Hádka nie je hrozba, ale príležitosť: Expertka odhalila 3 tajomstvá pevných vzťahov

Konflikty do vzťahu patria. Aj tie najláskavejšie páry sa vedia zaseknúť na drobnostiach, ktoré zrazu spustia lavínu emócií. Rozdiel nie je v tom, či sa hádajú, ale ako sa v hádke správajú. Práve to si všíma aj vzťahová poradkyňa Baya Voce, ktorá upozorňuje, že vyhýbanie sa konfliktu často len prikrýva nevypovedané zranenia.

Článok v CNBC prízvukuje, že je dôležité zostať v kontakte aj vtedy, keď to škrípe. Nie cez sarkazmus alebo ticho, ale cez snahu porozumieť, čo sa za reakciou druhého naozaj deje. Keď sa partneri naučia riešiť napätie citlivo a konkrétne, konflikt prestane byť hrozbou a stane sa príležitosťou nastaviť si veci lepšie.

Vo vzťahu hneď neargumentujú, počúvajú

Emočne vyspelé páry si v konflikte nedávajú iba priestor „povedať si svoje“. Idú hlbšie. Praktizujú aktívne počúvanie a validáciu – uznanie pocitov. To znamená, že partnera neprerušujú hneď pri prvej vete, neskladajú si v hlave protiargument a nesnažia sa okamžite vyhrať. Skôr sa pýtajú, čo presne ten druhý vo vzťahu prežíva a prečo. Často pomôže aj jednoduché zhrnutie vlastnými slovami, aby sa rozhovor nezvrtol do domnienok.

Výskumy totiž ukazujú, že keď sú páry v strese alebo napätí, majú tendenciu správanie partnera vnímať ako zámerné, nemenné a osobné („urobil si to, lebo taký jednoducho si“). Psychológovia tento jav označujú ako negatívne atribučné skreslenie. Práve preto je dôležité aktívne počúvanie. 

Validácia pritom neznamená súhlas. Znamená, že dáš najavo „vidím ťa“ aj vtedy, keď máš iný názor. V praxi to môžu byť jednoduché vety typu „chápem, že ťa to nahnevalo“ alebo „to muselo byť frustrujúce“. Takéto uznanie často zníži napätie rýchlejšie než tisíc vysvetlení. A až keď emócie klesnú, má zmysel riešiť fakty, hranice a ďalší krok.

„Neviem sa zastaviť" - prvý varovný signál k vyhoreniu je nenápadný. Psychologička radí, ako si nastaviť hranice (ROZHOVOR)

Všímajú si vlastnú vinu, neschovávajú sa za obranu

Druhá vec, ktorú robia inak, je zodpovednosť. Keď sa niečo pokazí, nehľadajú iba vinníka. Pozrú sa na to, čím do konfliktu prispeli oni sami. Namiesto „ty vždy robíš toto“ prichádza „toto som nezvládla“ alebo „v tejto chvíli som reagoval zle“. Vyžaduje to sebareflexiu a odvahu priznať chybu bez toho, aby si sa cítil ponížený/á. Pomáha aj jednoduchá zmena jazyka. Partneri opíšu situáciu, nie charakter toho druhého, a hovoria o tom, čo potrebujú do budúcna.

Psychologička Baya Voce v iných výstupoch hovorí aj o dôležitej regulácii emócií. V praxi to niekedy znamená vypýtať si krátku pauzu, aby partner nepovedal niečo, čo ho alebo ju bude mrzieť. Inokedy si zasa stačí vypýtať blízkosť, napríklad dotyk, aby sa rozhovor nevypol do úplného chladu. Tento prístup pomáha udržať bezpečie vo vzťahu aj počas napätia. Zároveň dáva obom šancu vrátiť sa k téme pokojnejšie a nájsť riešenie, nie ďalší bezvýznamný spor.

zdroj: freepik

Vo vzťahu nehľadajú vinu, ale riešenie

Tretí rozdiel je mindset. Emočne inteligentné páry sa nesústredia na to, kto má pravdu, ale čo teraz urobia. Namiesto obviňovania hľadajú konkrétne kroky, ktoré znížia šancu, že sa situácia zopakuje. Nevytiahnu hneď desať „starých účtov“. Skôr sa pýtajú „čo potrebujeme nastaviť inak“ a „na čom sa vieme dohodnúť“.

Dôležitá je aj forma rozprávania. Keď zmeníš útok na pomenovanie pocitu, konflikt zrazu získa iný tón. Namiesto „si sebecký, lebo si meškal“ príde „keď meškáš, mám pocit, že na mne nezáleží, poďme sa o tom porozprávať“. Takáto veta neukazuje cielene prstom, ale otvára dvere k ďalšej dôvernej konverzácii.Pomáha aj to, keď sa po debate vrátia k dohode a povedia si, čo konkrétne urobia nabudúce. Aj malé pravidlo, napríklad krátka správa pri meškaní, vie odstrániť veľa napätia.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking