Ukrajina pod drobnohľadom Bruselu: Komisia varuje pred ústupom v boji proti korupcii

Európska komisia vo svojom najnovšom hodnotení ocenila Ukrajinu za „pozoruhodné odhodlanie“ pokračovať v reformách aj počas ruskej invázie, informovali sme. Napriek každodenným vojnovým hrozbám Kyjev podľa Bruselu dokázal napredovať v oblasti právneho štátu, reforiem justície a ekonomickej integrácie. 

Ako uvádza denník Kyiv Independent, Komisia konštatuje, že Ukrajina splnila podmienky na otvorenie troch z celkovo šiestich prístupových klastrov – o základoch fungovania štátu, vnútornom trhu a vonkajších vzťahoch. To znamená, že krajina spĺňa základné politické aj ekonomické kritériá potrebné pre ďalší posun na ceste do EÚ. 

Komisárka pre rozširovanie Marta Kos pred poslancami Európskeho parlamentu zdôraznila, že „napriek výzvam spôsobeným ruskou agresiou Ukrajina jednoznačne potvrdila svoju európsku orientáciu a záväzok k reformám“. Dodala však, že pre udržanie tempa integrácie bude nevyhnutné „zabrániť akémukoľvek spätnému kroku, najmä v oblasti boja proti korupcii“, píše denník Politico.

Korupcia zostáva Achillovou pätou

Brusel vo svojej správe ocenil dosiahnuté reformy, no zároveň upozornil, že nie všetko prebieha hladko. Ukrajina síce posilnila integritu v súdnictve, reformovala políciu a pokročila vo vyšetrovaní prípadov na vysokej úrovni, no podľa Komisie „musí ešte viac upevniť nezávislosť justície, obmedziť organizovaný zločin a chrániť občiansku spoločnosť“.

Najväčšie pochybnosti vyvolal krok z júla tohto roka, keď sa vláda pokúsila rozšíriť právomoci generálneho prokurátora nad Národným protikorupčným úradom (NABU) a Špeciálnou protikorupčnou prokuratúrou. Tento návrh by mohol oslabiť nezávislosť oboch orgánov. Po vlnách kritiky a protestoch prezident Volodymyr Zelenskyj ustúpil a nezávislosť agentúr obnovil.

Aj keď bol krok nakoniec zvrátený, podľa diplomatov v Bruseli spôsobil „vážne poškodenie reputácie Ukrajiny ako vzorového kandidáta“. Európska komisia preto varuje, že budúce chyby v tejto oblasti by mohli spomaliť celý prístupový proces, píše Politico.

Budapešť zadržiava brzdu

Otvorenie rokovacích kapitol v súčasnosti brzdí Maďarsko, ktoré ako jediné z členských štátov blokuje konsenzus. Aj keď 26 krajín EÚ verejne podporuje vstup Ukrajiny, Budapešť využíva veto ako nástroj politického tlaku.

Komisárka Kos preto vyzvala členské štáty, aby „zachovali politický impulz“ a umožnili technickým tímom pokračovať v príprave rokovaní. Podľa ukrajinských úradov chce Kyjev ukončiť rokovania o vstupe do roku 2028, no Brusel považuje tento cieľ za veľmi ambiciózny. „Reálne sa to dá dosiahnuť len pri zrýchlení reforiem a posilnení právneho štátu,“ konštatuje Komisia v dokumente.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia pripúšťajú, že realistickejším cieľom je dokončenie rokovaní okolo roku 2030, čo by aj tak znamenalo historicky rýchly postup.

Rozšírenie pod tieňom Ruska

Európska únia čelí nielen otázke, kto sa stane ďalším členom, ale aj tomu, ako zabezpečiť, že nové krajiny neupadnú do demokratickej stagnácie. Komisia preto navrhuje, aby budúce prístupové zmluvy obsahovali „silnejšie záruky proti demokratickému úpadku po vstupe“.

Obavy Bruselu posilňuje rastúci vplyv Ruska v krajinách východného susedstva. V Moldavsku sa podľa prezidentky Maii Sandu zasahovalo do volieb. V Srbsku Moskva otvorene podporuje prezidenta Aleksandara Vučića a v Gruzínsku sa situácia zhoršuje v dôsledku represií voči proeurópskym protestom.

Ako upozornila Marta Kos, „budúci rok bude momentom pravdy pre všetky kandidátske krajiny“. Ukrajina sa podľa nej môže udržať v popredí len vtedy, ak preukáže, že jej reformy nie sú len reakciou na tlak EÚ, ale sú súčasťou hlbšej demokratickej transformácie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie