Matka so svojimi deťmi navštívila vyše 20 krajín: Tieto pravidlá porušuje, aby bolo cestovanie bez stresu

Jamie Davis Smith je právnička, spisovateľka a matka dvoch detí. Cestovanie je jej vášeň aj spôsob, ako svojim deťom ukazuje svet. Navštívila s nimi už viac ako dve desiatky krajín a prešla celé Spojené štáty autom. Svoje skúsenosti opisuje vo viacerých amerických médiách, no nikdy sa netvári, že má všetky odpovede. Naopak – otvorene priznáva, že pri rodinnom cestovaní robí veľa vecí inak, ako radia príručky či cestovateľské fóra.

Keď prvýkrát začala cestovať s deťmi, bola ako každý rodič, ktorý sa snaží pripraviť na všetko. Hodiny trávila čítaním rád, ako zvládnuť dlhé lety, časové posuny a udržať deti spokojné. Všetky tie dobre mienené „zákony rodinného cestovania“ sa snažila poctivo dodržiavať. Niektoré z nich fungovali, ale väčšina sa ukázala ako zbytočne zväzujúca. Po rokoch a desiatkach ciest prišla k jednoduchému záveru: najlepšie sa cestuje vtedy, keď človek pravidlá ignoruje.

Informuje o tom web Business Insider a právnička Jamie Davis Smith.

Neustále meníme hotely

Tradičné odporúčania hovoria, že rodiny by mali mať na dovolenke stabilné miesto, kam sa každý večer vrátia. Deťom to vraj pomáha cítiť sa bezpečne a rodičom to uľahčuje logistiku. Jamie si to vyskúšala, ale rýchlo pochopila, že jej to nevyhovuje.

„Keď sa presúvame, vidíme viac,“ hovorí. Počas jednej cesty po Európe menila s deťmi hotel každé dva alebo tri dni. Vďaka tomu sa z Ríma dostali až do Varšavy a cestou spoznali mestá, ktoré by inak obišli. Keby zostali len v Ríme, ich zážitok by bol obmedzený, aj keby robili viacero výletov po okolí.

Podobne aj v Japonsku. Po skončení organizovanej prehliadky v Kjóte sa rodina rozhodla prespať v neďalekej Osake. Hoci cesta trvá vlakom len hodinu, týmto presunom ušetrili veľa času, ktorý by inak strávili cestovaním tam a späť. Ten čas potom využili na prechádzky po meste a spontánne objavovanie.

Nevstávame skoro, aby sme predišli davom

Jedno z najčastejších odporúčaní pre rodičov je vstávať skoro, aby sa vyhli turistickým davom. Jamie si však uvedomila, že takýto prístup k dovolenke jej vôbec nevyhovuje.

„Na cestách nechcem počuť budík,“ hovorí s úsmevom. S deťmi si doprajú pokojné rána bez stresu a vyrážajú von neskôr, keď sa iní už vracajú. Výsledok? Menej nervozity, viac energie a často aj príjemnejšie počasie.

V horúcich krajinách im večerné prechádzky pomáhajú vyhnúť sa teplu. A keď sa zotmie, prichádzajú momenty, ktoré by inak zmeškali. Zábavné parky sú pred zatváracou hodinou poloprázdne, všade blikajú svetlá a deti sledujú ohňostroje takmer samy. V Marrákeši objavili večernú atmosféru starého mesta, ktoré sa po západe slnka mení na hlučné trhovisko plné vôní a hudby. A v jordánskej púšti Wadi Rum ležali na piesku a sledovali oblohu zaplnenú hviezdami.

Cestujeme aj na miesta s ťažkou históriou

Mnoho rodičov tvrdí, že by deti nikdy nevzali na miesta poznačené tragédiou. Jamie to cíti inak. Verí, že návšteva takýchto miest dokáže deťom ukázať, aké dôležité je porozumenie a empatia.

Pred každou cestou sa s nimi o histórii rozpráva, číta knihy primerané ich veku a vysvetľuje, čo budú vidieť. V Poľsku ich zaviedla do pamätníka Auschwitz-Birkenau, kde na vlastné oči videli, kam až môže zájsť nenávisť a ľahostajnosť. Hirošima im odhalila príbehy detí, ktoré prežili atómové bombardovanie, a pri skladaní origami žeriavov pochopili ich význam ako symbol mieru. A keď navštívili americký Birmingham, ocitli sa na miestach, kde sa kedysi odohrával zápas za rovnosť a ľudskú dôstojnosť.

„Nie je to jednoduché ani pre mňa,“ hovorí Jamie. „Ale verím, že osobná skúsenosť s históriou v nich zanechá hlbší dojem ako akákoľvek hodina v škole.“ Takéto cesty podľa nej učia deti tolerancii, súcitu a schopnosti vidieť svet očami iných.

Necestujeme len na „detské“ miesta

Internet je plný zoznamov najlepších rodinných destinácií. Jamie však odmieta predstavu, že existujú miesta „vhodné“ a „nevhodné“ pre deti. Podľa nej sa deti môžu naučiť žiť a objavovať kdekoľvek, kde žijú iné rodiny.

Pred cestou do Indie ju známi varovali, že deti ochorejú. Nestalo sa. Do Jordánska ju odhovárali, že je to príliš nebezpečné. Nebolo. Riziko podľa nej existuje všade, ale dá sa zvládnuť – očkovaním, zdravým rozumom a pripravenosťou zmeniť plány, ak sa situácia zhorší.

Hoci si so svojimi deťmi užíva aj klasické dovolenky pri mori či v Disney Worlde, najviac si váži cesty, ktoré sú iné. „Chcem, aby moje deti videli, že svet nie je nebezpečné miesto,“ hovorí. „Je len rozmanitý, zložitý a krásny.“

Cestujeme naľahko

Jamie si pamätá, ako kedysi nakupovala všetky „nevyhnutné“ doplnky pre cestovanie s deťmi. Špeciálne kufre, vankúše, cestovné postieľky či topánky s prísľubom, že deti zvládnu každý výlet bez únavy. Po pár cestách pochopila, že nič z toho nie je potrebné.

Dnes sa snaží cestovať čo najjednoduchšie. Každé dieťa si berie len malý batoh, obľúbenú deku a pár drobností. Menej batožiny znamená menej stresu. A keď niečo chýba, vždy sa dá si poradiť – väčšina vecí sa dá kúpiť alebo improvizovať.

„Cestovanie nie je o dokonalosti,“ hovorí Jamie Davis Smith. „Nie je o tom, mať všetko pod kontrolou. Je o slobode, o ľuďoch, o príbehoch, ktoré si nesieme domov.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti