Nie je to len o kalóriách. Experti zistili, ktoré faktory ovplyvňujú tvoje priberanie

Priberáš, hoci máš pocit, že ješ rovnako ako kedysi? Podľa novších výskumov to nie je výhovorka ani „zlyhanie v disciplíne“. Základná rovnica „kalórie prijaté verzus kalórie spálené“ síce platí, no v praxi ju výrazne ovplyvňuje to, ako jedlo vyzerá, ako rýchlo ho zješ, čo spraví v črevách a dokonca aj to, ako sa telo po čase prispôsobí a začne spaľovať menej energie.

Vedci tak čoraz častejšie upozorňujú na „tiché“ mechanizmy, ktoré môžu posúvať ručičku na váhe bez zjavnej zmeny porcií, uvádza denník Pravda.

Viac energie, menej signálov sýtosti

Jedným z najvýraznejších faktorov posledných rokov je úloha ultra-spracovaných potravín. V štúdii z roku 2025 publikovanej v Nature Medicine účastníci dodržiavali diéty, ktoré boli navrhnuté tak, aby spĺňali zásady zdravej výživy. Rozdiel bol len v miere spracovania. jedna verzia bola postavená na minimálne spracovaných potravinách, druhá na ultra-spracovaných.

Výsledok bol pprekvapivý. Aj pri dodržaní „zdravých pravidiel“ bola minimálne spracovaná strava spojená s výraznejším poklesom hláseného energetického príjmu a zároveň s väčším rozdielom v zmene hmotnosti v porovnaní s ultra-spracovaným režimom.

Vedci upozorňujú na mechanizmy, ktoré si človek nemusí uvedomiť. Ultra-spracované jedlá bývajú energeticky hustejšie a dajú sa zjesť rýchlejšie, s menším žuvaním. To môže znamenať, že kalórie „pretečú“ do tela skôr, než mozog stihne zaregistrovať sýtosť.

Tento „tichý posun“ sa pritom nemusí prejaviť ako klasické prejedanie sa. Skôr ide o kombináciu chutí, textúr a aditív, ktoré podporujú rýchlejšiu konzumáciu a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem energie.

Veda ukazuje, čo má zmysel mať na tanieri. Tieto potraviny, dokážu znížiť riziko rakoviny prsníka

Čo sa deje po jedle, môže rozhodovať

Druhá vrstva príbehu sa odohráva po tom, ako jedlo prejde cez ústa. Prehľadová štúdia z roku 2024 v Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology sumarizuje rastúce dôkazy, že strava bohatá na ultra-spracované potraviny, vrátane ich aditív, sa spája s narušeniami dôležitými pre zdravie čriev.

Regulácia hmotnosti totiž nemusí závisieť len od čísel na etikete, ale aj od toho, ako tráviaci systém reaguje, aké signály vysiela ďalej a ako sa mení črevné prostredie.

V praxi to znamená, že dvaja ľudia môžu zjesť „rovnaké“ kalórie, no ich telo s nimi naloží odlišne – v závislosti od toho, či strava podporuje prirodzené signály sýtosti, ako vplýva na trávenie a aké „podmienky“ vytvára v črevách.

Metabolická adaptácia a cirkadiánny rytmus

Ak sa človek spolieha len na jednoduché počítanie kalórií, často mu unikne druhá polovica rovnice: výdaj energie. Aj ten sa totiž môže meniť bez toho, aby ste drasticky upravili denný režim.

Analýza z roku 2025, ktorá vychádzala zo štúdie CALERIE 2 a bola publikovaná v Scientific Reports, zistila, že po dlhodobom kalorickom obmedzení a úbytku hmotnosti klesol energetický výdaj počas spánku viac, než by sa dalo čakať len podľa zmeny telesnej veľkosti.

Výskumníci zároveň uvádzajú, že určitá miera metabolickej adaptácie môže pretrvávať v čase (v závislosti od použitého modelu). Jednoducho povedané: telo sa môže stať „efektívnejším“ a spaľovať menej kalórií, než by si predpokladal.

Do hry vstupuje aj spánok a biologické „nastavenie“ dňa. Prehľad v Nature Reviews Endocrinology opisuje, že narušenie cirkadiánneho rytmu, keď spánok, bdenie a stravovanie prebiehajú v biologicky nevhodných časoch, mení hormonálne signály hladu aj metabolizmus spôsobmi, ktoré môžu viesť k postupnému priberaniu aj bez výrazných zmien v strave.

Obezogény z prostredia

Výskum obezity sa dnes posúva aj za hranice životného štýlu. Prehľadový text o vzťahu medzi endokrinnými disruptormi, obezitou a metabolickým syndrómom sumarizuje dôkazy, že niektoré chemické látky môžu pôsobiť ako „obezogény“ – teda zvyšovať riziko priberania a súvisiacich metabolických problémov.

Podľa autorov môžu endokrinné disruptory zasahovať do hormonálnej regulácie hladu a sýtosti, meniť bazálny metabolizmus, ovplyvňovať zloženie črevnej mikrobioty a podporovať procesy spojené s tvorbou tukového tkaniva. Ako kľúčová sa v texte spomína dráha PPAR-γ, ktorá je výrazne prítomná v tukovom tkanive a patrí medzi regulátory adipogenézy.

Dôležité je aj to, kde sa s týmito látkami stretávame. Zdrojom môžu byť bežné spotrebiteľské produkty, napríklad plastové fľaše, kovové konzervy na potraviny, detergenty, hračky, kozmetika či pesticídy.

Expozícia môže prebiehať viacerými cestami: vdýchnutím, požitím, kontaktom s kožou, ale aj v raných fázach života (vrátane prenosu počas tehotenstva či dojčenia).

Medzi spomínané skupiny patria napríklad bisfenoly (BPA a analógy), ftaláty, tributyltín, PFAS, PAH či ťažké kovy. Autori zároveň upozorňujú na tzv. „cocktail effect“ – teda kombinované účinky viacerých látok naraz, ktoré môžu byť odlišné od vplyvu jednej izolovanej chemikálie.

Z týchto zistení nevyplýva, že strava a pohyb prestávajú byť dôležité. Skôr ide o pripomenutie, že priberanie nie je vždy jednoduchý „súčet porcií“ a že naše telo reaguje na jedlo, spánok, tempo života aj prostredie komplexnejšie, než len samotné počítanie kalórií.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy