Legendárny herec oslávil 100 rokov a svoj dlhý život pripisuje jednej vlastnosti. Vedci metódu podporujú

Umelec Dick Van Dyke má 100 rokov a stále pôsobí prekvapivo sviežo. Legendárny herec z filmov Mary Poppins a Chitty Chitty Bang Bang hovorí, že za dlhovekosť vďačí jednému jednoduchému zvyku: udržiava si pozitívny pohľad na život a nehnevá sa. Vedci dodávajú, že nejde len o milú frázu – existujú dáta, ktoré takýto prístup podporujú.

Van Dyke sa narodil 13. decembra 1925 a v roku 2025 oslávil stovku. Stále sa objavuje v médiách, hovorí o svojej kariére aj zdraví a opakovane zdôrazňuje, že sa snaží neprehliadať dobré veci v živote a nenechať sa zožierať hnevom. Tento postoj označuje za hlavný dôvod, prečo sa dožil tak vysokého veku. Popri tom cvičí niekoľkokrát týždenne a zostáva fyzicky aktívny, čo odborníci vnímajú ako ďalší dôležitý faktor jeho kondície.

Optimizmus predlžuje náš život

Psychologička Jolanta Burke v analýze publikovanej v ScienceAlert pripomína niekoľko štúdií, ktoré skúmali súvislosť medzi optimizmom a dlhovekosťou. V 30. rokoch 20. storočia 678 mladých rádových sestier napísalo krátku autobiografiu. Práve o šesť desaťročí neskôr vedci tieto texty porovnali s dĺžkou ich života. Sestry, ktoré v mladosti vyjadrovali viac vďačnosti a radosti, žili v priemere približne o desať rokov dlhšie než tie, ktorých texty pôsobili skôr negatívne.

Britská štúdia zistila, že optimistickí ľudia žijú približne o 11–15 % dlhšie než pesimisti, a analýza približne 160 000 žien rôzneho etnického pôvodu ukázala, že tie, ktoré seba hodnotili ako optimistickejšie, mali vyššiu pravdepodobnosť dožiť sa 90 a viac rokov. Tieto výskumy síce potvrdzujú skôr súvislosť než jednoduchú príčinu, spoločným menovateľom je však nižšia úroveň dlhodobého stresu a lepšie zvládanie negatívnych emócií.

Prečo je chronický hnev rizikom pre srdce

Burke upozorňuje, že kľúčom nie je byť veselý za každú cenu, ale zvládať hnev a stres. Ľudia s optimistickejším nastavením dokážu svoju zlosť častejšie regulovať a nenechávajú ju prepuknúť do nekontrolovaných výbuchov.

Pri hneve sa v tele uvoľňuje adrenalín a kortizol – hlavné stresové hormóny. Aj krátke, ale intenzívne záchvaty hnevu zvyšujú záťaž na kardiovaskulárny systém. Dlhodobo sa tiež spájajú s horším stavom ciev a srdca. Chronický stres a hnev zvyšujú riziko ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby, mozgová porážka či cukrovka 2. typu – diagnóz, ktoré stoja za odhadom 75 % predčasných úmrtí.

Ak teda človek dlhodobo žije v napätí a často sa rozčuľuje, jeho telo nesie následky oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Optimizmom proti stresu

Teloméry sú ochranné „čiapky“ na koncoch chromozómov. V mladých a zdravých bunkách sú dlhšie a stabilnejšie, s vekom sa prirodzene skracujú. Keď sa skrátenie urýchli, bunky sa ťažšie delia a opravujú, čo urýchľuje proces starnutia.

Výskumy naznačujú, že dlhodobý stres a negatívne emócie sa spájajú s rýchlejším skracovaním telomér. Naopak, niektoré štúdie našli súvis medzi pravidelnou meditáciou, nižšou úrovňou stresu a dlhšími telomérami. Ide o možné biologické vysvetlenie, prečo pokojnejší prístup k životu môže podporovať dlhší a zdravší život.

The Conversation zdôrazňuje aj význam pozitívnych emócií. Viac prítomnosti v každodenných situáciách, vedomé užívanie si chvíľ s blízkymi a priestor pre „hru“ – aktivity, ktoré človek robí len preto, že ho bavia. Podľa dostupných dát optimisti zároveň častejšie cvičia, zdravo jedia a celkovo sa o seba starajú, čo dlhovekosť ďalej podporuje.

V prípade Dicka Van Dykea tak ide o kombináciu: dlhoročný zvyk neudržiavať v sebe hnev, optimistické nastavenie, fyzická aktivita a zdravší životný štýl. Veda dnes ukazuje, že práve takýto súbor návykov môže znamenať rozdiel medzi priemernou dĺžkou života a tým, že sa človek dožije stovky v relatívne dobrej kondícii.