Pre získanie Grónska urobí všetko: Trump od 1. februára uvalí clá na krajiny, ktoré nepodporia jeho plán
- Trump uvaľuje clá kvôli Grónsku a bezpečnosti
- Dánsko a Grónsko odmietajú predaj
- USA chcú strategickú polohu a zdroje Arktídy
- Trump uvaľuje clá kvôli Grónsku a bezpečnosti
- Dánsko a Grónsko odmietajú predaj
- USA chcú strategickú polohu a zdroje Arktídy
Americký prezident Donald Trump oznámil clá na tovary ôsmich členov NATO, kým USA nedosiahnu dohodu o kúpe Grónska. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Tovar z ôsmich členských krajín NATO bude v USA čeliť postupne rastúcim clám „dovtedy, kým nebude uzavretá dohoda o úplnom a totálnom odkúpení Grónska,“ uviedol v sobotu Trump.
Clá sa majú týkať Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska a Fínska. Podľa Trumpa začnú platiť 1. februára vo výške 10 %. Dodal, že 1. júna sa sadzba zvýši na 25 %.
Trump vníma územie ako príležitosť
Podľa vyjadrení Trumpovej administratívy je strategická poloha vytúženého územia v Arktíde a jeho potenciál v oblasti prírodných zdrojov dôvodom, prečo by ho USA mali vlastniť a nie len mať tam vojenskú prítomnosť. Trump už v minulých dňoch argumentoval, že ak Spojené štáty nezískajú Grónsko, môže tam výrazne zasiahnuť niektorý z jeho spojencov. Medzi nimi sa môže objaviť Rusko alebo Čína.
Trumpova reakcia prichádza podľa ABC uprostred opakovaných diplomatických stretnutí s Dánskom a Grónskom, ktoré sa snažia znížiť napätie okolo tejto otázky. V Kodani bipartisan delegácia amerických zákonodarcov rokovala s dánskymi a grónskymi lídrami, zdôraznila rešpekt k suverenite Grónska a poukázala, že väčšina Američanov nepodporuje myšlienku úplného prevzatia ostrova.
Tieto rokovania nasledovali po neformálnych stretnutiach vo Washingtone, kde sa viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio stretli s dánskym a grónskym ministrom zahraničia, no nedosiahli dohodu ohľadom budúcnosti ostrova.
Grónsko má spojencov v NATO
Grónsko je severoatlantické územie s približne 57 000 obyvateľmi a je samosprávnou časťou Dánskeho kráľovstva. Má vlastnú vládu, rozsiahle kompetencie v oblasti vnútorných záležitostí, ale obranná agenda je historicky koordinovaná s Dánskom a jeho spojencami vrátane NATO, najmä v kontexte bezpečnosti Arktídy.
Dánski a grónski lídri opakovane odmietli akýkoľvek predaj či presun suverenity. Grónsky premiér zdôraznil, že ostrov je súčasťou Dánska, a že rozhodnutia o jeho budúcnosti patria Gróncu a dánskemu parlamentu. Dánsky premiér Mette Frederiksen označil Trumpove ambície za “úplne neprijateľné”.
Odpoveďou na Trumpove vyjadrenia bolo okrem diplomatických rozhovorov aj posilnenie vojenskej prítomnosti európskych spojencov v Arktíde. Niektoré európske krajiny, vrátane Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva, sa zapojili do aktivity s názvom Operation Arctic Endurance, ktorá zahŕňa plánované cvičenia a nasadenie personálu na ohrozenom území na posilnenie obrany a ukážku solidarity s Dánskom.
Grónsko nie je na predaj
V Spojených štátoch Trumpova rétorika vyvolala kritiku aj medzi republikánmi aj demokratmi. Niektorí zákonodarcovia varovali, že jeho hrozby môžu poškodiť transatlantické vzťahy a NATO, a vyzvali na legislatívne obmedzenie prezidentskej právomoci v tejto oblasti.
Podľa nedávneho CNN prieskumu je približne 75 % Američanov proti myšlienke, aby USA prevzali kontrolu nad Grónskom. Trumpova administratíva zatiaľ nešpecifikovala právnu bázu, na základe ktorej by mohol uvaliť clá s cieľom presadiť svoj plán, ani ktoré konkrétne krajiny by boli cieľom týchto tarifných hrozieb.
Celý spor sa teda výrazne sústreďuje okolo geopolitického významu Arktídy, suverenity Grónska a napätia medzi USA a ich európskymi spojencami. Kým Spojené štáty americké argumentujú bezpečnostnými dôvodmi, Dánsko, Grónsko a väčšina európskych štátov trvajú na tom, že Grónsko nie je na predaj a rozhodnutia o jeho budúcnosti patria jeho ľuďom a ich vláde.
Čítaj viac z kategórie: Donald Trump
Zdroje: CNN, ABC