200 milisekúnd rozhodne. Mozog rozhoduje o jedle skôr, než si to uvedomíš, odhalili vedci

Predstav si, že stojíš v obchode pred regálom s pochutinami. Oči prebehnú po ryžových chlebíkoch, ale ruka automaticky siahne po čipsoch. Zdá sa, že je to len obyčajná chuťová preferencia, no v skutočnosti sa práve odohral bleskový proces v tvojom mozgu.

Vedci zistili, že pri výbere jedla náš mozog zvažuje niekoľko faktorov naraz – chuť, zdravosť, cenu či známosť produktu. Hoci si myslíme, že sa rozhodujeme vedome, väčšina tohto hodnotenia prebehne ešte skôr, než si uvedomíme, že sa na niečo pozeráme.

Nová štúdia publikovaná v časopise Appetite ukázala, že už niekoľko stotín sekundy po tom, ako človek uvidí jedlo, sa v mozgu odrážajú informácie o jeho vlastnostiach. Signály o tom, ako jedlo vyzerá, ako zdravé sa zdá či koľko má kalórií, sa objavia v mozgových vlnách približne 200 milisekúnd po zobrazení. To je rýchlejšie, než dokážeme vedome premýšľať.

Informuje o tom aj web The Conversation. 

Mozog hodnotí jedlo ešte predtým, než začneš myslieť

Vedci z Wake Forest University a ich kolegovia použili techniku elektroencefalografie (EEG), ktorá dokáže snímať mozgovú aktivitu s presnosťou na milisekundy. Účastníkom experimentu ukazovali desiatky obrázkov potravín – od ovocia a mäsa až po sladkosti a slané maškrty – a súčasne sledovali, ako mozog reaguje na každý z nich.

Účastníci zároveň hodnotili jednotlivé potraviny podľa viacerých kritérií: ako chutne vyzerajú, nakoľko sú zdravé, koľko asi obsahujú kalórií, či sú im známe a či by ich chceli zjesť. Výskumníci následne porovnali tieto hodnotenia so vzorcami mozgových signálov. Pomocou strojového učenia testovali, či potraviny, ktoré sa líšili v hodnoteniach, vykazovali aj rozdiely v mozgovej aktivite.

A odpoveď bola jasná – áno. Mozog odrážal informácie o rôznych aspektoch jedla takmer okamžite po tom, ako ho človek uvidel. Už po 200 milisekundách bolo možné rozpoznať, že mozog spracúva údaje o zdravosti, kalóriách či známosti potraviny. Zaujímavé je, že tieto signály sa objavili ešte predtým, než si účastníci uvedomili, na čo sa vlastne pozerajú.

Zdravé pred chutným

Doteraz sa predpokladalo, že náš mozog reaguje najrýchlejšie na chuťové podnety – teda že najprv posúdi, ako chutne jedlo vyzerá, a až potom začne rozmýšľať o zdravosti. Nová štúdia však priniesla prekvapenie. Výskumníci zistili, že informácie o zdravosti sa objavujú v mozgu skôr než o chutnosti.

To znamená, že ešte predtým, ako nás ovládne túžba po čipsoch či koláči, mozog už vie, že nejde o najzdravšiu voľbu. Problém je, že tieto signály väčšinou nevstúpia do vedomého rozhodovania – jednoducho ich prehluší okamžitá chuť.

Zaujímavé bolo aj to, že niektoré atribúty sa v mozgu správali podobne. Menej známe potraviny ľudia často hodnotili ako menej chutné, čo naznačuje, že známosť a chuť sú vnímané spoločne.

Z týchto súvislostí vedci vyčlenili dve hlavné „potravinové dimenzie“ – prirodzenosť (teda ako veľmi je jedlo spracované) a príťažlivosť (ako chutne a známe pôsobí). Obe sa objavili v mozgovej aktivite veľmi skoro – približne 200 milisekúnd po pohľade na jedlo.

Mozog sa rozhoduje aj bez tvojho súhlasu

Tieto poznatky odhaľujú, že náš mozog robí „predbežné rozhodnutia“ ešte predtým, ako o nich vôbec vieme. Keď teda stojíš v obchode a premýšľaš, čo si kúpiš, tvoj mozog už dávno začal vyhodnocovať možnosti. Prvé signály prichádzajú automaticky – bez tvojho súhlasu či logického uvažovania.

Vedci hovoria, že tieto rýchle reakcie formujú naše stravovacie návyky a často nás vedú k rozhodnutiam, ktoré neskôr ľutujeme. Ak mozog spracuje vizuálne vlastnosti jedla rýchlejšie, než sa stihne zapojiť racionálna časť mysle, je zrejmé, prečo v obchode často skončíme s niečím „nezdravým, ale chutným“.

Zároveň však výskum otvára aj nádej. Ak by sa nám podarilo vedome trénovať pozornosť – napríklad cielene sa sústrediť na zdravosť jedál – možno by sa tieto rýchle mozgové reakcie dali ovplyvniť. Vedci plánujú skúmať, či mozog možno „preučiť“ tak, aby zdravé jedlo upútalo pozornosť rovnako rýchlo ako nezdravé.

Do budúcna chcú odborníci rozšíriť výskum aj na iné zmysly. Zrak je len začiatok – vôňa, zvuk či samotná prítomnosť jedla pred nami môžu vyvolať ešte silnejšie mozgové odpovede. Ako rýchlo náš mozog reaguje na vôňu manga alebo na praskanie opekaného mäsa, zatiaľ nevieme. No ak sa ukáže, že tieto zmysly fungujú rovnako bleskovo, možno pochopíme, prečo je odolať jedlu také ťažké.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti