Čína otvorene vzdoruje USA: Buduje ropný systém s Iránom mimo dosahu amerických sankcií

Kým Spojené štáty sa snažia ekonomicky izolovať Irán prostredníctvom sankcií, Čína systematicky buduje alternatívny systém obchodovania s ropou, ktorý tieto obmedzenia obchádza. Najnovšie kroky Pekingu naznačujú, že nejde len o taktické využívanie lacných dodávok, ale o dlhodobejšiu stratégiu – vytvoriť paralelný energetický poriadok mimo dosahu Západu.

Základom tohto modelu sú čínske súkromné rafinérie, známe ako „teapots“, ktoré nakupujú iránsku ropu so zľavou a fungujú mimo hlavných finančných tokov kontrolovaných USA. Práve tieto firmy umožňujú Pekingu absorbovať objemy, ktoré by inak zostali na trhu nepredajné. Číňania sa zároveň opierajú o menej transparentné logistické siete – od tieňovej flotily tankerov až po manipuláciu s údajmi o preprave.

Čína získava viac ako polovicu svojej ropy z Blízkeho východu, pričom významná časť pochádza z Iránu. Podľa údajov o komoditách spoločnosti Kpler Čína kúpila viac ako 80 % ropy, ktorú Irán v roku 2025 dodal. Čínske rafinérie „teapots“ fungujú nezávisle a sú vo všeobecnosti menšie ako zariadenia prevádzkované štátnymi ropnými gigantmi, ako napríklad Sinopec.

Tieto zariadenia využívajú výrazne zlacnenú ropu predávanú krajinami pod sankciami, ako sú Irán, Rusko a Venezuela. Podľa Al-Džazíry tvoria štvrtinu kapacity čínskych rafinérií, fungujú s úzkymi a niekedy zápornými maržami a v poslednom čase ich tlačí slabý domáci dopyt.

Sekundárne sankcie USA a reakcia Číny

Tento systém sa pritom formuje pod rastúcim tlakom Washingtonu. Spojené štáty pritom voči Iránu uplatňujú kombináciu priamych a sekundárnych sankcií. Kým priame sankcie obmedzujú obchod amerických subjektov s Iránom, sekundárne sankcie majú odradiť aj firmy z tretích krajín od spolupráce s Teheránom.

Ako uvádza agentúra Reuters, Spojené štáty koncom tohtoročného apríla výrazne sprísnili sankčný režim, keď 24. apríla 2026 uvalili opatrenia na čínsku rafinériu Hengli Petrochemical spolu s desiatkami tankerov a spoločností zapojených do prepravy iránskej ropy. Cieľom bolo narušiť kľúčové exportné kanály Teheránu a obmedziť jeho príjmy z energetiky.

Na tento krok však Peking reagoval opačne – namiesto ústupu začal otvorene posilňovať mechanizmy, ktoré americké sankcie obchádzajú. Domácim firmám nariadil, aby nedodržiavali sankcie voči rafinériám zapojeným do iránskeho obchodu. Podľa South China Morning Post to môže predstavovať novú fázu odporu voči americkej jurisdikcii.

Čína pritom dlhodobo kritizuje jednostranné sankcie ako nelegitímne. V praxi však postupovala opatrne a najväčším štátnym firmám umožňovala ich dodržiavanie, aby minimalizovala riziko pre ekonomiku a zachovala prístup k americkému finančnému systému.

Najnovšie rozhodnutie sa týka aj konkrétnych rafinérií, vrátane Hengli Petrochemical a ďalších „teapot“ podnikov, ako Shandong Jincheng Petrochemical Group, Hebei Xinhai Chemical Group, Shouguang Luqing Petrochemical či Shandong Shengxing Chemical.

zdroj: Ilustračný obrázok

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie