Boj o oblohu začína: Nemecko sa prebudilo do éry dronov. Priznáva vážne medzery v obrane

V posledných týždňoch došlo k vlne incidentov s dronmi, ktoré narušili lety na viacerých európskych letiskách.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius po týchto incidentoch podľa portálu zdfheute.de priznal, že „V oblasti obrany proti dronom naozaj zaostávame.“

Prešlo len niekoľko dní od jeho vyhlásenia a narušenie hlási už aj letisko v Mníchove, v ktorom cez víkend vrcholia pivné slávnosti Oktoberfest, ktoré do mesta každoročne prilákajú milióny návštevníkov z iných miest a krajín. Aj ich by sa mohlo obmedzenie leteckej dopravy dotknúť. 

Odletieť nemohlo 3000 ľudí

Mníchovské letisko v piatok skoro ráno oznámilo, že pozorovanie dronov vo štvrtok večer prinútili riadenie letovej prevádzky zastaviť lety. Zrušených bolo 17 letov, čo narušilo cestovanie takmer 3 000 cestujúcich.

Ďalších 15 prichádzajúcich letov bolo presmerovaných do Stuttgartu, Norimbergu, Viedne a Frankfurtu, uviedlo letisko vo vyhlásení.

Len deň pred incidentom nemecký medzinárodný verejnoprávny vysielateľ Deutsche Welle vydal analytický článok v ktorom sa zameral na to, ako sa Nemecko snaží dobehnúť zameškané  – pripraviť sa na ochranu pred dronmi. 

Letisko v Nemecku paralyzoval dron: Zrušili 17 letov, tisíce cestujúcich uviazli

Ako je na tom nemecká protidronová obrana?

Nemecká armáda má podľa Deutsche Welle vážne medzery v ochrane proti dronom. Ich zostreľovanie stíhačkami je možné, ale drahé a nebezpečné nad obývanými oblasťami. Efektívnejším riešením sú protilietadlové tanky Skyranger od spoločnosti Rheinmetall. Bundeswehr ich síce objednal, no 19 kusov podľa nemeckého vysielateľa príde najskôr v roku 2027. Experti však tvrdia, že potreba je oveľa vyššia.

Predchádzajúci systém, protilietadlový tank Gepard, bol roky vyradený. Nemecko ho neskôr poslalo Ukrajine, kde sa ukázal ako veľmi účinný pri odrážaní ruských dronov.

zdroj: TASR/AP

Potrebná je viacvrstvová obrana

Okrem rušičiek Nemecko podľa Deutsche Welle zavádza aj „záchytné drony“, ktoré nepriateľské stroje zachytávajú sieťami.
„Musíme vyvinúť viacvrstvový obranný systém, ktorý poskytuje rôzne možnosti na zostrelenie alebo zneškodnenie dronov – elektronické protiopatrenia, kinetické zariadenia a potom nízkotechnologické riešenia, ako sú sieťové odpaľovacie zariadenia,“ povedala pre Deutsche Welle expertka na drony Ulrike Franke z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

Problémom je podľa Deutsche Welle aj rozdelenie zodpovedností medzi armádou a políciou. Bundeswehr môže zasahovať len pri vojenských objektoch alebo vonkajších útokoch. V ostatných prípadoch musí konať polícia, ktorá však často nemá prostriedky na rýchly zásah. Bezpečnostní experti preto tvrdia, že vytvoriť celonemecký „štít proti dronom“ je nereálne.

Minister vnútra Alexander Dobrindt plánuje zmeniť zákon o leteckej bezpečnosti, aby mohol Bundeswehr pomáhať polícii pri zostreľovaní dronov. Navrhuje aj zriadenie nového koordinačného centra pre boj s dronmi.

Nemecko mení prístup k dronom aj v ofenzíve

Bundeswehr dlhé roky nechcel útočné drony z politických dôvodov – obavy z autonómnych funkcií a zníženia prahu pre použitie sily. Zlom prišiel až po ruskej invázii na Ukrajinu.

V roku 2022 Nemecko prvýkrát objednalo riadené strely pre izraelské drony Heron TP. Tento rok padlo rozhodnutie kúpiť aj kamikadze drony („loiteringová munícia“) – jednorazové stroje, ktoré po zásahu explodujú.

„Je úplne jasné, že krajiny NATO sa musia pozerať na Ukrajinu a učiť sa od nej, pokiaľ ide o schopnosť rýchlo nasadiť, vyrobiť a upravovať drony,“ zdôraznila Ulrike Franke.

Rýchle inovácie namiesto skladov

Technológia dronov sa mení tak rýchlo, že Nemecko chce opustiť klasický model dlhého skladovania zbraní. Namiesto toho uzatvára nové dohody s výrobcami, aby mohlo rýchlo získať aktuálne modely.

Do hry vstupujú aj startupové firmy, napríklad mníchovská spoločnosť Helsing, ktorá už dodala Ukrajine tisíce bojových dronov.

Ako sa pripravuje NATO?

NATO skúma priekopnícku prácu Lotyšska s akustickými senzormi, ktoré rýchlejšie detekujú drony, ako aj novú muníciu, ktorá umožňuje lietadlám používať lacnejšie zbrane, pričom obe by sa mohli stať pomerne rýchlo.

Mobilné palebné tímy sú ďalším modelom, ktorý by si NATO mohlo osvojiť z ukrajinských skúseností. Kyjev tieto malé, rýchlo sa pohybujúce jednotky vyzbrojené guľometmi alebo prenosnými protivzdušnými obrannými systémami používa na bojisku s čoraz väčším úspechom.

Aká je kapacita štátov brániť sa?

Podľa analytikov môže Moskva takýmito incidentmi skúmať, ako sú obranné systémy NATO pripravené reagovať.

„Nikto nepochybuje o tom, že ruské ambície siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny. Aby ich mohlo Rusko naplniť, potrebuje vedieť, či sa stretne s odporom,“ vysvetlil pre The Independent Keir Giles, expert na ruskú armádu a autor knihy Ruská vojna proti všetkým: A čo to pre vás znamená.

Aj keď nie je potvrdené, že za nedávnymi dronovými incidentmi stojí Rusko, podľa neho sa Moskva z týchto udalostí učí – aj keby išlo „len o miestnych idiotov“.

„Jednou z hlavných výhod je lepšie pochopenie schopnosti NATO a jednotlivých krajín čeliť ruským operáciám a ochota skutočne reagovať zmysluplným spôsobom,“ dodal.

Zároveň upozorňuje, že kapacita napadnutých štátov brániť sa ukázala byť „veľmi obmedzená“.

Podľa neho môžu dronové incidenty pomáhať „normalizovať stav konfliktu“, aby boli ruské provokácie vnímané ako bežná súčasť reality, nie ako neprijateľné konanie.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta