„V bohatších rodinách pýtajú desiatky tisíc eur.“ Slovák Viktor o svadbe v Thajsku, stereotypoch a očakávaniach

Viktor a Supisarapa sa spoznali úplnou náhodou v austrálskom Lucky Bay – jej partii zdochla baterka na aute, jeho partia s dvoma Austrálčanmi bratmi prišla v správnej chvíli so štartovacími káblami. Po krátkom stretnutí si začali písať a tri mesiace fungovali na diaľku medzi Perthom a Melbourne.

Supisarapa urobila gesto, ktoré by spravil málokto

Keď si Viktor vážne zlomil zápästie a slovenská poisťovňa mu odmietla zaplatiť operáciu, Supisarapa urobila gesto, ktoré by spravil málokto: v deň ukončenia školy si kúpila letenku a na druhý deň letela za ním, aby sa o neho starala. Odvtedy sú spolu.

Žili spolu chvíľu v Austrálii, neskôr v Thajsku a nakoniec sa usadili v Nórsku. V rozhovore úprimne hovoria o tom, ako funguje vzťah so zásadne inou kultúrou, rodinnými tradíciami aj každodennými očakávaniami, ale aj o stereotypoch, ktoré kolujú o vzťahoch Thajčaniek so „západniarmi“.

• Ako jedna pokazená baterka v Lucky Bay priviedla Viktora k žene jeho života?
• V čom sú thajské ženy iné ako slovenské?
• Čo povedali Viktorovi rodičia na to, že si našiel partnerku z Thajska, a čoho sa najviac báli?
• V čom sa líši thajská svadba od slovenskej?
• Zasahujú do vzťahov thajskí rodičia viac ako slovenskí?
• Prečo sa rozhodli žiť v Nórsku?

Ako si sa stretol so svojou thajskou manželkou?

My sme sa stretli úplnou náhodou v jednom malom mestečku pri pobreží juhozápadnej Austrálie, v Esperance, pri národnom parku. Ja som bol vtedy s kamarátmi na roadtripe popri pobreží. Predtým som dva roky pracoval na púšti v Border Village, skončil som tam, skončil aj kolega a prišiel za nami jeho brat. Tak sme išli traja na dvoch autách po juhozápadnom pobreží Austrálie.

V tom čase sme sa ocitli v národnom parku v zálive Lucky Bay. A tam uviazla partia, v ktorej bola aj moja dnešná manželka. Ona mala práve dvojtýždňovú prestávku v štúdiu v Melbourne, tak sa rozhodla s jednou kamarátkou a dvoma spolužiakmi spraviť roadtrip z Melbourne do Perthu – vlastne cez celé južné pobrežie Austrálie. A v tom Lucky Bay im jednoducho odišla baterka.

My sme sa tam náhodou objavili v tom istom čase, pomohli sme im naštartovať auto cez štartovacie káble a dohodli sme sa, že ak budú večer v meste, môžeme sa stretnúť.

Stretli sme sa viacerí v miestnom bare v jednom hoteli, tam sme sa viac spoznali, porozprávali. Potom každý šiel svojim smerom. Začali sme si písať na Instagrame a asi tri mesiace sme boli v takom „vzťahu na diaľku“, skôr písaní ako klasickom randení. Ja som bol v Perthe, ona späť v Melbourne, kde študovala.

zdroj: Viktor Kravjanský

Kedy ste sa osobne bližšie spoznali?

V Perthe sa mi stalo nešťastie . Zlomil som si zápästie. Bolo to tak vážne, že som prišiel asi o 50 % pohyblivosti zápästia. Fungujem normálne, žijem úplne bežný život, ale ruka už nikdy nebude taká ako predtým.

Ďalší problém bol, že slovenská pobočka jednej známej poisťovne mi odmietla zaplatiť operáciu. Všetko som musel hradiť z vlastného – asi 30-tisíc dolárov.

Poisťovňa navrhovala repatriáciu, ktorá ale z medicínskeho hľadiska nebola možná. Poisťovňa konala proti zásade odbornej starostlivosti a taktiež porušili podmienky vlastných poistných podmienok. Nakoniec prehrali súdny spor o rok neskôr. Takže okrem zotavovania sa z operácie som musel ešte riešiť opletačky s poisťovňou. Bolo to náročné obdobie aj po fyzickej, aj po psychickej stránke.

A práve vtedy sa ukázalo, aká je moja žena. Keď skončila posledný deň školy v Melbourne, kúpila si letenku a na druhý deň letela za mnou do Perthu, aby bola so mnou. Starala sa o mňa po operácii, pomáhala mi s varením, upratovaním, nákupmi… ja som mal ruku v sadre asi päť mesiacov, nemohol som ju namočiť, umývať riady bolo utrpenie, fyzioterapia bola dlhá.

Pre mňa to bolo obrovské gesto. Úprimne, neviem, či by som ja na jej mieste spravil to isté. Posledné dni po škole mohla cestovať, užívať si Austráliu, a ona namiesto toho prišla za mnou, aby mi pomohla. To bol moment, ktorý nás veľmi spojil.

Spomínal si aj spoločný trip k Uluru. Tam ste sa dali „oficiálne“ dokopy?

Áno, tam sa to tak zlomilo. Ja som mal už dávnejšie naplánovaný výlet k Uluru – všetko som mal zabookované: prenajaté auto, ubytovanie v kempe, letenky do Alice Springs.

Keď sme si tri mesiace písali cez Instagram, spýtal som sa jej, či by sa ku mne na ten výlet pridala. Ona v živote nikomu takto nepovedala „áno“, lebo sme sa predtým videli len raz v tom národnom parku. Ale mala z toho dobrý pocit a súhlasila.

Letecky sme išli do Alice Springs a odtiaľ autom asi 500 kilometrov k Uluru. Spali sme v stane v kempe – ubytovanie je tam strašne drahé. Počas tohto výletu sme sa naozaj dali dokopy ako pár.

Ako by si opísal rozdiel medzi thajskými ženami a Slovenkami či západnými ženami?

Ťažko generalizovať, lebo v Thajsku máš rôzne typy žien – aj také, ktoré cielene hľadajú západniarov kvôli peniazom, najmä v barových štvrtiach. Ale moja manželka patrí medzi tie veľmi pokorné, rodinne založené typy. A takých je podľa mňa dosť.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta