho mesačné odvody zvýšia na 142 eur, čo je 57 % z jeho celkových tržieb.

„Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1 705 eur ročne bude musieť zaplatiť viac odvodov, ako sú jeho príjmy,“ zdôrazňuje Vlachynský.

Ministerstvo počíta s miliónmi, analytik hovorí o likvidácii

Približne 196 000 živnostníkov dnes nemá povinnosť platiť sociálne odvody kvôli nízkym príjmom. Po zavedení tejto zmeny sa to zmení.

„Odrátajme zhruba 42 000 novozaložených, zostáva 154 000 aktívnych mikroživnostníkov podnikajúcich viac ako rok. Ministerstvom odhadovaný výnos z tejto skupiny je 113 miliónov eur v prvom roku, teda 734 eur na osobu ročne, a 232 miliónov v druhom roku, keď už budú platiť plných 12 mesiacov,“ sumarizuje analytik. 

Pre väčšinu z nich môže byť táto zmena likvidačná. Najviac postihnutí budú tí, ktorí podnikajú poctivo a všetky tržby riadne fakturujú.

Ani práca „na ruku“, ani s. r. o. nebudú spásou

Zverejnenie výpočtov a vplyvov nových odvodových pravidiel vyvolalo na sociálnych sieťach značný rozruch. Ľudia v komentároch hromadne predpovedali, že živnostníci začnú pracovať „na čierno“ alebo si založia eseročky. Podľa analytika Martina Vlachynského z INESS však ani jedno riešenie nie je reálne – a už vôbec nie systémové.

„Áno, časť mikroživnostníkov je ‚mikro‘ len z pohľadu faktúr, nie reálnej činnosti. No existuje množstvo profesií, kde fungovanie pomocou nezdokladovanej hotovosti nie je reálne. Je to väčšina činností, kde zákazníkom živnostníka nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, ktorá chce náklady do vlastného účtovníctva,“ vysvetľuje.

Dodáva, že ani tradičné „hotovostné“ segmenty, ako stánkový predaj či služby v teréne, už dnes nie sú také neregulované ako kedysi. „Ani predaj v stánkoch a podobne nie je vďaka častým kontrolám až taký Klondike, ako kedysi.“

S. r. o.? Komplikované, drahé a nevhodné pre malých

Prechod na s. r. o. môže byť podľa Vlachynského výhodný len pre časť podnikateľov. Mikroživnostníkom s nízkymi tržbami však skôr uškodí ako pomôže. „Fungovanie pod obchodnou spoločnosťou si vyžaduje nie úplne lacné účtovné služby, prináša nemožnosť legálne disponovať firemnými peniazmi na súkromné účely, nesie so sebou daň z dividend aj prísnejšiu transakčnú daň,“ vymenúva riziká.

Pridáva aj ďalšie nevýhody: povinný zápis konečného užívateľa výhod do registra, nižšiu šancu získať hypotéku, nemožnosť prerušiť podnikanie, zložité ukončenie činnosti. „Pre mikroživnostníka s príjmom pár tisíc eur ročne s. r. o. nedáva veľký zmysel,“ dodáva rázne.

Živnostníci sú základom podnikania. Namiesto podpory prichádza trest

Záverečné slová analytika smerujú k širšiemu obrazu: živnostníci nie sú len číslami v štatistike, ale jadrom podnikateľského ekosystému, ktoré si zaslúži rozvoj, nie sankcie. „Živnostenská skúsenosť je základná škola podnikania. Je inkubátorom budúcich väčších podnikateľských projektov. Samostatnosť a zodpovednosť v podnikaní núti k vyššej ekonomickej zodpovednosti,“ pripomína.

A pokračuje s varovaním: „Živnostníci zároveň predstavujú tú časť spoločnosti, ktorá je kanárikom v bani zložitých a nákladných štátnych regulácií. Oni sa neprikrývajú tučnou perinou čoraz hrubšieho Zákonníka práce. Sú to ľudia, ktorí sú ochotní riskovať, a tým objavovať nové príležitosti. Ekonomika takých ľudí potrebuje, štát by ich mal motivovať, nie trestať.“

Radičová – vláda dusí malých podnikateľov, no nerieši slabú výkonnosť ekonomiky

Bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová upozorňuje, že samotné zvýšenie príjmov do rozpočtu nerieši podstatu problému. „To nie je len o tom, čo ja mám – pardon – čo mám ako príjem do rozpočtu. To je aj o tom, čo je tá ekonomika schopná vygenerovať. A práve tu je pes zakopaný,“ povedala v diskusii s tým, že Slovensko má zásadný problém s výkonnosťou ekonomiky.

Kritizuje, že vláda sa zameriava na krátkodobé ozdravenie financií, no môže tým zničiť základnú vrstvu hospodárstva – malých a stredných podnikateľov. „Ekonómovia už otvorene hovoria, že tieto opatrenia, najmä zvýšenie zdravotných odvodov o 1 %, povedú k zániku živností. Hovorí sa o desaťtisícoch,“ upozornila Radičová a dodala, že podnikatelia dnes môžu presunúť svoje sídla do Česka, odkiaľ budú podnikať aj na Slovensku – čo oslabí domáci trh ešte viac.

„Na ministerstve financií predsa nie sú len politickí nominanti, sú tam aj odborníci. Nikto nerozmýšľa nad tým, že to A má zároveň aj B?“ pýta sa bývalá premiérka. Kritizuje tiež rétoriku, že živnostníci boli doteraz zvýhodnení. „Opomína sa fakt, že živnostník ide do rizika, má investície, hľadá si klientov, nie je nijako chránený ako zamestnanec. To je úplne iná kategória ľudí. My by sme si ich mali vážiť.“

Pripomenula, že v čase finančnej krízy investovalo Nemecko pod vedením Angely Merkelovej práve do malého a stredného podnikania – a to podľa nej štartovalo ekonomiku oveľa účinnejšie než zvyšovanie odvodov.

Úspech konsolidácie je podľa Radičovej možný len tam, kde funguje právny štát, je vymožiteľnosť práva, stabilita zákonov a predvídateľné podnikateľské prostredie. „Na Slovensku, žiaľ, neplatí ani jedna z týchto podmienok. Svedčí o tom aj minimálny objem zahraničných investícií. A pýtam sa: Kto by do takéhoto prostredia vstupoval dobrovoľne?“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy