Lukašenko má rozmiestniť 10 ruských systémov Orešnik s dosahom 5 500 km. Experti varujú pred eskaláciou napätia

Bielorusko opäť priťahuje pozornosť celej Európy. Nedávno sme ťa informovali o slovách bieloruského ministra obrany Viktara Chrenina, ktorý hovoril o rozmiestnení ruského raketového systému Orešnik (Lieska) na území Bieloruska. Podľa jeho slov ide o strategický krok v reakcii na provokatívne kroky Západu.

Najnovšie prezident Alexandr Lukašenko oznámil, že na území krajiny plánuje rozmiestniť desať takýchto ruských raketových systémov Orešnik. Ide o mimoriadne silné zbrane s dosahom až 5 500 kilometrov, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice.

Podľa expertov na bezpečnosť a východnú Európu tentoraz nejde len o politické vyhlásenia, ale prípravy majú byť už v pokročilom štádiu.

Raketové systémy, ktoré menia rovnováhu síl

Lukašenko o plánoch hovoril otvorene počas verejného prejavu. Podľa neho má Bielorusko na svojom území hostiť desať ruských systémov Orešnik, ktoré patria medzi najsilnejšie prvky ruského vojenského arzenálu.

Ich dosah umožňuje zasiahnuť ciele prakticky v celej Európe, pričom schopnosť niesť jadrovú nálož vyvoláva obavy nielen u susedných krajín. Tieto slová nezostali bez odozvy.

Vedenie bieloruskej armády prezidentove vyjadrenia potvrdilo a zdôraznilo, že nejde o symbolický krok. Podľa armády pôjde o rozsiahle vojenské rozmiestnenie so strategickým významom.

zdroj: TASR/AP

Bieloruská armáda: Vznikne celý raketový pluk

Slová prezidenta rozviedol aj zástupca bieloruského generálneho štábu. Riaditeľ metodologického oddelenia Generálneho štábu Bieloruskej vojenskej akadémie Andrej Bogodel podľa portálu Polsat News potvrdil, že Lukašenko myslel svoje vyjadrenia vážne.

„Hovoril úplnú pravdu. Keď rozprával o desiatich strojoch, znamenalo to, že na našom území bude celý raketový pluk. To znamená, že vznikne aj nová divízia zameraná na operácie na Západe,“ uviedol Bogodel.

Podľa neho má byť rozmiestnenie systémov súčasťou obranných opatrení krajiny. Bieloruská armáda tvrdí, že ide o posilnenie schopnosti samostatnej obrany v prípade vážneho ozbrojeného konfliktu.

„V prípade vážneho ozbrojeného konfliktu sa Bielorusko bude môcť brániť samo. Raketové systémy budú slúžiť záujmom našich ozbrojených síl,“ dodal Bogodel.

Hoci Minsk prezentuje celý plán ako čisto obranný, odborníci upozorňujú, že rozmiestnenie takýchto zbraní môže výrazne zvýšiť napätie v regióne. Najmä krajiny Pobaltia, Poľsko či Litva môžu tento krok vnímať ako priamu hrozbu.

Bezpečnostní analytici upozorňujú, že ide o ďalší krok v militarizácii východného krídla Európy. Zároveň pripomínajú, že Bielorusko je úzkym spojencom Ruska a jeho územie môže slúžiť ako strategická platforma pre ruské vojenské operácie.

Presné miesto taja, satelity však hovoria jasne

Oficiálne Bielorusko presnú polohu raketových systémov nezverejnilo. Podľa amerických bezpečnostných expertov Jeffreyho Lewisa a Deckera Eveletha je však veľmi pravdepodobné, že systémy budú rozmiestnené pri východnej hranici krajiny.

Konkrétne má ísť o oblasť mesta Kryčav, kde Bielorusko plánuje využiť bývalú leteckú základňu. Odborníci sa opierajú o satelitné snímky z augusta tohto roka, ktoré zachytávajú intenzívne stavebné práce v tejto lokalite.

„Jasným ukazovateľom je novo vybudovaná vojenská stanica a železničná trať ohraničená vysokým plotom, po ktorej je možné dopraviť na miesto rakety, náhradné diely a ďalšie komponenty,“ uviedol podľa portálu Ukrainska Pravda Eveleth.

Jeffrey Lewis si na satelitných záberoch všimol aj ďalší detail. Na konci jednej z pristávacích dráh sa objavila nová betónová plocha, ktorá bola neskôr zakrytá zeminou. „To zodpovedá taktikám, ktoré Bielorusi používajú na maskovanie,“ upozornil Lewis.

Podľa odborníkov ide o štandardné postupy pri príprave strategických vojenských objektov, čo ešte viac podporuje domnienku, že rozmiestnenie raketových systémov nie je len hypotetickým scenárom.

Európa sleduje ďalší vývoj v napätí

Plány Bieloruska tak prichádzajú v čase, keď je bezpečnostná situácia v Európe už tak napätá. Rozmiestnenie raketových systémov schopných niesť jadrové hlavice môže výrazne ovplyvniť strategickú rovnováhu v regióne.

Aj keď Minsk tvrdí, že ide o obranu, reakcie zo zahraničia naznačujú, že mnohé štáty budú tento krok vnímať ako ďalší signál eskalácie. Či sa z plánov stane realita v plnom rozsahu, ukážu najbližšie mesiace. Jedno je však isté – Lukašenkove slová tentoraz nik neberie na ľahkú váhu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie