Uniklo 14 bodov memoranda medzi USA a Iránom. Na dohodu majú 60 dní, v hre je ropa aj jadro

Spojené štáty a Irán sa podľa agentúry Bloomberg pripravujú na formálny podpis memoranda o porozumení, ktorý sa má uskutočniť 19. júna vo Švajčiarsku. Dokument má spustiť 60 dní rokovaní, ktorých cieľom je trvalé ukončenie vojny a zavedenie prísnych nových limitov pre iránsky jadrový program.

Nejde teda o konečnú jadrovú dohodu, ale o rámec, ktorý má zastaviť boje a vytvoriť priestor na ďalšie rokovania.

Memorandum počíta s okamžitým a trvalým ukončením vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Irán a Spojené štáty sa majú zaviazať, že proti sebe nepodniknú žiadne nepriateľské kroky a zdržia sa hrozby aj použitia sily.

Súčasťou dokumentu je aj záväzok rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť druhej strany. V praxi by to znamenalo nielen zastavenie bojov, ale aj snahu o nové diplomatické nastavenie vzťahov medzi krajinami, ktoré sú dlhodobo poznačené nedôverou, sankciami a bezpečnostnými krízami.

Šesťdesiat dní ako rozhodujúce obdobie

Podľa servera Axios má byť memorandum podpísané v piatok a jeho hlavnou úlohou je otvoriť 60-dňové rokovacie okno. Počas neho má Irán zachovať súčasný stav svojho jadrového programu a Spojené štáty nemajú zavádzať nové sankcie ani posilňovať svoje sily v regióne.

Americkí predstavitelia pripúšťajú, že nie je isté, či sa podarí dosiahnuť dlhodobú jadrovú dohodu. Tvrdia však, že ekonomické výhody pre Irán majú závisieť od toho, či bude Teherán dodržiavať dohodnuté podmienky.

Americký predstaviteľ pre Axios opísal dohodu ako mechanizmus založený na plnení záväzkov. „Ide o dohodu založenú na výkone. Irán môže získať prístup k akýmkoľvek výhodám memoranda iba vtedy, ak dodrží všetky body, na ktorých sa dohodol vrátane toho, že nebude mať jadrovú zbraň, neutralizuje svoj obohatený materiál a nebude zasahovať do voľnej plavby v Hormuzskom prielive.“

Ropa, sankcie a zmrazené peniaze

zdroj: TASR/AP

Najspornejšou časťou dohody sú ekonomické ústupky. Podľa Axiosu má Irán počas rokovaní získať možnosť predávať ropu, pokiaľ budú rozhovory pokračovať. To by pre krajinu predstavovalo významný zdroj príjmov, najmä po zrušení námornej blokády.

Americkí predstavitelia však odmietajú tvrdenia, že Irán automaticky získa okamžitý prístup k zmrazeným finančným prostriedkom len za samotný podpis memoranda.

Dohoda zároveň otvára priestor pre širšie uvoľnenie sankcií, prístup k zmrazeným aktívam a vytvorenie rozsiahleho fondu na obnovu Iránu. Jedným z najcitlivejších bodov je plán hospodárskej obnovy a rozvoja krajiny s financovaním najmenej 300 miliárd dolárov.

Podľa Axiosu má ísť o politicky výbušnú časť dohody, pretože kritici tvrdia, že Washington by mohol Teheránu ponúknuť rozsiahle finančné úľavy výmenou za jadrové ústupky.

Viceprezident JD Vance pre Fox News uviedol, že tieto peniaze nemajú pochádzať od amerických daňovníkov. Zároveň zdôraznil, že fond by prišiel do úvahy iba vtedy, ak Irán natrvalo ukončí svoj jadrový program, vzdá sa obohateného uránu a umožní jadrové inšpekcie.

Biely dom podľa Axiosu tvrdí, že verejnú diskusiu ovplyvňujú iránske dezinformácie a že systém výhod za splnenie záväzkov je najlepšou cestou k čo najsilnejšej dohode.

Trump odmieta porovnanie s dohodou z roku 2015

Podľa denníka The New York Times prezident Donald Trump citlivo reaguje na porovnávanie pripravovanej dohody s jadrovou dohodou, ktorú s Iránom v roku 2015 uzavrela administratíva Baracka Obamu. Trump staršiu dohodu označil za katastrofu a tvrdí, že jeho prístup je zásadne odlišný. „Bola to cesta k jadrovej zbrani a tá naša je múrom proti jadrovej zbrani v najpravdivejšom zmysle slova,“ povedal.

Rozdiel spočíva najmä v tom, že pripravované memorandum zatiaľ nie je komplexnou jadrovou dohodou. Má zastaviť vojnu, obnoviť plavbu cez Hormuzský prieliv a odštartovať rokovania. New York Times pripomína, že dohoda z roku 2015 vznikala 18 mesiacov, mala viac ako 150 strán a obsahovala technické prílohy, kontrolné mechanizmy aj presné pravidlá monitorovania iránskeho jadrového programu. Súčasný plán je preto zatiaľ skôr začiatkom procesu než jeho výsledkom.

Trump však tvrdí, že ďalšia fáza bude jednoduchšia. Na summite skupiny G7 vo Francúzsku podľa New York Times povedal, že dohoda s Iránom je hotová a že druhá fáza bude podľa neho ľahšia. Tento optimizmus však naráža na zložitosť jadrovej otázky, technické detaily aj politickú citlivosť finančných úľav pre Teherán.

Jadrová otázka zostáva otvorená

Najťažšou časťou rokovaní bude budúcnosť iránskeho jadrového programu. Irán v memorande zopakuje, že nikdy nevyrobí jadrové zbrane. Zároveň však dokument ponecháva osud obohateného materiálu a ďalšie jadrové otázky na konečnú dohodu. To znamená, že najcitlivejšie technické a bezpečnostné časti rokovaní sa ešte len majú začať.

New York Times upozorňuje, že dnešná situácia je náročnejšia než v roku 2015. Irán má podľa denníka materiál obohatený na 60 percent, ktorý je oveľa bližšie k vojenskému využitiu než zásoby, ktoré mal v minulosti.

Bývalá americká vyjednávačka Wendy Shermanová preto varuje, že Trumpova administratíva stojí pred mimoriadne ťažkou úlohou. „To, čo musí urobiť, je ešte ťažšie než to, čo sme museli urobiť v roku 2015, pretože sme nemuseli riešiť zásoby uránu tak blízke tomu, čo je potrebné na jadrovú zbraň,“ povedala.

Skutočný význam memoranda sa preto ukáže až po začiatku rokovaní. Dokument môže priniesť zastavenie bojov, obnovenie lodnej dopravy, dočasné ekonomické úľavy a priestor na jadrovú dohodu. Zatiaľ však nerieši všetky otázky, ktoré rozhodnú o tom, či pôjde len o dočasné prímerie, alebo o základ novej bezpečnostnej dohody medzi Washingtonom a Teheránom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie