Neliečené spánkové apnoe zvyšuje riziko zákerného ochorenia, zistili vedci. Prevenciou má byť jednoduchý prístroj

Nový výskum upozorňuje na prehliadané riziko, ktoré sa týka miliónov ľudí: ak pacient trpí obštrukčným spánkovým apnoe a nelieči ho, pravdepodobnosť rozvoja Parkinsonovej choroby v nasledujúcich rokoch stúpa. Dáta naznačujú, že rozhodujúci rozdiel robí kvalitný spánok – a konkrétne používanie prístroja CPAP, ktorý udržiava dýchacie cesty otvorené počas noci.

Štúdia vyšla v časopise JAMA Neurology a stojí za ňou tím z Oregon Health & Science University a Portland VA Health Care System. Autori analyzovali elektronické zdravotné záznamy viac než 11 miliónov príslušníkov amerických ozbrojených síl, ktorí medzi rokmi 1999 a 2022 absolvovali zdravotnú starostlivosť vo veteránskom systéme. Takto rozsiahla databáza umožnila sledovať dlhodobé trendy aj jemné rozdiely v zdravotných trajektóriách.

Informuje o tom web News-Medical. 

Parkinsonova choroba a nové rizikové vrstvy

Parkinsonova choroba postihuje približne milión ľudí v USA a s vekom jej riziko rastie. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne oslabuje schopnosť mozgu kontrolovať pohyb, reč či kognitívne funkcie. Presné príčiny zostávajú nejasné, no výskum už roky poukazuje na to, že na riziko vplýva kombinácia genetických predispozícií a vonkajších faktorov. Najnovšie výsledky naznačujú, že medzi ne môže patriť aj kvalita nočného dýchania.

Autori štúdie zistili, že ľudia so spánkovým apnoe, ktorí svoje ochorenie neliečili, mali dlhodobo výrazne vyššie riziko Parkinsonovej choroby než tí, ktorí pravidelne používali CPAP. Po zohľadnení faktorov, ktoré môžu skresľovať výsledky – od veku cez obezitu až po vysoký krvný tlak – zostal rozdiel stále výrazný. Pacienti, ktorí CPAP odmietali alebo ho dlhodobo neznášali, vykazovali takmer dvojnásobnú pravdepodobnosť, že u nich Parkinsonova choroba vznikne.

Mozog bez kyslíka: prečo môže apnoe prispievať k zraniteľnosti

Gregory Scott, spoluautor štúdie a patológ z OHSU aj portlandskej veteránskej nemocnice, upozorňuje, že vyššie riziko neznamená istotu ochorenia. No pre ľudí, ktorí ignorujú liečbu spánkového apnoe, to podľa neho predstavuje dôležité varovanie. „Nie je to garancia, že dostaneš Parkinsonovu chorobu, ale šanca je výrazne vyššia,“ hovorí. Dlhodobé nočné výpadky dychu totiž okrádajú mozog o kyslík – a citlivé neuróny na túto záťaž reagujú.

Spánkové apnoe patrí medzi najčastejšie poruchy spánku. Počas noci sa dýchacie cesty opakovane uzavrú, dych na niekoľko sekúnd stojí a telo sa snaží situáciu riešiť mikroprebudeniami. Človek si ich často ani neuvedomuje, no ráno sa cíti vyčerpane. Dlhodobý nedostatok kyslíka sa môže prejaviť na pamäti, nálade, srdci aj metabolizme. Nová štúdia pridáva do tohto zoznamu ďalší vážny dôsledok.

Zdravý spánok ako súčasť neurologickej prevencie

Hlavný autor Lee Neilson zdôrazňuje, že výsledky menia spôsob, akým bude pristupovať k starostlivosti o svojich pacientov. Ako neurológ vidí, aký dôležitý je zdravý spánok pre mozog, no doteraz sa predpokladalo, že liečba apnoe má skôr krátkodobé výhody – lepší odpočinok, menej denných mikrospánkov, nižší krvný tlak. Teraz už má v rukách dáta, ktoré naznačujú aj dlhodobý vplyv na neurodegeneráciu. „Myslím si, že to zmení moju prax,“ priznáva.

Podľa výskumníkov môže opakovaný nedostatok kyslíka v noci oslabovať fungovanie neurónov rokmi. Neilson vysvetľuje jednoduchý mechanizmus: ak telo počas spánku opakovane nedostáva dostatok kyslíka, mozgové bunky nemôžu pracovať optimálne. Keď sa táto záťaž kumuluje noc za nocou, môže prispieť k zraniteľnosti mozgu voči ochoreniam, akým je Parkinsonova choroba. Stabilné okysličenie, ktoré zabezpečuje CPAP, tak môže predstavovať ochranný faktor.

CPAP ako bariéra pred neurodegeneráciou?

Aj samotná prax ukazuje, že pacienti, ktorí si na CPAP zvyknú, často hlásia výrazné zlepšenie. Scott hovorí, že medzi veteránmi patrí tento prístroj k najčastejším odporúčaniam – a mnohí si ho po prvých dňoch nevedia vynachváliť. „Veteráni, ktorí používajú CPAP, ho milujú. Cítia sa lepšie, sú menej unavení a hovoria o tom aj iným,“ opisuje. Práve lepšia informovanosť by podľa neho mohla presvedčiť aj tých, ktorí liečbu doteraz odmietali.

Štúdia tak otvára širšiu diskusiu o tom, ako málo sa stále hovorí o dlhodobých dôsledkoch porúch spánku. Väčšina ľudí rieši únavu či chrápanie, no málokto si uvedomuje, že neliečené apnoe môže ovplyvniť aj budúce zdravie mozgu. Výskum však zároveň prináša priaznivú správu: riziko sa dá znížiť. Kľúčom je dôsledná liečba a ochota spolupracovať.

Menej únavy, nižšie riziko: čo si z výskumu odniesť

Autori zdôrazňujú, že nejde o dôkaz priamej príčiny, ale o veľmi silnú súvislosť. Vďaka obrovskému množstvu dát mohli sledovať rozdiel medzi tými, ktorí liečbu odmietali, a tými, ktorí ju dodržiavali. Výsledok je jednoznačný a podľa odborníkov by mal byť signálom pre pacientov aj lekárov. Pri apnoe nestačí diagnóza – rozhodujúce je jej riešenie.

Výskum prináša ešte jeden moment, ktorý sa opakuje v rozhovoroch s pacientmi: odpor voči maske na spanie často pretrváva len prvé dni či týždne. Mnohí sa obávajú hluku, pocitu stiesnenia alebo rušenia partnera. Tí, ktorí dávajú prístroju šancu, však po čase popisujú lepší spánok, viac energie a menej denných výkyvov koncentrácie. Podľa Scotta by mohlo vedomie nižšieho rizika Parkinsonovej choroby podporiť motiváciu ešte viac.

Nové zistenia preto vnášajú do diskusie o spánkovej hygiene širšiu perspektívu. Poruchy dýchania v spánku môžu byť nenápadné, no ich dlhodobý vplyv nemusí byť. A ak patríš medzi ľudí so spánkovým apnoe, rozhodnutie o liečbe nemusí byť len otázkou pohodlia – môže ovplyvniť aj tvoje budúce neurologické zdravie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti