Lepší deň v práci bez veľkých zmien: Psychológ hovorí o piatich jednoduchých krokoch

Pracovné dni nemusia byť definované len stresom, únavou a pocitom vyčerpania. Psychologický výskum aj skúsenosti zamestnancov ukazujú, že rozdiel medzi „ťažkým“ a „dobrým“ dňom v práci často nevytvárajú veľké úspechy, ale drobné, každodenné momenty podpory, zmyslu a rovnováhy.

Psychológia dobrého pracovného dňa

Podľa organizačného psychológa Ioannisa Kratsiotisa z Manchester Metropolitan University lepšie dni v práci nevznikajú náhodou.

Výskum, na ktorý sa odvoláva portál Science Alert, naznačuje, že keď sa ľudia cítia podporovaní okolím, napĺňajú sa tri základné psychologické potreby: autonómia, kompetencia a prepojenie s inými. „Keď sa ľudia cítia skutočne podporovaní ľuďmi okolo seba, pomáha to napĺňať tri základné potreby: pocit autonómie, pocit kompetencie a pocit prepojenia,“ uvádza Kratsiotis.

Dôležité je, že tieto „dobré dni“ nie sú podmienené veľkými víťazstvami. Častejšie prichádzajú z harmonických momentov, keď človek cíti, že má aspoň čiastočnú kontrolu nad tým, ako pracuje, že napreduje a že na pracovisku nie je izolovaný.

Malé kroky, ktoré menia atmosféru

Science Alert ponúka päť jednoduchých tipov, ako tieto potreby podporiť v bežnom dni. Prvým je vzájomná pomoc. „Podpora nemusí byť formálna ani časovo náročná. Krátke preverenie, rýchla otázka alebo ponuka zdieľať radu môžu urobiť veľký rozdiel,“ píše autor. Podstatné je, aby pomoc fungovala obojstranne – nielen si pýtať, ale aj ponúkať.

Ďalším krokom je všímať si malé úspechy. Dokončenie odkladaného bodu na zozname úloh alebo posun v projekte buduje pocit efektivity. Science Alert pripomína, že práve pocit „som schopný a veci sa hýbu“ je silný motor pohody.

Tretím tipom je dať priestor sebe aj kolegom: malé voľby v tom, ako úlohu spraviť, posilňujú autonómiu a dôveru. Štvrtý tip je jednoduchý kontakt pred koncom dňa. Poďakovanie, krátka správa uznania alebo krátky rozhovor môže zmeniť tón celého dňa a pomôcť odísť z práce s ľahšou hlavou.

Piatym odporúčaním je udržiavať rovnováhu – ak človek cíti, že mu chýba sloboda, pokrok alebo spojenie, stačí urobiť jednu malú vec, ktorá „doplní“ to, čo je nízke.

Keď sa práca mení na „job hugging“

Guardian opisuje situáciu, keď ľudia v neistých časoch zostávajú v práci, aj keď sú dlhodobo nenaplnení. Tento jav pomenúva ako „job hugging“. Kariérna koučka Alice Stapleton odporúča vrátiť sa k pôvodnej motivácii a k tomu, komu práca reálne pomáha. „Ak dokážete myslieť na to, komu osobne denne pomáhate a prečo ste do toho pôvodne išli, môže vám to pomôcť lepšie sa zapojiť,“ hovorí.

Dôležitou témou sú aj vzťahy na pracovisku. Kariérna koučka Dina Grishin upozorňuje, že hlbšie rozhovory s kolegami a kontakty naprieč tímami môžu zmeniť prežívanie práce. „Ak máte v práci niekoho, kto môže byť bezpečným prístavom, naozaj to môže zmeniť váš mindset,“ vysvetľuje. Guardian uvádza aj príklady čitateľov, ktorým pomohli malé „fun“ momenty, ak sú primerané a neškodia práci.

Rovnováha medzi prácou a zvyškom života

Oba zdroje sa stretávajú v tom, že dlhodobú spokojnosť nevyrieši jeden trik. Význam má aj to, čo sa deje mimo pracovného stola. Guardian odporúča skúsiť nové hobby, zručnosť alebo zmenu prostredia pri práci na diaľku. Pomáha aj jednoduché zaznamenávanie vecí, ktoré sa podarili, napríklad vďačnostný denník. Ak človek zmení spôsob, akým o práci rozpráva doma, môže tým oslabiť negatívny „príbeh“, ktorý si o práci buduje.

Kratsiotis to sumarizuje jasne: „Dobré dni v práci nevyžadujú veľké zmeny ani dokonalé podmienky. Vznikajú cez malé každodenné momenty podpory, ktoré nám pomáhajú cítiť sa slobodní, schopní a prepojení.“ Keď sa tieto momenty opakujú, dobré dni nie sú výnimkou, ale častejšou normou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti