Putin počúva iba oligarchu, tvrdí fínsky prezident: „Trump musí ísť na Rusko palicou“

Fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre denník Politico jasne formuloval, že Spojené štáty musia rozšíriť tlak na ruský režim. Podľa neho je potrebné urýchlene schváliť nový balík sankcií, ktorý by oslabil ruský priemysel a vytvoril podmienky na reálne rokovania. Ako povedal pre Politico, „Trump buď ide na Putina mrkvou alebo palicou. Skúsil mrkvu. A keď zistil, že Rusi nemajú záujem o mier, prešiel na palicu.“

Stubb tým narážal na predchádzajúce ústretové kroky amerického prezidenta voči Kremľu, ktoré podľa neho nepriniesli žiadny pokrok. Pripomenul zároveň, že nové sankcie voči ruským ropným firmám Rosnefť a Lukoil považuje za dôležitý krok, ktorý treba rozšíriť. 

Sankcie ako hlavný nástroj

Fínsky líder zdôraznil, že sankcie musia byť komplexné a zamerané na ekonomické skupiny, ktoré majú skutočný vplyv na ruské rozhodovanie. V rozhovore pre Politico uviedol, že „jediný človek, ktorého Putin počúva, je oligarcha“, a práve narastajúca nespokojnosť medzi ruskými ekonomickými elitami môže vytvoriť priestor pre zmenu.

Americký Senát má aktuálne širokú dvojstrannú podporu pre rozsiahly sankčný balík, ktorý však doteraz čakal na signál z Bieleho domu. Ten Trump podľa Stubba dal, keď cez víkend oznámil, že legislatíva by bola „v poriadku“. Pre Fínsko aj širší región to podľa Stubba znamená, že Moskva môže čeliť citlivým ekonomickým stratám.

Stubb zároveň upozornil na potrebu koordinácie v rámci Európy a NATO. Reagoval tak aj na snahy niektorých európskych lídrov o bilaterálne rokovania s Vladimirom Putinom. Ako povedal pre Politico, „keď príde moment na priame rokovania, budú musieť byť koordinované“, pretože nekoordinované iniciatívy by oslabili jednotu Západu.

Prímerie je podľa Stubba v nedohľadne

Stubb otvorene priznal, že šance na prímerie sa výrazne zmenšili. Po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, americkými partnermi a európskymi predstaviteľmi pre Politico uviedol, že „nevidí prímerie v kartách“.

Podobne to formuloval aj v rozhovore pre agentúru AP, keď zdôraznil, že „prímerie je nepravdepodobné pred jarou“. Podľa neho musí Európa podporovať Ukrajinu aj napriek vnútorným škandálom v Kyjeve, pretože destabilizácia by len posilnila Rusko.

V rozhovore pre AP pripomenul aj fínsku historickú skúsenosť. Fínsko po dvoch vojnách s Moskvou prišlo o 10 % územia a roky žilo v režime neutrality. Vstup do NATO v roku 2022 podľa Stubba ukazuje, že Európa aj malé štáty musia reagovať spoločne, keď je ohrozená regionálna bezpečnosť.

Európa pred ťažkými rozhodnutiami

Stubbova návšteva Bruselu prichádza v čase, keď Európska únia rieši otázku dlhodobého financovania Ukrajiny po prvom kvartáli 2026. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen navrhuje siahnuť na zmrazené ruské aktíva, no Belgicko je opatrné pre obavy z ruskej odvety.

Pre Politico Stubb uviedol, že nechce vyvíjať „verejný tlak“ na belgického premiéra Barta de Wevera, no s „vysokou istotou“ predpokladá, že Európa nájde riešenie. Komisia zvažuje kombináciu troch možností – zvýšenie rozpočtu, vydanie spoločného dlhu a čiastočné využitie zmrazených aktív.

Zároveň zdôraznil, že Európa bude potrebovať fínsku „sisu“ – vytrvalosť a odolnosť – keďže Rusko pokračuje v hybridných útokoch a informačných operáciách. Pre AP dodal, že je nevyhnutné zachovať pokoj a nepanikáriť, pretože tlak zo strany Moskvy je dnes „novým normálom“.

Stubbov odkaz Washingtonu aj Európe je preto jednoznačný: bez tvrdej línie nemožno očakávať žiadny posun. Sankcie majú byť kľúčovým nástrojom a Západ musí zostať súdržný, ak chce dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier na Ukrajine.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie