Uznávaný onkológ: 5 nenápadných návykov, ktoré zrýchľujú biologické starnutie tvojho tela

Michael Hunter je onkológ, ktorý sa popri svojej lekárskej praxi venuje výskumu dlhovekosti. Hovorí, že desiatky pacientov, ktorí podľa všetkého žili „zdravo“, sa k nemu dostávali s rovnakým problémom: starnutie prebiehalo rýchlejšie, než by zodpovedalo ich veku. Ich výsledky krvi boli rozladené, trápili ich problémy so sústredením a jasným myslením, kolísavý cukor v krvi a u niektorých už v šesťdesiatke badať úbytok svalstva – sarkopéniu.

„Jedávali čistú stravu, denne cvičili, vyhýbali sa tukom. A predsa sa ich telá správali, akoby boli o desať až dvadsať rokov staršie,“ upozorňuje Hunter. Vysvetľuje, že sám v mladších rokoch veril týmto návykom, no potom si uvedomil, že niektoré z nich sú síce obľúbené, no z pohľadu bunkovej biológie predstavujú tichého zabijaka.

Upozorňuje na 5 návykov, ktoré podľa neho vyzerajú ako „zdravé“, no v skutočnosti môžu urýchľovať biologické starnutie. A zároveň ponúka jednoduché, vedecky podložené alternatívy.

Raňajkový smoothie ako cukrová bomba

Začína sa to nevinne, rozmixuješ si hrsť bobuľového ovocia, pridáš trochu mandľového mlieka a proteínu. Vznikne „zdravý“ smoothie, ktorý sa stal raňajkovou rutinou miliónov ľudí. Problém však nastáva vo chvíli, keď ovocie rozmixuješ. Zaniká v ňom väčšina štruktúry vlákniny, ktorá by za normálnych okolností spomaľovala vstrebávanie cukru do krvi.

Hunter v ambulancii sledoval, ako sa pacientom po vypití smoothie prudko zvyšuje hladina glukózy. V niektorých prípadoch až na úroveň, ktorá zodpovedá diabetickým hodnotám. A to aj vtedy, keď bol smoothie doplnený o proteín. Rýchle vstrebávanie cukru zvyšuje inzulín a z dlhodobého hľadiska oslabuje bunkovú citlivosť.

Lepšie riešenie podľa neho spočíva v jednoduchosti: zjesť ovocie v celku, napríklad jablko alebo hrušku a doplniť ho o tuky a bielkoviny, napríklad hrsť orechov či lyžicu orechového masla. Telo tak dostane rovnaké živiny, no vstrebávanie bude pomalšie a šetrnejšie pre pankreas aj pečeň.

Dlhé kardio bez závaží ťa oberie o svaly

Beh alebo bicyklovanie sú populárne formy pohybu a nepochybne prispievajú k zdravšiemu srdcu. No keď človek uprednostňuje iba dlhé kardio tréningy bez zaradenia silového tréningu, telo mu to môže časom vrátiť späť.

Hunter upozorňuje, že dlhé monotónne tréningy môžu zvyšovať hladinu stresového hormónu kortizolu, čo vedie k strate svalovej hmoty. Tá je pritom zásadná pre zdravý metabolizmus, rovnováhu, držanie tela, ale aj psychickú pohodu. „Vidím maratóncov s lámavými kosťami a prediabetickým stavom. Kardio preháňali, no úplne im chýbala sila,“ vysvetľuje.

Svaly sú podľa neho najcennejšou „metabolickou menou“, ktorú máme. Ich strata vedie k rýchlejšiemu starnutiu. Odporúča preto zaradiť silový tréning aspoň dvakrát týždenne a popri tom sa pravidelne prechádzať. Takéto rozloženie pohybu má podľa výskumov najväčší vplyv na spomalenie biologického veku.

Strach z tuku ako cesta k energetickým výpadkom

Generácie ľudí vyrastali v presvedčení, že tuk je nepriateľ. Diéty s nízkym obsahom tuku boli propagované ako zázračné riešenie na zdravie aj chudnutie. No realita je iná. Podľa Huntera nízkotučné diéty zvyčajne obsahujú vysoké množstvo škrobov a cukrov, ktoré spôsobujú zápaly, narúšajú hormonálnu rovnováhu a vedú k nárastu vnútrobrušného tuku.

Pacienti, ktorí sa tukom vyhýbali, mali často problémy so sústredením, výkyvmi energie či únavou. Naopak, jedlá s kvalitnými tukmi – ako sú olivový olej, orechy, semienka, mastné ryby alebo avokádo, prospievajú hormonálnemu systému a zároveň majú protizápalové účinky.

Výskum, na ktorý sa Hunter odvoláva, ukazuje, že ľudia, ktorí dodržiavajú stredomorskú stravu s vyšším podielom zdravých tukov, majú dlhšie teloméry (biologické „koncovky“ DNA, ktoré signalizujú dĺžku života), lepšiu inzulínovú senzitivitu a nižšie hodnoty zápalových markerov ako tí, ktorí sa stravujú nízkotučne.

Celodenné „zobkanie“ oslabuje bunky

Jeme neustále, od raňajok cez snacky medzi stretnutiami až po drobné pojedanie počas varenia večere. Tento trend mnohí obhajujú ako zdravý: radšej viac menších porcií ako dve obrovské jedlá. No neustály príjem potravy drží hladinu inzulínu zvýšenú počas celého dňa, čo bráni telu vstúpiť do stavu autofágie – prirodzeného bunkového „upratovania“.

Autofágia je proces, pri ktorom sa bunky zbavujú poškodených štruktúr, opravujú sa a omladzujú. Hunter tvrdí, že pacienti, ktorí jedli síce „čisto“, ale neustále, rýchlejšie starli na bunkovej úrovni.

Odporúča preto obmedziť jedenie na 2 až 3 výživné jedlá denne, ideálne v časovom okne 10 hodín. Takýto prístup pripomína princíp prerušovaného pôstu (napríklad 16:8), pri ktorom sa telo dostáva do stavu bunkovej regenerácie až po približne 12 hodinách od posledného jedla.

Relax nestačí. Skutočná odolnosť sa buduje diskomfortom

Mnohí si pod zvládaním stresu predstavia bublinkový kúpeľ, Netflix alebo pohár vína. Hunter upozorňuje, že tieto „komfortné“ stratégie síce krátkodobo pomôžu, no z dlhodobého hľadiska oslabujú schopnosť tela zvládať skutočný stres.

Odolnosť voči stresu sa podľa neho buduje práve vystavením tela krátkemu, kontrolovanému diskomfortu. Príklady zahŕňajú otužovanie, saunovanie, dychové cvičenia či silový tréning. Tieto krátkodobé, kontrolované stresy aktivujú regeneračné mechanizmy tela a zvyšujú psychickú aj fyzickú odolnosť.

Bez týchto mikro výziev sa telo stáva krehkým a ľudia, ktorí pôsobia navonok pokojne, sa pri prvej skutočnej záťaži rýchlo zosypú. Hunter preto odporúča zámerne si vyberať malé dávky nepohodlia, nie ako trest, ale ako biologický tréning.

Zdravie nie je o vzhľade, ale o biológii

Hunter hovorí, že aj tie „najzdravšie“ a najpopulárnejšie návyky môžu byť z dlhodobého hľadiska škodlivé, ak nerešpektujú princípy bunkovej biológie. „Aj ja som týmto zvykom veril,“ priznáva. „Vyzerali rozumne. Zneli múdro. Ale zdravie nikdy nebolo o vzhľade. Je o biológii.“

Ak sa cítiš staršie, ako by si mal, môže to byť práve tým, čo robíš každý deň v domnení, že si na správnej ceste. Prvým krokom k obnoveniu vitality je podľa experta opustiť nefunkčné návyky a nahradiť ich tými, ktoré sú overené vedecky aj klinicky.

Hunter v závere vyzýva ľudí, aby namiesto snahy robiť viac začali robiť múdrejšie rozhodnutia. Lebo zvyky, ktoré si každý deň vyberáš, formujú nielen tvoje zdravie, ale aj dĺžku a kvalitu života.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking