Ukrajinské drony zasahujú srdce ruskej ekonomiky. Kríza sa šíri od Sibíru po Krym

Ako uviedla televízia BBC, Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne zvýšila počet útokov na ruské ropné rafinérie. Podľa analýzy BBC Verify a BBC Russian bolo od januára zasiahnutých až 21 z 38 veľkých rafinérií v krajine. Útoky dronmi sa pritom netýkajú len prihraničných oblastí – niektoré zasiahli aj zariadenia hlboko vo vnútrozemí, viac než tisíc kilometrov od ukrajinských hraníc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že ničenie ropného priemyslu je súčasťou stratégie Kyjeva, ako prinútiť Moskvu k rokovaniam. „Najefektívnejšie sankcie – tie, ktoré fungujú najrýchlejšie – sú požiare v ruských rafinériách, termináloch a ropných skladoch,“ vyhlásil v septembri. Podľa BBC už tieto útoky spôsobili, že produkcia palív v Rusku klesla počas niektorých dní až o pätinu.

Dopad na ruskú ekonomiku a obyvateľov

Výsledky sú citeľné v každodennom živote. Overené zábery ukázali dlhé rady pred čerpacími stanicami, zatiaľ čo niektoré menšie pumpy sa rozhodli úplne prerušiť prevádzku, aby sa vyhli stratám. Majiteľ jednej z nich v sibírskej oblasti prirovnal situáciu k chaosu 90. rokov. „Podľa môjho názoru sme krízu tohto rozsahu nezažili od rokov 1993–1994,“ povedal pre miestne médiá.

Podľa portálu Newsweek bolo takmer 40 percent ruskej rafinérskej kapacity vyradených z prevádzky. Moskva tak musela predĺžiť zákaz exportu benzínu a začať zvažovať dovoz palív z Ázie – vrátane Číny, Kórey a Singapuru. „Ukrajina teraz vyrába a úspešne nasadzuje drony na ropné zariadenia rýchlejšie, než ich Rusko dokáže opravovať,“ vysvetlil pre Newsweek energetický analytik Thomas O’Donnell.

Strategické ciele Kyjeva

Podľa bývalého ruského námestníka ministra energetiky Vladimira Milova má Ukrajina dva hlavné ciele: útočiť na veľké rafinérie, ktoré zabezpečujú civilné dodávky, a zároveň zasahovať zariadenia využívané na zásobovanie armády. Rafinérie v Samare a Saratove, ktoré slúžili vojenským logistickým účelom, boli v posledných týždňoch opakovane terčom dronových útokov.

Britský analytik Justin Crump z firmy Sibylline pre BBC uviedol, že séria útokov ukazuje premyslenú stratégiu: „Táto kampaň je zjavne výsledkom výrazných investícií a je vedená spravodajským hodnotením, čo Rusko zasiahne najviac.“

Hoci väčšina ruského exportu tvorí surová ropa, ktorá zatiaľ nie je výrazne narušená, útoky oslabujú schopnosť Moskvy zabezpečiť dostatočné zásoby palív pre domáci trh. Podľa O’Donnella to má vážne dôsledky: „Nedostatok palív sa netýka len motoristov, ale aj prepravy vnútri krajiny. Rusko je silno závislé od nafty, na ktorej fungujú jeho kamióny a železnice.“

Politické dôsledky pre Kremeľ

Palivová kríza predstavuje aj politickú hrozbu pre prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa snaží verejnosti prezentovať vojnu na Ukrajine ako konflikt, ktorý neovplyvňuje každodenný život Rusov. Dlhé rady na pumpách či prídelový systém v niektorých regiónoch však tento obraz narúšajú. Na Kryme a ďalších oblastiach už úrady obmedzili predaj paliva na maximálne 30 litrov na zákazníka.

Hoci Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova tvrdí, že vláda prijíma „potrebné opatrenia“, predĺženie zákazu exportu a núdzové dovozy palív skôr naznačujú, že problém je hlbší. Opozícia upozorňuje, že tieto kroky len ťažko udržia domácu stabilitu.

Kyjev zároveň dáva jasne najavo, že v kampani bude pokračovať. Ako píše BBC, útoky v auguste a septembri dosiahli rekordnú úroveň a SBU zasiahla aj strategicky významnú rafinériu Gazpromu v Baškortostane, vzdialenú viac než tisíc kilometrov od hraníc. Vojna tak nadobúda novú dimenziu, v ktorej sa frontová línia prenáša hlboko na ruské územie – priamo do srdca jeho energetického priemyslu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie