Slováci milujú hotovosť, no jej dni sú spočítané. Štát chystá revolúciu v platení

Slovensko a Slováci patria medzi najvernejších používateľov finančnej hotovosti v celej Európskej únii. Ako vyplýva z aktuálnej správy Inštitútu finančnej politiky (IFP), patríme medzi krajiny s najvyšším podielom výberov hotovosti z bankomatov v pomere k HDP.

Spolu s Bulharskom a Cyprom sme dokonca medzi výnimkami, kde sa podiel hotovostných výberov za posledné desaťročie zvýšil. Zatiaľ čo v ostatných štátoch EÚ klesá, píše Sme. 

Slováci radi používajú hotovosť

Napriek tomu sa situácia môže čoskoro zásadne zmeniť. Poslanci slovenského parlamentu totiž posunuli do druhého čítania návrh zákona, ktorý zavádza povinnosť pre každého podnikateľa umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu – či už kartou, prevodom alebo prostredníctvom QR kódu.

Ak legislatíva prejde parlamentným schvaľovaním, od 1. marca 2026 nebude možné odmietnuť zákazníkovi platbu kartou. Stačí len, aby hodnota nákupu presiahla jedno euro. Výnimkou budú len prípady výpadku internetu či technického systému Finančnej správy. Spôsob narábania s peniazmi na Slovensku sa podľa tohto návrhu podstatne zmení. 

„Aj napriek konsolidácii sa vývoj dlhu zhoršuje. V roku 2028 môže atakovať hranicu 100 miliárd eur“

🔗 https://t.co/FgirIFzAac pic.twitter.com/akQlRbYIuc

— Najvyšší kontrolný úrad SR (@NKUSR) October 17, 2025

Na prvý pohľad to vyzerá ako prelom v kultúre platenia. Zo štátu, kde stále prevládajú bankovky a mince, sa má stať moderná ekonomika s plne dostupnými elektronickými platbami. No ako to už pri podobných reformách býva, všetko môže byť aj inak.

Hoci sa kartové platby aj na Slovensku postupne rozširujú – banky evidujú medziročný nárast transakcií. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami používame platenie kartou menej často. Hotovosť stále zostáva hlboko zakorenená – ako zvyklosť, prejav dôvery či praktickosť, najmä v menších prevádzkach, na trhoch či v regiónoch s horšou infraštruktúrou.

Navyše, ak zákon aj prejde, technická a organizačná príprava bude výzvou. Mnohí drobní podnikatelia nebudú chcieť investovať do POS terminálov – no práve pre nich sa vyvíja alternatíva: štátna aplikácia pre QR platby. Ide o systém, ktorý zákazníkovi umožní zaplatiť naskenovaním QR kódu vygenerovaného pokladňou. Platba sa vykoná cez mobilnú bankovú aplikáciu a okamžite sa zaeviduje do systému eKasa.

Riešením majú byť QR platby

QR platby tak môžu byť kľúčom k bezhotovostnému Slovensku, bez potreby drahých zariadení či zložitých riešení. Štát už dokončil technickú časť a systém má byť pripravený na ostrú prevádzku v prvej polovici roka 2026.

Aj tak však zostáva otvorená otázka, ako ochotne túto zmenu prijmú obchodníci a spotrebitelia. Povinnosť neznamená automatické prijatie – mnohí zákazníci stále preferujú anonymitu a jednoduchosť hotovosti. A na strane podnikateľov môžu nastať technické, nákladové či mentálne bariéry.

My tu plačeme nad konsolidáciou na budúci rok 2026. A vláda medzitým do Bruselu ohlásila rozsah ďalšej – na rok 2027 (veľkosťou bude ako bola tá druhá).

A poslala, že bude ďalšia daň.
A že ak nebude nová vláda či zmena Ústavy, musí predložiť vyrovnaný rozpočet.
Držme si 🎩. pic.twitter.com/0oOEamSQZ7

— karol_zimmer (@zik4444zik) October 18, 2025

IFP zároveň upozorňuje, že vysoký podiel hotovostných transakcií znižuje transparentnosť ekonomiky, sťažuje výber daní a podporuje šedú ekonomiku. Digitalizácia platieb je teda nielen otázkou komfortu, ale aj nástrojom pre efektívnejší štát. Pre slovenský rozpočet by to bolo pozitívne. Netreba však zabúdať na to, čo je dôvodom stále intenzívneho používania finančnej hotovosti.  

Zlato je na historickom maxime. Analytici predpovedajú ďalší nárast a varujú pred prehrievaním trhu

Od roku 2026 sa Slovensko formálne priblíži západným krajinám v oblasti platobnej infraštruktúry. No kultúrna zmena, ktorá je pre úspech nevyhnutná, si možno vyžiada oveľa viac ako len nový zákon a QR kódy. Výsledok ukáže až prax.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika