NATO má novú zbraň proti ruským dronom: Lacnejšia ako raketa, presnejšia ako radar a osvedčila sa na Ukrajine

Európa hľadá spôsoby, ako brániť svoje letiská po sérii podozrivých vpádov ruských dronov. Zostreľovanie dronov silnými raketami nad civilnými oblasťami vytvára riziko úmrtí, zranení a poškodenia kľúčovej infraštruktúry. Ďalším veľkým problémom sú náklady.

Podľa predstaviteľov NATO, ktorí informovali agentúru Associated Press (AP), sa Merops neobmedzí len na Poľsko a Rumunsko – technológiu začne využívať aj Dánsko. Tento krok má posilniť obranu na východnom krídle aliancie.

Cieľom je vybudovať takú úroveň ochrany hraníc s Ruskom, ktorá by odradila Moskvu od akejkoľvek agresie – od Nórska až po Turecko, zdôraznili predstavitelia aliancie.

Incidenty s dronmi naprieč Európou

Potreba podobného systému sa naplno ukázala po incidente zo začiatku septembra, keď do poľského vzdušného priestoru preniklo približne 20 ruských dronov. Na ich zachytenie museli štartovať lietadlá v hodnote miliónov dolárov, hoci samotné drony stáli len zlomok tejto sumy.

Krátko nato čelilo útokom dronov aj Rumunsko. Ďalšie incidenty spôsobili dočasné uzávery letísk v Kodani, Mníchove, Berlíne a Bruseli, pričom drony boli pozorované aj v blízkosti vojenských základní v Belgicku a Dánsku. 

Aj keď pôvod týchto dronov nebolo možné podľa AP vždy jednoznačne priradiť Rusku, potreba posilniť protivzdušnú obranu je podľa aliancie nespochybniteľná.

Nepriateľské drony rovno vypraží: Nemecko má prototyp laserovej zbrane, ktorá si drží európske prvenstvo

Praktické riešenie

„Tento systém nám poskytuje veľmi presnú detekciu,“ vysvetlil plukovník Mark McLellan pre AP, zástupca náčelníka štábu operácií na Veliteľstve spojeneckých síl NATO. „Dokáže zacieliť drony a zostreliť ich za nízke náklady… Je to oveľa lacnejšie ako vyslať do vzduchu F-35 a zničiť ich raketou.“

Drony totiž lietajú nízko a pomaly, čo sťažuje ich zachytenie radarom, ktorý je kalibrovaný na rýchlejšie objekty, ako sú rakety. Neraz bývajú zamieňané s vtákmi či malými lietadlami. Podľa predstaviteľov NATO systém Merops pomáha tieto nedostatky preklenúť.

Merops funguje ako „drony proti dronom“, povedal McLellan, pričom buď priamo zachytávajú nepriateľské ciele, alebo prenášajú informácie o zameraní pozemným a vzdušným silám. 

Pilne ! System #MEROPS rozpoczyna działanie w Polsce. Będzie bronił wschodniej Polski przed atakami rosyjskich dronów.

Według moich informacji nie jest to system zakupiony przez #wojskopolskie – to amerykańska kontrybucja – wsparcie @USEmbassyWarsaw @USArmyEURAF w… pic.twitter.com/831grnMQfU

— Michal Stela (@michalstela) November 7, 2025

Brigádny generál Thomas Lowin, zástupca náčelníka štábu NATO pre operácie, pre AP povedal, že systém dáva veliteľom „čas na vyhodnotenie hrozby a rozhodnutie či strieľať, alebo nie“. 

Dodal, že Merops dokáže brániť kritickú infraštruktúru, ako sú letiská aj vojenské jednotky v bojových zónach.

Osvedčený vo vojne na Ukrajine

Podľa Lowina je nasadenie systému Merops len prvou fázou budovania širšej obrany, pričom celý proces má trvať dva až päť rokov.

Systém Merops bol vybraný práve preto, že sa osvedčil na ukrajinskom bojisku. „Ak niečo na Ukrajine nefunguje, pravdepodobne to nestojí za to,“ poznamenal Lowin.

Drony sa rýchlo vyvíjajú a každý nový model si vyžaduje odlišnú reakciu. „Výzvou je rozpoznať hrozbu a prakticky okamžite nájsť spôsob, ako ju zneškodniť,“ vysvetlil brigádny generál Zacarias Hernandez, zástupca náčelníka štábu plánovania NATO. Preto je kľúčové, aby vývoj a nasadzovanie nových technológií prebiehali v extrémne rýchlych cykloch – od návrhu až po použitie v teréne v priebehu niekoľkých týždňov.

Rusko medzitým masovo vyrába útočné drony vybavené kamerami, prúdovými motormi a anténami odolnými voči rušeniu. Samo sa pritom muselo rýchlo prispôsobiť. Prezident Vladimir Putin začiatkom októbra priznal, že „existovali celé oblasti, v ktorých naše znalosti jednoducho neexistovali.“ Zároveň dodal, že dnes je Rusko schopné vyvíjať nové technológie „v priebehu niekoľkých dní“.

Protidronový múr

Európske firmy momentálne vyvíjajú ďalšie riešenia – od protidronových rakiet až po nové systémy detekcie. Krajiny EÚ sa zároveň dohodli na spolupráci pri budovaní tzv. „protidronového múru“ na východnej hranici Únie.

Ako sme ťa nedávno informovali, viacerí odborníci upozorňujú, že protidronový múr by bol veľmi drahý a účinný len proti rojom vypusteným z ruského alebo bieloruského územia, ktoré by leteli nad pevninou. Mníchovské letisko bolo po sérii pozorovaní dronov uzavreté koncom 2. októbra 2025 a bežná prevádzka bola obnovená začiatkom 3. októbra 2025. Pre účinnú ochranu celého východného krídla EÚ by však bolo potrebné jednotné, viacvrstvové technické riešenie.

Navyše by bol potrebný úplný politický záväzok všetkých členských krajín, inak by vznikli medzery vo vzdušnom priestore, ktorými by roje dronov mohli preniknúť. Samotná stena nezabráni útokom odpaľovaným v rámci hraníc EÚ, preto niektoré krajiny riešia obranu proti dronom aj na národnej úrovni.

Poľsko chce vlastný múr

Poľsko v priebehu niekoľkých mesiacov plánuje začať so zriaďovaním vlastného protidronového systému a na Európsku úniu čakať nebude. Agentúre Bloomberg to povedal námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk. Informovala o tom ČTK.

Rezort obrany podľa neho tento mesiac informuje o investíciách do technológií pre detekciu, rušenie a zneškodňovanie cudzích dronov. Pôjde o časť širšieho programu protivzdušnej obrany. O konkrétnej sume sa Tomczyk nezmienil, povedal však, že cieľom je, aby najmenej polovica zákaziek pripadla poľským firmám.

„Súhlasíme s myšlienkou posilnenia protivzdušnej obrany v rámci celej Európskej únie a sme ochotní brať do úvahy návrhy alebo riešenia zvonku, ale prioritou sú pre nás národné projekty,“ povedal Tomczyk. Dodal, že úniový protidronový múr môže poľský systém dopĺňať.

Poľské ministerstvo obrany má v úmysle protidronový múr financovať z prostriedkov z nového nástroja Európskej únie SAFE. Ďalšie podrobnosti k tomu ale Tomczyk neuviedol. Vzhľadom na to, že susedí s Ruskom, Bieloruskom i Ukrajinou, Poľsko požiadalo o najväčšiu sumu z tohto programu dlhodobých nízkonákladových pôžičiek na pomoc členským štátom pri obstarávaní naliehavo potrebného vojenského vybavenia.

Tento rok v júli poľské ministerstvo obrany oznámilo, že za nákup bojových a výcvikových dronov tento rok zaplatí 200 miliónov zlotých (47 119 000 eur), pripomína Bloomberg.

„Spôsob, akým Rusi a Ukrajinci v súčasnosti využívajú bezpilotné zbraňové systémy, ukazuje, že posilňovanie našich schopností v tejto sfére pre nás musí byť prioritou ako vo vzduchu, tak na zemi i na mori,“ povedal poľský politik.

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka, File

Neustále inovácie

Švédi nedávno prišli s riešením 16 000-krát lacnejším ako stíhačka. Štokholmská technologická firma Nordic Air Defence (NAD) vyvinula nízkonákladovú miniraketu, ktorá sa spolieha na „kinetickú silu“ pri eliminovaní dronov, ktoré prelietavajú nad kritickou infraštruktúrou, napríklad nad letiskami a továrňami.

Nemecko koncom októbra zasa úspešne otestovalo kontajnerový laser, ktorý zostrelí drony čistým zásahom vo vzduchu. Technológia dronov sa mení tak rýchlo, že Nemecko chce opustiť klasický model dlhého skladovania zbraní. Namiesto toho uzatvára nové dohody s výrobcami, aby mohlo rýchlo získať aktuálne modely. Do hry vstupujú aj startupové firmy, napríklad mníchovská spoločnosť Helsing, ktorá už dodala Ukrajine tisíce bojových dronov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie