Asteroid väčší než atómová bomba z Nagasaki sa blížil k Zemi. Vedci začali okamžite pracovať na obranných scenároch

Na konci decembra 2024 objavili astronómovia nový asteroid, ktorý dostal označenie 2024 YR4. Už po niekoľkých týždňoch vypočítané dráhy ukazovali, že sa môže v roku 2032 priblížiť k Zemi natoľko, že nie je možné vylúčiť kolíziu.

Správy o tom, že pravdepodobnosť zásahu Zeme dosahuje niekoľko percent, spustili medzi vedcami a vesmírnymi agentúrami poplach. V planetárnej obrane totiž šanca na úrovni jednotiek percent znamená, že treba zareagovať. Zverejnili preto štúdiu, kde sa možným rizikám venujú.

Od Zeme k Mesiacu

Asteroid má priemer približne 60 metrov – čo je veľkosť, pri ktorej už dopad na Zem môže spôsobiť značné škody. Na rozdiel od kilometrových kolosov, ktoré by vyvolali globálnu katastrofu, takýto objekt neohrozí celú planétu. Ak by však dopadol nad obývanou oblasťou, výsledky by boli dramatické. Explózia v atmosfére by svojou energiou prekonala jadrovú bombu z Nagasaki, ktorá mala približne 20 kiloton TNT.

Takéto prirovnanie používajú vedci, aby bolo jasnejšie, aký rozsah má uvoľnená energia. Priestorová vlna by mohla poškodiť budovy, rozbiť okná a zranenia by mohli utrpieť tisíce ľudí. Ako pripomienka slúži udalosť z roku 2013, keď nad ruským Čeljabinskom vybuchol asteroid s priemerom len okolo 20 metrov. Výbuch mal silu pol megatony TNT – teda mnohonásobne viac než hirošimská bomba – a zranil vyše 1500 ľudí.

Počiatočné výpočty pre 2024 YR4 ukazovali približne trojpercentnú pravdepodobnosť, že 22. decembra 2032 narazí do Zeme. Len pár dní po objave tak malo ľudstvo na stole scenár, ktorý vyzeral ako z hollywoodskeho filmu. V nasledujúcich týždňoch však pribúdali ďalšie pozorovania, ktoré dráhu asteroidu spresnili. Už vo februári 2025 NASA oznámila, že Zem je mimo ohrozenia – pravdepodobnosť zásahu klesla prakticky na nulu.

Úplne inak to však vyzerá pri Mesiaci. Výpočty ukazujú, že šanca zrážky so satelitom Zeme zostáva okolo štyroch percent. To by síce pre ľudí na povrchu neznamenalo žiadne priame nebezpečenstvo, no následky by mohli byť nepríjemné. Pri dopade by sa z mesačného povrchu vyvrhlo obrovské množstvo materiálu.

Časť z neho by sa dostala na obežnú dráhu a zvýšila by hustotu prachu a mikrometeoroidov medzi Zemou a Mesiacom až tisícnásobne oproti bežnému stavu. Taká situácia by na niekoľko dní predstavovala riziko pre satelity aj pre astronautov.

Čo o ňom vieme

Veľkú úlohu pri poznaní asteroidu zohral Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa naň zameral v marci 2025. Jeho merania potvrdili, že teleso má priemer približne 60 ± 7 metrov a patrí do skupiny tzv. S-typov – teda kamenných asteroidov bohatých na kremičitany. Tento fakt je dôležitý, pretože vlastnosti materiálu rozhodujú o tom, aké techniky by bolo možné použiť, ak by bolo treba asteroid odkloniť alebo rozbiť.

Vedci zároveň modelovali, akú energiu by bolo potrebné na zmenu dráhy. Pri asteroide tejto veľkosti sa ukázalo, že odklonenie pomocou kinetického nárazu sondy by bolo veľmi náročné a mohlo by spôsobiť nechcenú fragmentáciu. Zostáva preto možnosť tzv. robustnej deštrukcie – teda rozbitia asteroidu na množstvo menších úlomkov, ktoré by sa následne rozptýlili v priestore a nepredstavovali by väčšiu hrozbu.

Ako by sa dalo zasiahnuť

NASA a partnerské laboratóriá skúmali dve hlavné cesty. Prvou je kinetická deštrukcia – náraz sondy vo vysokej rýchlosti, ktorý by teleso rozbil. Druhou, ešte účinnejšou, je riadená jadrová explózia vo vhodnej výške nad povrchom. Pri tomto scenári by radiácia z výbuchu odparila časť povrchového materiálu a tlak by asteroid roztrhol.

Výhodou je, že výška výbuchu sa dá nastaviť tak, aby sa energia rozložila efektívne a úlomky sa rozptýlili. Podľa výpočtov by už nálož s výkonom niekoľko stoviek kiloton TNT dokázala rozbiť 2024 YR4 na kúsky menšie než desať metrov, čo je hranica, pri ktorej už nehrozí vážne riziko.

Aby takáto akcia mala zmysel, musela by sa uskutočniť najneskôr tri mesiace pred predpokladaným dopadom. Len tak by sa úlomky stihli rozptýliť natoľko, že by neohrozovali Zem ani Mesiac. Preto sa súčasťou scenárov stali aj prieskumné misie. Najlepšia možnosť by bola vyslať sondu už v roku 2028, aby mala niekoľko rokov na zber dát a sledovanie asteroidu. V hre boli dokonca aj varianty, pri ktorých by sa využili už existujúce sondy, ako OSIRIS-APEX alebo Psyche, ktoré by sa presmerovali na novú misiu.

Vedci odhalili skrytý hormón, ktorý podporuje rakovinu. Našli „Achillovu pätu“, ktorá otvára dvere k novej liečbe

Skúška planetárnej obrany

Prípad 2024 YR4 je ukážkovým testom toho, ako funguje planetárna obrana v praxi. Po objave okamžite nastúpila sieť observatórií, ktoré doplnili údaje o dráhe. Vedci prepočítali stovky scenárov a pripravili viacero možností, ako by sa dalo zasiahnuť. To všetko sa odohralo v priebehu niekoľkých mesiacov. Vďaka tomu dnes vieme, že Zem je v bezpečí, a ak by aj asteroid zasiahol Mesiac, máme predstavu, ako reagovať.

Dôležitejšie než samotný asteroid je však posolstvo, ktoré nám zanechal. Ukazuje, že vesmírne hrozby nie sú len fikciou. Asteroidy podobnej veľkosti zasahujú Zem raz za niekoľko storočí. Väčšie telesá, schopné vyvolať globálnu katastrofu, sú zriedkavejšie, no štatisticky sa im nevyhneme.

Preto NASA aj ďalšie agentúry investujú do misií ako DART, ktorá v roku 2022 prvýkrát úspešne odklonila asteroid. Takéto skúšky nám dávajú istotu, že ak raz príde skutočne nebezpečný objekt, budeme vedieť, čo robiť.

Asteroid 2024 YR4 tak nie je predzvesťou katastrofy, ale pripomienkou. Ukazuje, ako rýchlo sa môžu zmeniť výpočty a ako dôležité je byť pripravení. A aj keď jeho energia by prekonala atómovku z Nagasaki, to najdôležitejšie zistenie je, že máme technológie a plány, ktoré dokážu zabrániť, aby sa takáto hrozba zmenila na realitu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti