Vedci objavili novú cestu k liečbe najsmrteľnejšieho nádoru mozgu. Objav môže zachrániť tisíce životov

Výskum, ktorý vznikal roky, sa posunul o krok bližšie k tomu, čo ešte donedávna vyzeralo nemožné. Glioblastóm – najčastejší a zároveň najsmrteľnejší nádor mozgu – patrí k ochoreniam, pri ktorých moderná medicína naráža na limity. Chirurg odstráni len časť nádoru a ďalšie postupy ho často nedokážu zastaviť. Tento typ rakoviny navyše dokáže vypnúť prirodzenú imunitnú reakciu a prerastať do zdravého tkaniva rýchlejšie, než naň telo stihne reagovať.

Americkí vedci však ukazujú nový smer. Nie cez skalpel, nie cez invazívne vpichy do mozgu – ale cez nos. Naznačujú, že liečivo vo forme kvapiek dokáže prejsť pozdĺž nervov do centrálneho nervového systému a cielene útočiť na nádorové bunky.

Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli PNAS. 

Nová cesta, ktorá obchádza bariéry

Hematoencefalická bariéra chráni mozog pred látkami z krvi, no zároveň blokuje veľkú časť liečiv. Práve preto sa liečba glioblastómu posúva len pomaly. Tím z Washingtonovej univerzity hľadal spôsob, ako sa k nádoru dostať bez zásahov do mozgu a bez toho, aby musel bariéru prekonávať tradičnou cestou.

Prvé pokusy na myšiach ukazujú, že cesta cez nos dokáže fungovať. Liečivo určené na aktiváciu tzv. STING dráhy dorazilo z nosovej dutiny až k nádoru a začalo brzdiť jeho rast. U viacerých zvierat zároveň výrazne podporilo imunitnú reakciu, ktorá je pri glioblastóme takmer vypnutá.

Neurochirurg Alexander Stegh hovorí, že ide o nádej na bezpečnejšiu a účinnejšiu liečbu. Podľa neho môže tento postup zásadne zmeniť prístup k nádorom, ku ktorým sa lekári bežne nedokážu dostať.

Čo robí STING a prečo je dôležitý

STING gén patrí medzi základné mechanizmy, ktorými sa bunka bráni proti vírusom. Keď zaznamená signál nebezpečenstva, aktivuje prudkú imunitnú odpoveď. Glioblastóm však dokáže túto reakciu vypnúť a tým sa stáva pre imunitu takmer neviditeľný.

V minulosti vedci už vypínanú dráhu skúšali obnoviť liekmi, ktoré podávali priamo do nádoru. Tieto látky však rýchlo degradovali a pacienti potrebovali opakované, veľmi invazívne aplikácie.

Tím neurovedkyne Akankshy Mahajanovej preto siahol po nanotechnológiách. Vytvoril sférické nukleové kyseliny – genetický materiál zabalený do guľovej štruktúry obalenej okolo zlatého nanojadra. Táto forma udržiava liek stabilný a zároveň mu pomáha preniknúť tam, kam sa inak nedostane.

Myšie testy ukázali prekvapivý potenciál

Vedci podávali myšiam nosové kvapky s upravenými STING aktivátormi. Liek sa dostal do mozgu, aktivoval imunitu priamo v nádore a výrazne spomalil jeho rast.

Keď túto liečbu spojili s látkami, ktoré podporujú obranyschopnosť, zvieratá si dokázali vytvoriť aj dlhodobú imunitu proti glioblastómu. Tento efekt naznačuje, že podobná kombinácia by v budúcnosti mohla pomôcť predchádzať návratu choroby.

Stegh však upozorňuje, že vývoj ešte len začína. Rakovinové bunky dokážu meniť taktiku a obchádzať aj aktívny STING mechanizmus. Budúca liečba preto pravdepodobne spojí viacero rôznych prístupov.

Prečo je glioblastóm taký nebezpečný

Glioblastóm je extrémne agresívny nádor. Rastie rýchlo, preniká hlboko do zdravého tkaniva a lekári ho často odhalia až v pokročilom štádiu. Opuch, tlak a narušené prekrvenie mozgu vedú k závažným neurologickým príznakom.

Základom liečby je chirurgický zákrok, no ten dokáže odstrániť len to, čo je viditeľné a technicky prístupné. Nasleduje ožarovanie a chemoterapia, ktoré nádor brzdia, ale málokedy prinášajú dlhodobú kontrolu. Prežitie ostáva nízke – iba 6,9 percenta pacientov žije päť rokov od diagnózy.

Každý nový postup preto vzbudzuje veľké očakávania, aj keď odborníci pripomínajú, že úspech na myšiach neznamená automatický posun k ľudskej liečbe. Až klinické skúšky ukážu, či nosové kvapky prinesú rovnaký účinok aj v reálnych podmienkach.

Vedci hovoria aj o osobnej motivácii

Alexander Stegh sa výskumu mozgových nádorov venuje dlhodobo. Impulz prišiel z rodiny – jeho stará mama bojovala s metastatickými nádormi mozgu po pokročilom karcinóme prsníka. Jej skúsenosť ho priviedla k snahe porozumieť genetike a správaniu mozgových nádorov a hľadať nové cesty, ktoré by pacientom dali reálnu šancu.

Aj tento osobný príbeh pripomína, že vedecký pokrok nevzniká iba v laboratóriách. Rastie aj z empatie, z prežitých strát a z odhodlania nájsť riešenie tam, kde sa doteraz žiadne nerysovalo.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti