Srdcové ochorenia sa rozvíjajú už v tínedžerskom veku. Vedci skúmajú nové rizikové faktory

Obdobie medzi 18. a 25. rokom života býva plné zlomov. Začína sa samostatnosť, nové vzťahy, štúdium, prvé práce. V tejto fáze sa však často začínajú aj zlozvyky, ktoré môžu srdcu neskôr uškodiť – menej pohybu, viac rýchleho jedla, častejšie cigarety či alkohol.

Len približne štvrtina mladých ľudí si dokáže udržať zdravé návyky počas prechodu do dospelosti.

Znie to ako problém, ktorý sa týka budúcnosti, no nie je to tak. Dnes už vieme, že srdcové ochorenia sa nezačínajú v starobe – ich korene siahajú oveľa hlbšie, často až do neskorého dospievania.

Informuje o tom web The Conversation a štúdia uverejnená na portáli AHA Journals.

Srdce starnúce v tichosti

Najrozšírenejším ochorením srdca je ateroskleróza – stav, keď sa v cievach hromadí tuk a zhoršuje prietok krvi. Tento proces sa nerozbieha v päťdesiatke, ale v čase, keď človek ešte len maturuje.

Výskumy ukazujú, že zlom prichádza približne okolo 17. roku života. Práve vtedy sa začínajú zhoršovať ukazovatele srdcového zdravia – od tlaku krvi cez hladinu cukru až po kvalitu spánku, stravu a pohyb.

Do konca strednej školy už mnohí mladí ľudia vykazujú prvé rizikové faktory, hoci sa cítia úplne zdravo. Dobrá správa je, že väčšina týchto rizík sa dá zvrátiť – ak sa začnú riešiť včas.

Nikotín ako tichý nepriateľ

Jedným z najväčších problémov u mladých dospelých je rastúce používanie nikotínu. Kým v roku 2002 ho priznalo 21 % ľudí vo veku 18 až 23 rokov, v roku 2018 to bolo už 43 %.

Na túto tému upozornila aj správa American Heart Association z marca 2025, ktorú spoluautorka článku, výskumníčka a sestra Jewel Scott, vypracovala so svojím tímom. Štúdia analyzovala údaje o návykoch mladých Američanov a potvrdila, že nikotín zostáva jedným z najvýraznejších rizikových faktorov srdcových ochorení.

Nikotín poškodzuje cievy a urýchľuje tvorbu plakov. Aj keď sa vážne príznaky – napríklad dýchavičnosť či tlak na hrudi – objavujú až po rokoch, základ týchto problémov sa vytvára už v mladosti.

Rovnako znepokojivý je rast obezity. Každý piaty človek do 25 rokov má BMI nad hranicou 30 a odhad hovorí, že do 35 rokov to môžu byť až traja z piatich.

Napriek tomu menej ako polovica dospelých vo veku 18 až 34 rokov vie, že práve obezita, vysoký tlak či nedostatok pohybu patria medzi hlavné rizikové faktory srdcových ochorení.

Srdce ovplyvňuje aj prostredie

Zdravie srdca nie je len otázkou osobných rozhodnutí. Formujú ho aj širšie spoločenské podmienky.

Zákon Affordable Care Act umožnil Američanom zostať na poistení rodičov do 26 rokov, čo mladým zabezpečilo prístup k preventívnym prehliadkam. Tie sú často prvou príležitosťou zachytiť rizikové faktory – vysoký tlak, cholesterol či rodinnú anamnézu.

Napriek zlepšeniu však počet preventívnych návštev u mladých zostáva nízky. Pomôcť môžu politiky, ktoré zjednodušujú prístup k zdravotnej starostlivosti – napríklad telemedicína. A ak lekár tému srdca neotvorí, pacient by ju mal otvoriť sám.

Dôležité sú aj každodenné podmienky: dostupnosť parkov, vzdelanie, stabilná práca či finančná istota. To všetko ovplyvňuje stres, stravovanie aj možnosti pohybu.

Osamelosť ako nový rizikový faktor

Zdravé srdce potrebuje aj zdravé vzťahy. Silné sociálne väzby sú spojené s nižším rizikom úzkosti, depresie aj srdcových chorôb.

Mnohé organizácie preto upozorňujú, že osamelosť sa stáva verejným zdravotným problémom. Napriek tomu sa o jej vplyve na srdce vie zatiaľ málo – a mladí dospelí zostávajú na okraji výskumu.

Podľa prieskumov Pew Research Center trávi až tretina tínedžerov väčšinu času na sociálnych sieťach, no tieto online väzby neprinášajú rovnaké výhody ako osobný kontakt. Odborníci preto skúmajú, ako presne spoločenské prepojenia formujú fyzické zdravie.

Základy pre zdravé srdce

O srdce sa dá starať už dnes – a nie je to komplikované. Americká kardiologická asociácia vytvorila koncept Essential 8, ktorý zhŕňa osem hlavných faktorov ovplyvňujúcich srdcové zdravie.

Štyri sa týkajú správania: nefajčiť, hýbať sa aspoň 150 minút týždenne, spať sedem až deväť hodín denne a jesť vyváženú stravu bohatú na ryby, bobuľové ovocie a zeleninu.

Zvyšné štyri faktory sú klinické: krvný tlak, hladina cukru, cholesterol a BMI. Tri z nich – tlak, cukor a hmotnosť – sa od začiatku 21. storočia u mladých Američanov zhoršujú.

Tieto zmeny si človek často nevšimne, kým sa neprejavia vážnymi príznakmi. No včasná kontrola umožňuje konať skôr, než sa riziko premení na diagnózu.

Na najbližšej prehliadke sa preto oplatí spýtať lekára na svoje srdce – aj keď si myslíš, že si na také otázky príliš mladý. Krátky rozhovor dnes môže rozhodnúť o tom, ako sa budeš cítiť o desať či dvadsať rokov. A tvoje budúce srdce ti za to poďakuje.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti