Štátu dlhuje vyše 2,4 milióna eur: Bašternákova firma N-Bonaparte definitívne skrachovala

Spoločnosť N-Bonaparte, ktorá patrí odsúdenému podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi a v minulosti stála za výstavbou luxusného bratislavského komplexu Bonaparte, definitívne skončila v konkurze. Firma dlhuje Finančnej správe SR viac ako 2,4 milióna eur, čo je najvyšší daňový nedoplatok spomedzi všetkých spoločností, ktoré zbankrotovali v októbri 2025.

Podľa analýzy spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau v októbri 2025 zbankrotovalo na Slovensku 29 podnikateľských subjektov. Išlo o zaujímavú zhodu, keďže rovnaký počet firiem skrachoval aj v predchádzajúcom mesiaci. Skrachované spoločnosti dlhujú štátu spolu viac ako 12,2 milióna eur.

„Základným rozdielom oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je, že sa explicitne upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia,“ upozorňuje hlavná analytička CRIF Jana Marková.

zdroj: Finstat

Z celkového počtu zbankrotovaných spoločností tvorilo 26 spoločností s ručením obmedzeným a 3 akciové spoločnosti. Najvyššie dlžné sumy eviduje Finančná správa SR, a to súhrnne vo výške viac ako 11,8 milióna eur. Nasleduje Sociálna poisťovňa s 339-tisíc eurami a VšZP s takmer 93-tisíc eurami.

Komplex Bonaparte a jeho kontroverzná história

Firma N-Bonaparte sa zaoberala realitami a v minulosti stála za výstavbou známeho bytového komplexu Bonaparte v bratislavskom Starom Meste. Práve tu si niekoľko rokov prenajímal byt aj premiér Robert Fico, ktorý z komplexu odišiel v roku 2019 po vlne verejnej kritiky.

V júni tohto roka Finančná správa SR podala návrh na konkurz spoločnosti pre daňový dlh vo výške takmer 2,5 milióna eur. Mestský súd Bratislava III návrh akceptoval a začal konkurzné konanie. Podľa údajov z finančného registra spoločnosť N-Bonaparte ešte v roku 2019 zvýšila stratu o 86 % na 304 637 eur.

zdroj: Finstat

Baštrnákove kontroverzné prepojenia

Ladislav Bašternák bol už v minulosti právoplatne odsúdený za daňové podvody. Developer bol považovaný za človeka blízkeho dnes už odsúdenému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi. Ich kontakty sa preukázali po zverejnení Kočnerovej komunikácie cez šifrovaciu aplikáciu Threema.

V čase, keď ho začala vyšetrovať polícia, Bašternák sa oficiálne zbavil svojich nehnuteľností a developerských projektov tak, že ich prepísal na spriaznených ľudí a firmy. Niektoré z jeho projektov, ako napríklad stavba na bratislavskej Bartoňovej ulici, prešli cez firmu Gode, ktorú ovládala rodina právnika Petra Jesenského, Bašternákovho dlhoročného priateľa.

Štát zabránil rozprášeniu Bašternákovho majetku

Už v júni 2020 Okresný súd Bratislava I. zablokoval majetok odsúdeného Ladislava Bašternáka, ktorý bol sporne prevedený na jeho príbuzenstvo a ďalšie osoby. Išlo o pozemky a nehnuteľnosti na Donovaloch, byty a spoluvlastnícke podiely v Bratislave, obchodné podiely, či štvorkolky a motocykle.

Súd zakázal Bašternákovej manželke a ďalším žalovaným prevádzať, prenajímať, dávať do užívania alebo zaťažovať vecnými bremenami majetok, ktorý na nich odsúdený Bašternák previedol. Ministerstvo vnútra vtedy konštatovalo, že štát má v konkurznom konaní postavenie veriteľa a má právo odporovať vykonaným právnym úkonom úpadcu.

Okresný úrad v Bratislave vtedy navrhol súdu odvolanie pôvodnej správkyne konkurznej podstaty Lenky Ivanovej a zároveň ustanovenie nového správcu. Dôvodom bol jej postoj, ktorý bol podľa ministerstva vnútra nedôvodný a v rozpore s jej zákonnou povinnosťou obhajovať záujmy veriteľov s odbornou starostlivosťou.

Kauza Bonaparte sa blíži do finále: Spory o cenu stavby pokračujú pred súdom

V októbri 2025 sa pred súdom znovu otvorila otázka ceny výstavby komplexu Bonaparte, ktorá je kľúčová pre posúdenie daňového podvodu. Podnikateľ Ladislav Bašternák v tejto veci čelí obžalobe za neoprávnené uplatňovanie vratiek DPH. Jeho obhajoba aj prokuratúra si predvolali znalcov, ktorí sa zásadne nezhodujú na hodnote stavby, informujú tvnoviny.sk.

Kým prokuratúra tvrdí, že hrubá stavba komplexu pred rokom 2009 mala hodnotu približne 12,5 milióna eur vrátane DPH, znalci obhajoby ju oceňujú výrazne vyššie – na 16 až 16,5 milióna eur. Rozdiel v posudkoch vyplýva podľa ich slov z rôznych podkladov, ku ktorým mali znalci prístup.

Zástupkyňa obhajoby Martina Palovičová Farkašová argumentuje, že väčšina posudkov sa zhoduje a len jeden z nich sa líši. Prokurátor však upozorňuje, že znalec nemal možnosť overiť, či boli vo výstavbe skutočne použité všetky materiály, ktoré boli fakturované.

Sudca avizoval, že pojednávanie by sa malo uzavrieť ešte v decembri, keď majú zaznieť aj záverečné reči. Tento vývoj naznačuje, že kauza Bonaparte, ktorá roky rezonovala v slovenskej verejnosti, sa blíži k právoplatnému záveru.

Ďalšie miliónové krachy firiem na Slovensku

Najväčší počet evidovaných zamestnancov a tržby mala firma Metal Machinery zo Žilinského kraja, ktorá bola na trhu od roku 2009. Kým v roku 2020 jej tržby presiahli 3,6 milióna eur, v roku 2024 to bol už len približne milión eur.

Druhou veľkou spoločnosťou bol Eurotransport SK s poľským pozadím so sídlom v Bratislave. Po firme N-Bonaparte je s viac ako dvojmiliónovými záväzkami druhým najväčším daňovým dlžníkom. V roku 2020 dosiahla takmer 5,5 miliónové tržby a bola v zisku, no v nasledujúcich rokoch už účtovné závierky nezverejňovala.

V bankrote sa ocitla aj Slovenská železničná dopravná spoločnosť s daňovým nedoplatkom viac ako 1,8 milióna eur. Štatistiku miliónových dlžôb ešte dopĺňa firma Yetti z Dolného Dubového v Trnavskom kraji s daňovým záväzkom viac ako 1,5 milióna eur.

Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 11 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Košický kraj so štyrmi konkurzmi. V Trnavskom, Banskobystrickom, ako aj v Prešovskom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v Žilinskom a Trenčianskom po dvaja, v Nitrianskom kraji jeden.

Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, ako aj v priemysle, v oboch prípadoch išlo o 6 spoločností. Jedna firma bola bez zamestnancov, menej ako 10  zamestnancov si evidovalo 11 subjektov, jeden mal rozpätie 10 až 19 zamestnancov. U 16 firiem bol počet pracovníkov nezistený.

Nový insolvenčný register

Od 1. októbra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou sa zavádza Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní. Ten k tomuto dátumu nahradil informačný systém Register úpadcov.

Zároveň sa priamo v novom registri začali zverejňovať všetky rozhodnutia a oznamy týkajúce sa insolvenčných konaní, ktoré sa do 30. septembra 2025 zverejňovali v obchodnom vestníku. Analytička CRIF Jana Marková však upozornila, že nový systém od začiatku jeho spustenia čelí technickým problémom.

„Práve v tejto oblasti čelí REPLIK od začiatku jeho spustenia technickým problémom, ktorých dôsledkami sú v niektorých prípadoch zmeny dátumov zverejnenia rozhodnutí, duplicitné zverejnenia oznamov, či doteraz v registri nezverejnené rozhodnutia napriek tomu, že v danej veci rozhodnuté bolo a súd sa pokúsil rozhodnutie zverejniť,“ vysvetlila Marková.

Podľa dát z registra CRIBIS tohtoročný október priniesol aj 11 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 26 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie sa začalo v 12 firmách. Reštrukturalizácia nebola podľa dát z nového insolvenčného registra povolená ani jednej firme.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy