Odborník: O zákaze spaľovacích motorov po roku 2035 rozhodne jedna konkrétna krajina v EÚ

Budúcnosť automobilov so spaľovacím motorom v Európskej únii zostáva neistá. Hoci legislatíva počíta s ich zákazom od roku 2035, rastúci tlak automobiliek, odborov aj politických zástupcov môže tento termín zmeniť.

Podľa odborníka spoločnosti Coface Martina Procházku sa rozhodnutie o ďalšom postupe de facto sústreďuje do rúk jednej krajiny, a to Nemecka.

Nemecko drží kľúč

Európsky plán „zeleného prechodu“ v doprave narazil na realitu – vysoké náklady výrobcov, nedôvera občanov a čoraz silnejšia konkurencia z Číny.

Rokovania medzi automobilkami a Európskou komisiou posunuli revíznu klauzulu, ktorá môže harmonogram zmeniť, na záver roka 2025.

„Pokiaľ ide o prijatie elektromobility, Európa je silne rozdelená medzi progresívny severozápad a zaostávajúci juhovýchod. Kým v Nórsku už nekúpite spaľovák, v niektorých krajinách EÚ je podiel elektrických áut pod 5 %. Nemecko má podiel zhruba 20 %, ale je rozhodujúcim trhom, štvrtina všetkých áut v EÚ sa predá práve tam,“ upozorňuje Procházka.

Zatiaľ čo Francúzsko sa k zákazu v roku 2035 hlási, jeho predstavitelia pripúšťajú výnimky, ak neohrozia klimatické ciele. V Nemecku sa k veci musia dohodnúť konzervatívni kresťanskí demokrati s koaličnými sociálnymi demokratmi a zatiaľ kompromis neexistuje.

Európa pod tlakom Číny a USA. Spomalenie nestačí

Kým európski výrobcovia žiadajú viac času, ich čínski konkurenti už prenikajú na európske trhy vo veľkom. Plánujú lokalizovať výrobu, získavajú certifikácie a stavajú si silné pozície v segmente elektromobilov.

„Zaostávanie európskych výrobcov sa začalo ešte pred pandémiou COVID-19, keď začali strácať podiel na čínskom trhu. Dnes čínske značky expandujú do Európy a nemôžeme sa spoliehať na colné bariéry,“ varuje Procházka.

„Spomaliť tempo nie je stratégiou, ako sa dostať späť na vrchol.“

Úspech Číny nie je náhodný, vláda tam aktívne podporuje strategické odvetvia. Dotácie, výskum, lokalizácia výroby, štátne objednávky.

To isté robia aj Spojené štáty v rámci tzv. Inflation Reduction Act. EÚ ako jediná zo silných ekonomík transparentne zverejňuje verejnú podporu a zároveň čelí najtvrdšej regulácii.

Elektromobilita v EÚ: závisí od politiky aj peňaženky

Jedným z dôvodov, prečo sú v niektorých krajinách elektrické autá populárne a inde nie, je kúpna sila obyvateľstva. Ale ešte dôležitejšia je infraštruktúra a štátna podpora.

Krajiny ako Nemecko, Holandsko či Švédsko už roky budujú siete nabíjačiek, dotujú nákup áut aj ekologickú výrobu. Naopak, štáty východnej a južnej Európy zaostávajú a mnohé prechod na elektromobilitu reálne ani nezačali.

„Obavy z dojazdu, nedostatok nabíjacích staníc a vyššia cena sú hlavné bariéry. To je dôvod, prečo je prijatie elektromobility v týchto krajinách výrazne nižšie,“ vysvetľuje Procházka.

Aj preto sa čoraz viac hovorí o odklade zákazu. Nie ako krok späť, ale ako „sociálne pochopiteľné gesto“, ktoré môže ochrániť pracovné miesta a znížiť tlak na výrobcov. Procházka však varuje, že samotný odklad nestačí.

Nestačí odložiť. Potrebujeme investície, nie záchranné brzdy

Podľa Coface má Európa tri hlavné problémy: pomalé tempo inovácií, drahá energia a nadmerná regulácia. To všetko oslabuje konkurencieschopnosť kontinentu, ktorý čelí globálnej technologickej transformácii.

„Ak chce Európa zostať konkurencieschopná, musí si stanoviť obmedzený počet priorít a cielene investovať. Dnes sa snažíme riešiť všetko naraz – a nič poriadne,“ uzatvára Procházka.

Budúcnosť spaľovacích motorov teda nie je len o životnom prostredí, ale aj o stratégii, ekonomike a globálnom postavení Európy. Ak sa rozhodnutie o zákaze v roku 2035 odloží, bude to politický signál – no nie riešenie. Bez investícií, inovácií a infraštruktúry sa technologická priepasť len prehĺbi.

Voltia: Slovenský startup vsádza na softvér, nie na volanty

Zatiaľ čo politici rokujú o dátume zákazu spaľovacích motorov, slovenská firma Voltia sa rozhodla konať. Kedysi známa výrobou elektrických dodávok dnes úplne mení kurz – opúšťa výrobu vozidiel a stáva sa softvérovou technologickou firmou.

CEO spoločnosti Peter Hofierka to označuje za „plánovanú transformáciu“, ktorá sa v roku 2024 prejavila poklesom tržieb o 93 % na 101-tisíc eur a stratou takmer 160-tisíc eur. Firma však tieto čísla vníma ako investíciu do budúcnosti elektromobility.

Voltia vyvíja dve inovatívne platformy: EV Navigator, ktorý firmám, mestám aj domácnostiam odpovie, či a kedy sa im elektromobil oplatí, a Wattiva, ktorá znižuje náklady na nabíjanie až o tretinu a výhľadovo sľubuje nulové účty za elektrinu.

„Najväčšou bariérou nie je cena ani infraštruktúra, ale operačná neistota. My ju odstraňujeme dátami,“ vysvetľuje Hofierka.

Vďaka technológii virtuálnych batérií Voltia premieňa tisíce elektromobilov na inteligentné články energetickej siete. Podľa Hofierku je to budúcnosť, ktorá presahuje autá:

„Do piatich rokov chceme riadiť flexibilitu na úrovni pol gigawattu, čo je výkon porovnateľný s jadrovým blokom, no bez potreby stavať nové elektrárne.“

Čítaj viac z kategórie: Auto