Lajčák v tichosti získal miesto v dozornej rade Slovnaftu. Expert: Po tomto si ho už žiadna medzinárodná inštitúcia nevezme

V posledných dňoch sa slovenskou politickou scénou prehnala vlna pozornosti a kontroverzie okolo Miroslava Lajčáka, bývalého ministra zahraničných vecí a súčasného poradcu premiéra Roberta Fica. Kauza vypukla po tom, čo sa do médií dostali e-maily, ktoré odhaľujú jeho kontakt s americkým finančníkom Jeffreyom Epsteinom, osobou notoricky známou pre se*uálne zneužívanie a obchodovanie s mladistvými.

Dokumenty ukazujú, že Lajčák si s Epsteinom vymieňal správy, v ktorých sa objavujú pozvania na osobné stretnutia a priateľský tón komunikácie, čo naznačuje presah bežnej diplomatickej korešpondencie.

Situáciu ešte viac vyostril fakt, že Lajčák v rovnakom čase potichu získal miesto v dozornej rade Slovnaftu. Politológovia, analytici a opoziční politici vyjadrujú obavy z reputačných dôsledkov a upozorňujú na dopad, aký má kontakt s toxickými postavami na dôveru vo verejné inštitúcie.

Miesto v dozornej rade

Kauza vyvolala otázky nielen o Lajčákových kontaktoch a rozhodovaní, ale aj o prístupe premiéra Fica a Úradu vlády SR k ľuďom, ktorí môžu poškodiť dôveru v politickú reprezentáciu Slovenska. Okamžite sa rozprúdila mediálna a politická diskusia o etike, reputácii a o tom, kde sa končí diplomatická prax a začína nebezpečný konflikt záujmov.

Zverejnenie staršej komunikácie medzi Lajčákom a Epsteinom odhalilo kontakty, ktoré v mnohých prípadoch presahujú rámec bežnej diplomatickej korešpondencie. Ešte komplikovanejšie pôsobí fakt, že Lajčák krátko pred týmto odhalením získal ticho miesto v dozornej rade Slovnaftu.

Politológ Tomáš Koziak upozorňuje, že ide nielen o osobný problém diplomata, ale o symptóm širšieho problému verejných inštitúcií: komunikácia s osobou, ako bol Epstein, nesie reputačné riziko pre celý Úrad vlády SR. Podľa neho správy naznačujú takmer osobné priateľstvo a nie je jasné, čo všetko sa ešte z dokumentov môže vykľuť.

„Z týchto e-mailov nevyplýva zdvorilostná diplomatická komunikácia. Vyzerá to ako vzťah, ktorý presahuje hranice profesionálnych kontaktov a už teraz poškodzuje Úrad vlády,“ vysvetľuje Koziak pre Startitup.

Stretnutie vo Viedni a nadštandardné prepojenia

Denník N informoval, že Lajčák v marci 2019 pozval Epsteina do rezidencie veľvyslanca vo Viedni a v rovnakom čase tam pristálo Epsteinovo lietadlo. Z korešpondencie vyplýva, že Epstein Lajčáka oslovoval familiárne „Miro“ a spomínal, že „si pýta bezpečnostné záruky“. Tieto detaily naznačujú, že ich vzťah nebol jednostranný a mohol presahovať rámec formálnej diplomatickej komunikácie.

Koziak k tomu dodáva, že každý, kto udržiava takéto kontakty, si fakticky poškodzuje reputáciu, pokiaľ chce pôsobiť vo verejnej funkcii. „Vo verejnej sfére nejde len o to, či niekto konal nezákonne, ale o to, s kým sa stýka a aký signál to vysiela verejnosti. Aj skúsený diplomat s neoceniteľnými skúsenosťami môže jednou voľbou kontaktov stratiť možnosť pôsobiť v medzinárodných inštitúciách,“ upozorňuje politológ.

Portál zároveň informoval o prepojení medzi Lajčákom, Epsteinom a Stevom Bannonom, ktorý v tom čase pracoval na projekte The Movement. Bannon a Epstein považovali Lajčáka za potenciálne vplyvnú osobu pre európsku politiku, čo podľa Koziaka len podčiarkuje komplexnosť a kontroverznosť jeho kontaktov.

Lajčákova obrana

Lajčák tvrdí, že jeho komunikácia s Epsteinom bola len diplomatická a že odsudzuje všetky Epsteinove skutky. Uviedla to TASR. Koziak však poukazuje na to, že samotná prítomnosť takýchto kontaktov vo verejnej sfére je už problém.

Podľa politológa to naznačuje osobnú blízkosť a vytvára otázky ohľadom morálneho úsudku diplomata a dôvery verejnosti v Úrad vlády SR. Interpretuje si to tak, že spomínané správy ukazujú, že vzťah presiahol bežnú zdvorilostnú diplomaciu a stal sa otázkou reputácie.

Koziak zároveň zdôrazňuje, že keby vláda chcela minimalizovať škody, mohla Lajčáka potichu stiahnuť zo zoznamu poradcov a využívať jeho služby len neformálne. „Keď však zostáva uvedený v zozname, vysiela jasný signál: vláde neprekáža, že jej poradca udržiava kontakty s toxickými osobami. Čím dlhšie to takto nechajú, tým väčšia je reputačná škoda pre Úrad vlády SR,“ upozorňuje.

Slovnaft a načasovanie funkcie

Portál Aktuality informoval, že Lajčák sa stal členom dozornej rady Slovnaftu. Malo sa tak stať od polovice októbra, čo potvrdil aj zdroj Startitupu. Koziak poukazuje na to, že časové načasovanie môže byť strategické. Tvrdí, že Lajčák mohol tušiť, že kauza o chvíľu prepukne, a hľadal si miesto, kde bude menej viditeľný, no zároveň bude môcť využívať svoje odborné skúsenosti a kontakty.

Politológ pripomína, že veľké súkromné firmy často zamestnávajú ľudí s takýmito skúsenosťami aj v zahraničí a toxické kontakty nie vždy súkromný sektor považuje za problém. Práve naopak, môžu byť prínosné pri riešení komplexných obchodných situácií.

Slováci 17. novembra poslali jasný odkaz: Sme dôchodcovia, ale nie sme ovce ani komparzisti (ANKETA)

Koziak upozorňuje, že súkromný sektor vníma reputačné riziká odlišne ako verejné inštitúcie. „V biznise firmy hodnotia, či sa im oplatí niekoho zamestnať. Verejná mienka tam nie je takým rizikom, a ak človek dokáže riešiť zložité problémy alebo otvára kontakty, pre firmu môže byť mimoriadne cenný,“ dodáva.

Politické reakcie

Síce sa k situácii nevyjadril Úrad vlády SR ani premiér Fico, svoj názor predniesol Erik Kaliňák. Ten tvrdí, že z komunikácie Lajčáka s Epsteinom nevyplýva žiadne etické pochybenie.

Koziak však jeho výroky označil za irelevantné, pretože podľa neho nerešpektujú podstatu reputačných rizík: „To, čo hovorí Kaliňák, ukazuje, že nerozumie tomu, čo je v tejto situácii toxické. Komunikácia s Epsteinom je jasným signálom, že vláda nevidí problém v takýchto prepojeniach.“

Politológ zároveň kritizuje mlčanie premiéra Fica: „Premiér sa k tomu nevyjadril, a to je najhorší signál. Ukazuje, že vláde neprekáža, že jej poradca má kontakty s toxickými osobami. Jednoduché riešenie by bolo stiahnuť Lajčáka zo zoznamu poradcov ticho, bez verejného cirkusu. Teraz však reputačná škoda rastie.“

Dlhodobý dopad

Podľa Koziaka je pre Lajčáka vo verejnej sfére prakticky koniec: „V žiadnej veľkej medzinárodnej inštitúcii si ho dnes nevezmú, či už ide o EÚ, NATO alebo OSN. Jeho meno je navždy spojené s Epsteinom.“

Politológ však pripúšťa, že v súkromnom sektore môže ešte pôsobiť, pretože firmy dokážu hodnotiť jeho skúsenosti a kontakty ako prínos. „Vo verejnej funkcii reputácia rozhoduje. Tu sa ukazuje, že jeden zlý kontakt môže zničiť kariéru, aj keď človek patrí medzi najskúsenejších diplomatov,“ uzatvára Koziak.

Šéf ŽSR je v hre o ministerské kreslo. Ráž pripúšťa veľkú personálnu zmenu

Startitup oslovil aj Slovnaft, ale ten trvá na tom, že nebude situáciu komentovať. Od nášho dobre informovaného zdroja však vieme, že zmluvu mal so spoločnosťou Lajčák podpísať ešte minulý mesiac. A to konkrétne 15. októbra 2025. Jeho výber mal byť čisto pragmatický vzhľadom na fakt, že ako diplomat pôsobil na Balkáne. Je známe, že Slovnaft má dlhodobé záujmy o komunikáciu s Balkánom vzhľadom na fakt, že rieši alternatívu dopravy ropy cez ropovod Adria.

So žiadosťou o stanovisko k Miroslavovi Lajčákovi sme kontaktovali aj Úrad vlády SR, ale do publikovania článku sme odpoveď nedostali. V prípade, že ho obdržíme, budeme článok aktualizovať.

Čítaj viac z kategórie: Politika