Psychické poruchy môžu urýchliť nástup Alzheimerovej choroby, ukazuje nový znepokojivý výskum

Ľudia, ktorí v priebehu života zápasili s depresiou, úzkosťou alebo posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), by mali byť obzvlášť pozorní voči príznakom Alzheimerovej choroby. Nová štúdia z Kalifornskej univerzity totiž odhalila, že tieto bežné psychiatrické diagnózy môžu urýchliť nástup ochorenia aj o niekoľko rokov.

Vedci analyzovali údaje viac než 1 500 pacientov z UCSF Memory and Aging Centre, polovica z nich mala skorý nástup Alzheimerovej choroby (pred 65. rokom života) a druhá polovica neskorší. Ich cieľom bolo zistiť, či duševné poruchy – samostatne alebo v kombinácii – súvisia s vekom, v ktorom sa objavia prvé kognitívne symptómy. Píše portál Daily Mail. 

Výsledky, ktoré znepokojujú

Zistenia boli jednoznačné. Pacienti, ktorí v minulosti trpeli depresiou, úzkosťou alebo PTSD, začali vykazovať príznaky Alzheimerovej choroby v priemere o 2,2 až 6,8 roka skôr než ľudia bez týchto diagnóz.

„Tieto výsledky naznačujú, že psychiatrické ochorenia samostatne prispievajú k náchylnosti na Alzheimerovu chorobu,“ uvádzajú autori v článku publikovanom v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia. Podľa nich by preto lekári mali venovať viac pozornosti psychickému zdraviu pacientov, u ktorých sa objavujú prvé príznaky neurodegenerácie.

Zvlášť vysoké riziko sa ukázalo u pacientov, ktorí mali viacero psychických diagnóz naraz. Kombinácia troch alebo viacerých duševných porúch urýchlila nástup Alzheimerovej choroby až o takmer osem rokov.

Depresia sa spájala s približne dvojročným skrátením veku pri začiatku ochorenia, úzkosť s trojročným, a PTSD dokonca s takmer sedemročným posunom smerom k skoršiemu výskytu symptómov.

Skoré varovné signály

Odborníci upozorňujú, že ide o asociáciu, nie priamu príčinu. Generačné rozdiely a fakt, že duševné diagnózy vychádzali z historických zdravotných záznamov, bránia tomu, aby sa dalo jednoznačne povedať, že psychické poruchy Alzheimerovu chorobu spôsobujú.

Napriek tomu štúdia prináša vážny dôvod na zamyslenie. Autori predpokladajú, že u ľudí s dlhodobými problémami duševného zdravia môže ísť o anatomickú a biologickú zraniteľnosť mozgu, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť neurodegenerácie.

„Domnievame sa, že depresia a úzkosť môžu byť vonkajším prejavom podkladových neurozápalových procesov, ktoré stoja za rozvojom Alzheimerovej choroby,“ uviedli vedci. „Ak sa tento predpoklad potvrdí, práve tieto procesy by mohli byť cieľom budúcej liečby.“

Spojenie duševného zdravia a demencie

Depresia aj úzkosť boli v minulosti viackrát spojené so zápalom v mozgu a s narušením funkcie niektorých oblastí zodpovedných za pamäť a spracovanie emócií. Tento nový výskum tak rozširuje doterajšie poznatky a naznačuje, že dlhodobé duševné ťažkosti môžu ovplyvniť aj načasovanie degeneratívnych zmien v mozgu.

Podľa údajov štúdie malo 43 % pacientov s Alzheimerovou chorobou v minulosti depresiu a 32 % trpelo úzkostnou poruchou. PTSD sa objavilo u približne 1 % skúmanej populácie. Aj keď tieto čísla na prvý pohľad pôsobia malé, ich vplyv na vek nástupu ochorenia bol výrazný.

Rastúci problém spoločnosti

Duševné poruchy sa po pandémii stali rozšírenejším javom. Vo Veľkej Británii počet ľudí, ktorí vyhľadali pomoc pre psychické ťažkosti, vzrástol o 40 % v porovnaní s obdobím pred rokom 2020 – dnes ide o takmer štyri milióny osôb.

Zároveň sa ukazuje, že problémy sa presúvajú aj do mladších vekových skupín. Až štvrtina detí v Anglicku má podľa posledných odhadov „pravdepodobnú duševnú poruchu“. Odborníci preto varujú, že súčasná epidémia psychických ťažkostí môže mať v budúcnosti vážne dôsledky pre výskyt demencie.

Rastúci počet pacientov a finančná záťaž

V Spojenom kráľovstve dnes žije približne 900 000 ľudí s Alzheimerovou chorobou. Vedci z University College London odhadujú, že do dvoch desaťročí ich počet vzrastie na 1,7 milióna – čo predstavuje 40-percentný nárast oproti predchádzajúcim prognózam.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a jej ročné spoločenské náklady dosahujú podľa Alzheimer’s Society až 42 miliárd libier. Do 15 rokov by sa táto suma mohla vyšplhať až na 90 miliárd, ak sa nepodarí spomaliť rast počtu pacientov.

Len v roku 2022 zomrelo vo Veľkej Británii na demenciu 74 261 ľudí, čím sa stala najčastejšou príčinou úmrtí v krajine.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy