Babiš suverénne vyhral voľby, ľavica neexistuje. Bizarnosti a ponaučenia z českých volieb (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

České voľby sú za nami a predvolebná kampaň priniesla niekoľko bizarných momentov, ale aj ponaučení.

Obe najsilnejšie strany bezostyšne „kydali“ na seba navzájom, dokonca aj na bilbordoch. Kde sú tie časy, keď bola hanba robiť antikampaň a niektorí politici platili anonymné letáky či akože občianske antikampane, napríklad proti Radičovej, keď kandidovala za prezidentku.

V Česku aj víťazné ANO, aj druhé SPOLU sa pokojne podpísali pod hanobenie oponentov. ANO hovorilo, že Fiala je najhorší premiér na svete, za čo čelí teraz žalobe, a SPOLU zas varovalo, aby opäť nevládli ŠtB-áci – čo je narážka na to, že Andrej Babiš bol vedený v zoznamoch agentov totalitnej štátnej bezpečnosti, ktorá špehovala, udávala, prenasledovala, ale aj mučila ľudí, ktorí nesúhlasili s komunistami.

Celospoločenská téma

Voľby v Česku rezonovali naprieč všetkými skupinami obyvateľov či médiami. Venovali sa im aj skauti či influenceri. Medzi najbizarnejšie počiny radím prirovnávanie politických strán k parfémom a ich vôňam a podobne.

Voľbám sa nevyhli ani filmári – napríklad Jiří Mádl, autor filmu Vlny o okupácii Českého rozhlasu počas vpádu sovietskych vojsk do Československa, pri preberaní vysokého štátneho vyznamenania, alebo kuchár Pohlreich, ktorý pod tlakom iných celebrít verejne zmenil svoj názor, že nepôjde voliť. Toto všetko spôsobilo, že účasť v českých voľbách patrí medzi historicky najväčšie.

Neexistuje ľavica

Jeden z paradoxov, ktorý vnímam na českej politickej scéne, je Komunistická strana. U nás sa úspešne pretransformovala do SDĽ, ktorú neskôr zhltol Smer. V Česku po páde totalitného režimu, ktorého predstaviteľmi boli práve komunisti, tá strana fungovala ďalej. V týchto voľbách sa schovala za hnutie Stačilo!, ale našťastie to nestačilo na to, aby sa dostali cez 5 percent.

V každom prípade žiadne vyslovene ľavicové hnutie neuspelo a možno je už čas zabudnúť na toto staré delenie na pravicu a ľavicu. Strany sa v hlavách voličov delia na proeurópske a protizápadné, na populistické a zodpovedné, a čoraz viac sa prehlbuje rozdelenie na konzervatívne a liberálne, čítaj tolerantné.

Čo funguje

Už dávno neplatí, že stačí kampaňovať pred voľbami – strany musia viesť kontinuálnu komunikáciu počas štyroch rokov bez ohľadu na to, či sú vo vláde alebo v opozícii. Musia ísť bližšie k ľuďom, počúvať ich a najmä hovoriť „jazykom ich kmeňa“. Takto to u nás robí Robert Fico, ktorý dokáže doručiť ľuďom do hláv svoje myšlienky či konštrukty jazykom, ktorému rozumejú.

Žiadne akademické výrazy, ako dal napríklad Michal Šimečka v jednom videu, kde v pár sekundách použil slová konsolidácia, inflácia a fiškálny dlh. Možno čo-to pochytí od ľudí, keď teraz chodí do krčiem za nimi.

O Ficovej ceste do Číny: Diplomacia na všetky svetové strany? Áno, ak… (KOMENTÁR)

Zaujímavosťou českých volieb bol aj fakt, že dve najsilnejšie strany sa zhodujú v zotrvaní v NATO a EÚ. Pri Babišovi to je logické, keďže veľká časť jeho biznisu prekvitá práve vďaka peniazom Únie. U nás to bude oveľa intenzívnejšie o tom, či sa vyberieme s Ficom do Vietnamu či Ruska, alebo so Šimečkom do Bruselu. Máme sa na čo tešiť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality