Vedci objavili poklad v starých konzervách lososa. Morskí paraziti prezradili tajomstvá oceánu

V zaprášených škatuliach na dne skladu sa našiel poklad, aký by čakal len málokto. Konzervy s lososom z Aljašky, ktoré mali dávno po záruke, sa premenili na časovú kapsulu morského života. Vedci z Washingtonskej univerzity vďaka nim získali jedinečný pohľad na vývoj parazitov v severopacifických ekosystémoch počas viac než štyroch desaťročí.

Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na Wiley Online Library.

Konzervy ako prírodopisné archívy

Celý príbeh sa začal v momente, keď sa parazitologička Chelsea Wood dozvedela, že Seattle’s Seafood Products Association sa chce zbaviť starých konzerv, ktoré slúžili na testovanie kvality. Niektoré pochádzali ešte zo sedemdesiatych rokov. Keď sa jej spýtali, či by ich nechcela na výskum, neváhala ani sekundu.

Spolu s kolegyňou Natalie Mastick otvorili 178 konzerv so štyrmi druhmi lososov – psím (Oncorhynchus keta), strieborným (O. kisutch), ružovým (O. gorbuscha) a červeným (O. nerka). Ryby pochádzali z vôd okolo Aljašského zálivu a Bristolského zálivu. Namiesto mäsa ich však zaujímalo niečo celkom iné – červy.

Červy ako svedkovia zdravého mora

Na prvý pohľad to znie nechutne. No práve malé morské parazity z rodu anisakidov, dlhé len okolo centimetra, sa ukázali ako kľúč k pochopeniu stavu oceánu. Tieto červy žijú v zložitom potravinovom reťazci – z krilu sa dostanú do rýb, z rýb do morských cicavcov, kde sa rozmnožujú a vypúšťajú vajíčka späť do mora.

„Mnohí si myslia, že červ v lososovi je znak skazenej ryby,“ hovorí Wood. „Ja ho však vnímam ako dôkaz zdravého ekosystému. Znamená to, že potravinový reťazec funguje.“

Červy v konzervách boli síce usmrtené už pri tepelnej sterilizácii, no ich telá sa zachovali natoľko dobre, že vedci mohli spočítať, koľko ich pripadá na gram mäsa. Výsledky ukázali, že v priebehu rokov sa výskyt anisakidov zvýšil u ružového a psieho lososa, no u červeného a strieborného zostal stabilný.

Ekosystém, ktorý sa spamätáva

„Rastúce počty červov naznačujú, že parazity nachádzajú všetkých svojich hostiteľov – a teda že ekosystém sa obnovuje alebo stabilizuje,“ vysvetľuje Mastick, hlavná autorka štúdie.

To, že iné druhy lososov si tento trend neprejavili, môže súvisieť so špecifickými typmi anisakidov, ktoré jednotlivé ryby napádajú. Keďže konzervovanie zničilo jemné anatomické detaily, vedci nedokázali presne určiť druh parazita, iba jeho čeľaď.

„Je možné, že červy, ktorých populácia rastie, uprednostňujú ružového a psieho lososa, zatiaľ čo stabilné druhy parazitov napádajú skôr červeného a strieborného,“ dodáva Mastick.

Minulosť zaliata v plechovke

To, čo bolo kedysi iba súčasťou rutinných kontrol potravinárskej kvality, sa zmenilo na nečakaný vedecký poklad. Konzervy, ktoré prežili celé desaťročia v skladoch, sa ukázali ako ideálne archívy morského života.

„Tento projekt nám ukázal, že aj obyčajná konzerva môže rozprávať príbeh o zdraví oceánu,“ hovorí Wood. „Získali sme nový spôsob, ako sledovať minulosť – nielen prostredníctvom veľkých zvierat, ale aj tých najmenších, ktoré ich sprevádzajú.“

Staré konzervy tak ukázali, že aj bez lesku či chuti môžu mať nečakanú vedeckú hodnotu. V každej z nich sa skrýva kúsok ekosystému, ktorý sa menil spolu s planétou. A aj keď sa výskumníci trochu ironicky priznávajú, že „otvorili doslova plechovku červov“, v skutočnosti otvorili aj dvere k pochopeniu, ako sa morské prostredie menilo počas posledných desaťročí – a možno aj k tomu, ako ho lepšie chrániť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti