Sprevádza Zem už 60 rokov, doteraz si ho nikto nevšimol. Astronómovia objavili nový „kvázimesiac“

Teleskopy observatória Pan-STARRS na havajskom vulkáne Haleakala zachytili neznámy objekt. Dostal označenie 2025 PN7 a ukázal sa ako výnimočný kozmický sused. Astronómovia zistili, že tento malý asteroid sprevádza našu planétu už približne 60 rokov, pričom si ho nikto nevšimol.

Informujú o tom weby CNN, iMeteo a štúdia uverejnená na portáli IOP Science. 

Neočakávaný objav z observatória

Objekt patrí medzi takzvané kvázimesiace. Tieto kozmické telesá zdieľajú s naším svetom podobnú dráhu okolo Slnka. Neobieha však priamo Zem ako skutočný mesiac. Namiesto toho sa pohybuje po vlastnej slnečnej obežnej dráhe, ktorá ho drží v našej tesnej blízkosti. Jeden obeh mu trvá rovnako ako Zemi – približne 365 dní.

Dlhé roky zostal 2025 PN7 neviditeľný kvôli svojej malej veľkosti a slabému jasu. Moderné teleskopy ho dokázali zachytiť až počas tohtoročného priblíženia, keď sa dostal na vzdialenosť okolo 299-tisíc kilometrov od Zeme. To je len o niečo menej ako priemerná vzdialenosť nášho Mesiaca.

Analýza archívnych údajov potvrdila, že sa objekt v našom susedstve pohybuje už celé desaťročia. Španielsky astronóm Carlos de la Fuente Marcos publikoval výsledky výskumu začiatkom septembra v odbornom časopise Research Notes of the American Astronomical Society.

Rozdiel medzi kvázimesiacom a minimesiacom

Mnohí si mýlia kvázimesiace s minimesiacmi. Rozdiel medzi nimi je však kľúčový. Minimesiace skutočne obiehajú našu planétu, aj keď len dočasne. Dobrým príkladom je 2024 PT5, ktorý bol „družicou“ Zeme dva mesiace v minulom roku.

Kvázimesiace sa správajú inak. Nikdy nevstúpia na stabilnú obežnú dráhu okolo Zeme. Ich gravitačná väzba s naším svetom je slabá a nepriama. Zdieľajú s nami podobnú cestu okolo Slnka, akoby nás sprevádzali vo vesmírnom priestore.

Takýchto objektov poznáme len málo. Najznámejší je Kamoʻoalewa, ktorý vedci tiež považujú za možný fragment Mesiaca. K nemu smeruje čínska misia Tianwen-2 s plánovaným návratom vzoriek do roku 2027. Ak by sa potvrdilo, že aj 2025 PN7 pochádza z Mesiaca, získali by sme ďalší dôležitý kúsok v skladačke histórie Slnečnej sústavy.

Rozmery nového objavu zostávajú predmetom diskusií. Odhady sa pohybujú medzi 19 až 30 metrami v priemere. Aj napriek skromným rozmerom ide momentálne o najmenší známy kvázimesiac v tesnej blízkosti Zeme.

Nestabilná dráha s dlhodobými cyklami

Obežná dráha 2025 PN7 nie je úplne stabilná. Objekt sa postupne presúva medzi zemepodobnou a takzvanou podkovovitou dráhou. Tá ho môže zaviesť až stovky miliónov kilometrov ďaleko od našej planéty.

Výpočty ukazujú, že v aktuálnom blízkom obehu zostane približne 60 rokov. Potom ho gravitačné sily Slnka odtiahnu do vzdialenejšej podkovovitej dráhy. Tento cyklus sa pravdepodobne opakuje už celé tisícročia.

Napriek relatívne blízkym vzdialenostiam nepredstavuje objekt žiadnu hrozbu. Kvázimesiace a minimesiace zvyčajne nemajú kolízne dráhy. Ich pohyb astronómovia dobre poznajú a dokážu presne predpovedať.

Okná viditeľnosti sú pri takýchto objektoch veľmi zriedkavé a krátke. Väčšinu času zostávajú pre naše teleskopy príliš slabé na zachytenie. Len počas najbližších priblížení sa stanú dostatočne jasnými na pozorovanie.

Tajomný pôvod a budúci výskum

Otázka pôvodu 2025 PN7 fascinuje odborníkov. Astronóm de la Fuente Marcos predpokladá, že pochádza zo skupiny asteroidov nazývaných Arjuna. Tieto malé telesá majú slnečné dráhy podobné tej našej. Nejde o klasický asteroidný pás medzi Marsom a Jupiterom.

Do skupiny Arjuna sa mohli dostať aj fragmenty vyvrhnuté pri nárazoch na Mesiaci. Ak by sa táto teória potvrdila, 2025 PN7 by mohol obsahovať vzácne informácie o histórii našej planéty a jej prirodzeného satelitu.

Zloženie objektu zatiaľ nepoznáme. Odborníci si myslia, že ide o prirodzený skalnatý úlomok. Občas sa síce v blízkosti Zeme objavia aj staré družice či zvyšky rakiet, ale podľa vývoja dráhy možno rozlíšiť prírodný a umelý pôvod. V prípade 2025 PN7 je scenár s ľudským odpadom prakticky vylúčený.

Mesačné horniny otvárajú cestu výskumu 

Význam podobných objavov presahuje čistú vedu. Kvázimesiace poskytujú jedinečný pohľad na dynamiku Slnečnej sústavy. Zároveň predstavujú lákavé ciele pre budúce vesmírne misie. Sú relatívne blízko a dostupné s menšími nákladmi.

Môžu poslúžiť ako testovacie polia pre nové technológie či dokonca zdroj materiálu. Ak sa ukáže, že obsahujú mesačné horniny, otvoria cestu k ďalšiemu skúmaniu vzniku a vývoja našej planéty.

Objav nového kvázimesiaca pripomína, že aj v našom kozmickom susedstve stále existujú tajomstvá. Astronómovia sú presvedčení, že podobných objektov môže byť v blízkosti Zeme viac. Vďaka svojej nenápadnosti však zostávajú skryté pred našimi teleskopmi. 2025 PN7 je zatiaľ najnovším dôkazom toho, že Slnečná sústava stále skrýva prekvapenia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti