O budúcnosti ekonomiky rozhodnú investície do inovácií. Európa zaostáva za USA aj Čínou

Eurozóna má za sebou turbulencie, ktoré by ešte pred pár rokmi pôsobili ako recept na hlbokú recesiu. Najskôr energetický šok, potom rekordná inflácia a tiež zvýšené clá na vývoz do USA, ktoré zasahujú najmä priemysel. Napriek tomu hospodárstvo menovej únie stále rastie – síce len mierne, ale konzistentne, informuje Národná banka Slovenska. 

V treťom štvrťroku 2025 pridalo medzištvrťročne 0,2 %, čo je v kontexte globálneho spomaľovania výsledok, ktorý ekonómovia považujú za prejav pozoruhodnej odolnosti.

Sektor služieb ťaží zo silného trhu práce

Kľúčovým dôvodom je sektor služieb, ktorý ťaží z extrémne silného trhu práce. Nezamestnanosť v eurozóne je najnižšia od jej vzniku a podľa odhadov by nízka mala zostať aj v najbližších rokoch. Odborníci predpokladajú, že očakávaná nezamestnanosť o päť rokov bude takmer identická s dnešnou hodnotou.

Znamená to, že záujem firiem o pracovníkov a ochota ľudí pracovať sú v stabilnej rovnováhe. Spotrebiteľský dopyt tak zostáva pevný a služby už od konca pandémie patria medzi najvýznamnejšie motory rastu.

Negatívne scenáre sa nenaplnili, menová politika je na dobrom mieste

Obavy z ďalších otrasov sa v roku 2025 nenaplnili. Uzavretie obchodnej dohody medzi USA a Čínou znížilo medzinárodné napätie, ktoré sa prejavovalo narušenými dodávateľskými reťazcami. Inflácia sa vrátila k cieľu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je na úrovni približne 2 %, aj keď ceny služieb zostávajú tvrdohlavo vysoké.

zdroj: TASR/DPA – Budova Európskej centrálnej banky (ECB) v nemeckom Frankfurte nad Mohanom.

Práve tento vývoj dáva ECB dôvod domnievať sa, že jej predchádzajúce rozhodnutia boli správne. Menová politika eurozóny je aktuálne skôr v neutrálnom pásme – ani nebrzdí, ani výrazne nepodporuje ekonomiku. Stabilita je však momentálne presne to, čo podniky potrebujú na to, aby sa opäť odvážili investovať.

Kľúčové budú investície, v ktorých eurozóna zaostáva za USA aj Čínou

Aj keď hospodárstvo eurozóny odoláva šokom, jej dlhodobý rastový potenciál nie je príliš priaznivý. Najväčším problémom je pomalý rast produktivity. Od roku 2019 sa produktivita práce v eurozóne prakticky nepohla, zatiaľ čo USA zaznamenali takmer 11-percentné zvýšenie. Výsledok? Ekonomika USA od začiatku roka 2022 narástla približne trikrát rýchlejšie než ekonomika eurozóny.

Zaostávanie úzko súvisí s tým, kam smerujú investície. Európa tradične investovala najmä do fyzickej infraštruktúry či rezidenčných nehnuteľností. Práve výstavba bytov, ktorá tvorí približne štvrtinu všetkých investícií, sa však v dôsledku sprísnenej menovej politiky oslabila.

Oveľa rýchlejšie rástli investície do produktov duševného vlastníctva — do softvérov, algoritmov, technológií a výskumu, ktoré sú základom digitalizácie a umelej inteligencie.

Ich rast je dokonca niekoľkonásobne vyšší než nárast fyzických investícií. Ide o pozitívny signál, ktorý naznačuje, že európske firmy postupne začínajú meniť svoje priority.

zdroj: Eurostat, Macrobond

Európske firmy nabiehajú na umelú inteligenciu

Dáta ukazujú, že investičný boom v oblasti duševného vlastníctva sa už začína premietať aj do praktického využívania umelej inteligencie (AI). Tá sa v roku 2025 najviac presadzuje v odvetviach spojených s informatizáciou a telekomunikáciami.

Kým v roku 2021 používala nejakú formu umelej inteligencie len štvrtina firiem v tomto sektore, vlani to už bola takmer polovica. Podobný trend sa postupne objavuje aj v ďalších odvetviach, najmä v službách. Zatiaľ dominujú veľké podniky s viac než 250 zamestnancami, no tlak na automatizáciu a efektivitu bude v najbližších rokoch motivovať aj menšie firmy.

Umelá inteligencia berie prácu najmä Generácii Z. Odborníci varujú: „Je lacnejšia, no nie šikovnejšia“

Obrovské rozdiely medzi štátmi

Rozdiely v investíciách do duševného vlastníctva sú v rámci EÚ výrazné. Švédsko či Dánsko dosahujú podiel týchto investícií okolo 30 %, čo sa približuje úrovniam USA (36 %). Naopak, viaceré regióny juhu Európy sa pohybujú pod hranicou 15 %. V niektorých prípadoch sa tento podiel od roku 2019 dokonca znížil.

Spomedzi veľkých európskych ekonomík sú lídrami Nemecko a Francúzsko. Obe krajiny síce čelia oslabeniu tradičného priemyslu, no prudký nárast investícií do duševného vlastníctva naznačuje ich postupnú transformáciu smerom k technologicky pokročilejšej ekonomike.

Prečo investície stagnovali a čo sa mení

Firemné investície v eurozóne sa v posledných rokoch takmer nepohli z miesta. Kým domácnosti a vlády investovali relatívne aktívne, podniky zostali opatrné.

Dôvodov bolo viac:

• pretrvávajúca neistota po pandémii,
• energetická kríza,
• obchodné napätie medzi USA a Čínou,
• rastúce náklady.

Prieskumy firiem ukazujú, že práve neistota bola v roku 2025 najväčšou brzdou investícií. Pozitívne je, že situácia sa postupne zlepšuje. Nová obchodná dohoda medzi Európskou úniou a USA a pokračujúce rokovania medzi USA a Čínou znižujú riziko ďalších šokov. Aj dodávateľské reťazce sa stabilizujú.

K tomu sa pridáva priaznivá menová politika. Úrokové sadzby firemných úverov klesli na úroveň okolo 3,3 %, čo je iba o malé percento viac ako dosahujú výnosy nemeckých desaťročných dlhopisov (2,7 %). Tento rozdiel patrí medzi najnižšie v histórii a môže súvisieť aj s vysokou mierou úspor domácností, ktoré zvyšujú objem dostupných úverov v bankovom sektore.

Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky SAFE firmy očakávajú nárast investičnej aktivity, a to najmä veľké podniky. Ide o reakciu na nižšiu mieru neistoty, priaznivejšie financovanie a vládne programy v oblasti infraštruktúry, obrany a digitalizácie. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj umelá inteligencia, ktorá prináša nové obchodné modely a nové príležitosti.

zdroj: OECD

Európa zaostáva, USA aj Čína investujú viac

Aj keď investície do duševného vlastníctva rastú, eurozóna stále zaostáva za USA aj Čínou vo výdavkoch na výskum a vývoj. Pred pandémiou bolo napríklad Nemecko v pomere investícií do výskumu k HDP porovnateľné s USA. Odvtedy však stagnuje. Čína pritom prekonala eurozónu už na konci minulej dekády a odvtedy svoj náskok len zvyšuje. 

Pre budúcu odolnosť Európy bude rozhodujúce, či sa jej podarí tento trend otočiť. Bez masívnych investícií do inovácií nebude možné dlhodobo udržať konkurencieschopnosť ani v moderných službách, ani v priemysle.

Slovenka Petra začala investovať v 24 rokoch. Dnes je z nej vďaka jasnej a dlhodobej stratégii multimilionárka

Európa je pre investorov atraktívna 

Ako sme ťa už informovali, pre investorov je Európa mimoriadne rešpektovaným priestorom a napreduje aj v súčasnosti. Európske akcie zažili výrazné oživenie, pričom niektoré regionálne indexy prekonali aj výkonnosť hlavných amerických indexov z Wall Street.

Záujem investorov prekvitá najmä v krajinách, ako sú Francúzsko, Nemecko či Španielsko, no čoraz viac odborníkov upozorňuje na krajiny, ktoré majú obrovský potenciál, no zatiaľ je nedocenený. Ide o krajiny severnej Európy, konkrétne škandinávske štáty.

Frédérique Carrierová zo spoločnosti RBC Wealth Management uviedla, že severské štáty ponúkajú atraktívne makroekonomické základy. Tie však podľa portálu Kurzy.cz zostávajú často mimo hlavného investičného prúdu. 

Ukážkovým príkladom je najmä Dánsko. Akciový index krajiny ovplyvnil pokles gigantov kvôli Trumpovým hrozbám (napríklad Novo Nordisk), napriek tomu si zachováva pevnú ekonomickú pozíciu. Na zotavenie trhu dávajú nádej aj nízka zadlženosť (iba 28 % HDP), fiškálny prebytok a všeobecná stabilita. 

Dôvodom rastúceho záujmu investorov o európske trhy môže byť aj nestabilita vyvolaná americkou obchodnou politikou pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Keďže vyslovil niekoľko hrozieb o uvalení rôznych ciel, investori začali svoje portfóliá diverzifikovať so zameraním mimo USA. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika