Demencia sa nezačína v hlave, ale doma: Prostredie ovplyvňuje zdravie mozgu, odhalili vedci

Demencia dnes patrí medzi najrýchlejšie rastúce civilizačné ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že 55 miliónov ľudí na svete žije s touto diagnózou a ich počet sa môže do roku 2050 takmer zdvojnásobiť. Popri genetike a životnom štýle sa preto vedci čoraz viac zameriavajú aj na menej zrejmé faktory – sociálne prostredie, kvalitu ovzdušia, hluk či stres z bývania.

Zdravie mozgu totiž patrí medzi najcennejšie, no zároveň najkrehkejšie aspekty nášho života. Od neho závisí, ako myslíme, cítime, rozhodujeme sa aj ako si pamätáme. No hoci si väčšina ľudí spája demenciu či Alzheimerovu chorobu predovšetkým so starnutím, moderný výskum ukazuje, že zdravie mozgu formuje celý náš život, upozorňuje denník Pravda. 

Domov ako faktor zdravia mozgu

Nie je to len genetika či životný štýl, čo ovplyvňuje zdravie nášho mozgu. Podľa novej štúdie vedcov z Wake Forest University School of Medicine môže významnú úlohu zohrávať aj miesto, kde žijeme. Odborníci tvrdia, že naša adresa – teda prostredie, v ktorom trávime väčšinu života – dokáže ovplyvniť štruktúru mozgu a riziko vzniku demencie.

Výskum publikovaný v časopise Alzheimer’s & Dementia ukázal, že ľudia žijúci v oblastiach so sociálnou zraniteľnosťou, environmentálnou nespravodlivosťou a nižším socioekonomickým statusom vykazujú merateľné zmeny v mozgových štruktúrach, píše portál Eurekalert.

„Stav sociálneho prostredia, v ktorom ľudia žijú, môže zásadne formovať zdravie mozgu,“ uviedol Timothy Hughes, docent geriatrickej medicíny a hlavný autor štúdie. Inými slovami – to, či bývame na rušnej ulici s vysokou kriminalitou alebo v zelenej, bezpečnej štvrti, sa môže prejaviť aj na našom mozgu.

Tichý vplyv susedstva na mozog

Vedci analyzovali dáta od 679 dospelých, ktorí sa zúčastnili projektu Healthy Brain Study v rámci Alzheimerovho výskumného centra Wake Forest. Každý účastník absolvoval magnetickú rezonanciu mozgu a krvné testy, ktoré zisťovali prítomnosť biomarkerov spojených s Alzheimerovou chorobou.

Tieto údaje potom výskumníci porovnali s tromi národnými indexmi, ktoré hodnotia životné podmienky podľa PSČ: Index sociálnej zraniteľnosti (SVI), Index deprivácie oblasti (ADI) a Index environmentálnej spravodlivosti (EJI).

Z výsledkov vyplýva, že obyvatelia znevýhodnených štvrtí mali viditeľné zmeny v mozgových biomarkeroch. Tenká vonkajšia vrstva mozgu, zmeny bielej hmoty, znížený prietok krvi a nerovnomerná cirkulácia – to všetko sú faktory, ktoré môžu v priebehu rokov viesť k poruchám pamäti a kognitívnemu úpadku.

„Táto štúdia je jednou z prvých, ktorá spája miestne sociálne faktory s biologickými markermi demencie,“ uviedol Sudarshan Krishnamurthy, spoluautor a doktorand z Wake Forest University.

Podľa neho prostredie, v ktorom žijeme – prístup k čistému vzduchu, bezpečné bývanie, výživná strava či pracovné príležitosti – zanecháva trvalú stopu na zdraví nášho mozgu.

zdroj: Freepik

Sociálne nerovnosti a ich biologické dôsledky

Výskum tiež poukázal na výrazné rozdiely medzi jednotlivými rasovými a sociálnymi skupinami. Účastníci z afroamerických komunít žijúci v oblastiach s vyššou mierou sociálneho znevýhodnenia mali horšie výsledky v zobrazovacích aj biochemických testoch.

Podľa autorov to naznačuje, že sociálne determinanty zdravia – teda faktory ako vzdelanie, ekonomické možnosti, prístup k zdravotnej starostlivosti či kvalita bývania – sú úzko prepojené s neurobiologickými zmenami v mozgu.

„Miesto, kde človek žije, je dlhodobým ukazovateľom nerovností, ktoré sa premietajú aj do zdravotného stavu,“ dodal Krishnamurthy. Štúdia tak posilňuje dôkazy o tom, že demencia nie je len dôsledkom starnutia či genetickej predispozície, ale aj štrukturálnych nerovností v spoločnosti.

Tento prístup nadväzuje na tzv. biopsychosociálny model zdravia, ktorý skúma prepojenie biologických, psychologických a spoločenských faktorov. V prípade Alzheimerovej choroby a príbuzných demencií sa ukazuje, že sociálne prostredie je dôležitým rizikovým faktorom – a jeho vplyv možno vidieť priamo v štruktúre mozgu.

Výzva pre mestá aj politikov

Autori štúdie upozorňujú, že ak chceme znížiť výskyt demencie, nestačí sa zamerať len na liečbu a prevenciu na individuálnej úrovni. Riešiť treba aj podmienky, v ktorých ľudia žijú.

„Ak naozaj chceme zlepšiť zdravie mozgu vo všetkých komunitách, musíme sa pozrieť za hranice individuálnych rozhodnutí a sústrediť sa na širšie systémy a štruktúry,“ vysvetlil Krishnamurthy. To znamená investovať do čistejšieho ovzdušia, dostupného bývania, kvalitného vzdelania a rovnakých ekonomických príležitostí.

Podľa vedcov takéto systémové zmeny môžu mať väčší dopad na zdravie populácie než individuálne snahy. Zlepšenie životného prostredia totiž zlepšuje aj funkciu mozgu – a tým priamo znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení.

Výskum z Wake Forest University tak otvára nový pohľad na to, ako chápať zdravie mozgu. Ukazuje, že demencia nie je len medicínsky problém, ale aj spoločenský.

Zdravý mozog sa začína doma

Odborníci preto odporúčajú, aby sa téma „neurozdravého prostredia“ stala súčasťou verejných politík. Už malé zmeny, napríklad zníženie hluku, výsadba zelene, zlepšenie kvality ovzdušia či dostupnosť športovísk, môžu dlhodobo prispieť k ochrane mozgu pred starnutím.

Pre bežného človeka to znamená aj vedomé rozhodnutia, ako napríklad tráviť viac času v prírode, dbať na kvalitný spánok a pohyb, a pokiaľ možno, vyhýbať sa dlhodobému stresu a znečistenému prostrediu.

Ako uzatvára Hughes, „zdravie mozgu nie je len výsledkom genetiky či osobných návykov, ale aj zrkadlom spoločnosti, v ktorej žijeme.“

Táto štúdia tak pripomína, že miesto, kde bývame, môže byť jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré rozhodujú o tom, ako rýchlo – alebo pomaly – náš mozog starne.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking