Daňový expert Mihál o nových odvodoch pre SZČO: Kým jednu skupinu čaká 0 eur, iní zaplatia 131 eur mesačne

V Zbierke zákonov vyšla pod číslom 122/2026 dlhoočakávaná novela zákona o sociálnom poistení. A pre živnostníkov prináša zásadné zmeny. 

Na rozdiel od pôvodného návrhu zavádza takzvaný príjmový test, vďaka ktorému najnižšie príjmoví živnostníci nebudú platiť nič. Tí v strednom pásme však od júla zaplatia mesačne 131 eur. Na detaily aj na úskalia upozornil daňový expert Jozef Mihál.

Čo prináša novela

Podstatou zmeny je, že povinné sociálne poistenie už nevznikne automaticky každému. SZČO s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti budú povinne nemocensky a dôchodkovo poistené len vtedy, ak ich príjem za predchádzajúci rok presiahne stanovenú hranicu.

Ak túto hranicu neprekročia, povinné poistenie im nevznikne a mikroodvody neplatia. Ak ju prekročia, začnú platiť mikroodvod, teda nový, nižší mesačný odvod do Sociálnej poisťovne. Novela je účinná od 1. júla 2026.

V praxi sa živnostníci rozdelia do troch skupín podľa príjmu za predchádzajúci rok. Rozhodujúce je daňové priznanie.

Prvú skupinu tvoria tí s najnižším príjmom, ktorí sú od odvodov oslobodení. Druhú tvoria tí, ktorí platia mikroodvod, a tretiu tí, ktorým vznikajú plné minimálne odvody. Hranice sa pritom každoročne menia, keďže sa odvodzujú od životného minima.

Kto je oslobodený a kto zaplatí

Prvá hranica je nastavená ako 10,5-násobok životného minima. Ak príjem živnostníka za rok 2025 neprekročí 2 876,90 eura, povinné sociálne poistenie mu nevznikne a mikroodvody platiť nebude. Pre odvody platené od júla 2027 bude rozhodujúci príjem za rok 2026 s hranicou 2 983,37 eura.

To je zásadná zmena oproti pôvodnému zámeru. Práve preto sú dnes od mikroodvodov oslobodení napríklad ľudia, ktorí si na živnosť privyrobia len pár stoviek eur ročne popri zamestnaní, na materskej či na dôchodku.

Ak príjem túto prvú hranicu prekročí, no nepresiahne 9 144 eur, živnostník platí mikroodvod. V roku 2026 ide o 131,34 eura mesačne.

Suma nie je náhodná. Vychádza z osobitného vymeriavacieho základu na úrovni 26 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, z ktorého sa počíta poistné so sadzbou 33,15 percenta.

Aj tak ide pre živnostníka s nízkym príjmom o citeľnú záťaž, keďže za rok zaplatí približne 1 576 eur, ktoré predtým platiť nemusel.

Nad hranicou platia plné odvody

Tretiu skupinu tvoria živnostníci, ktorých príjem za rok 2025 presiahne 9 144 eur. Tým už vznikajú štandardné, plné minimálne odvody.

Tie sú výrazne vyššie než mikroodvod. V roku 2026 dosahujú minimálne odvody do Sociálnej poisťovne 303,11 eura mesačne.

Pre túto skupinu, ktorú tvorí približne 180-tisíc živnostníkov, sa navyše minimálny vymeriavací základ zvyšuje z 50 na 60 percent priemernej mzdy, čo podľa Mihála znamená nárast mesačných sociálnych odvodov približne o 66 eur a ďalších zhruba 10 eur na zdravotných odvodoch.

Tri príklady z praxe

Najlepšie to ukážu konkrétne situácie. Živnostník s príjmom do 2 876,90 eura za rok 2025 nebude platiť žiadne sociálne odvody.

Živnostník s príjmom okolo 5-tisíc eur, ktorý je nad prvou hranicou, no pod 9 144 eurami, bude od júla 2026 platiť mikroodvod 131,34 eura mesačne.

A napokon živnostník s príjmom 12-tisíc eur, ktorý prekročil aj druhú hranicu, bude platiť štandardné minimálne odvody.

Prečo novela vznikla

Pôvodná úprava z roku 2025 pritom rátala s tým, že mikroodvody by museli platiť aj živnostníci s úplne symbolickým alebo nulovým príjmom. Práve to Mihál ešte vlani v podcaste Money Talk ostro kritizoval.

„To je absolútne vedomá likvidácia takýchto malých živnostníkov,“ povedal vtedy na adresu pôvodného nastavenia.

Nová novela na túto kritiku reaguje práve zavedením príjmového testu, ktorý najnižšie príjmovú skupinu z povinnosti vyníma.

Prečo štát siaha po živnostníkoch

Mikroodvody sú súčasťou širšieho konsolidačného balíčka. Otázkou je, prečo štát zvyšuje odvody, keď jeho príjmy aj tak rastú. Len do konca augusta vybral 15,1 miliardy eur oproti 13,2 miliardy o rok skôr, teda približne o 15 percent viac, najmä vďaka inflácii a vyššej DPH.

Kľúčovým dôvodom sú podľa Mihála dôchodky. Slovenskí dôchodcovia dostávajú 13 mesačných dôchodkov, no Sociálna poisťovňa má z odvodov zdroje len na 10 z nich.

„Tri mesačné dôchodky vlastne dostávajú dôchodcovia na dlh a ten dlh musíme my všetci zaplatiť,“ vysvetľuje.

Štát preto musí systém dotovať sumou 2,5 až 3 miliardy eur ročne, čo je zhruba objem celého konsolidačného balíčka.

Riešením môže byť eseročka

Pre tých, ktorým sa darí lepšie, sa ako alternatíva ponúka eseročka. Spoločnosť s ročným obratom do 100-tisíc eur platí 10-percentnú daň a pri vyplatení dividendy ďalších 7 percent, čo je v súčte okolo 16 až 17 percent.

V porovnaní s odvodovým zaťažením živnostníkov ide o relatívne výhodný režim, keďže majiteľ eseročky neplatí zdravotné ani sociálne poistenie. Mihál však upozorňuje, že pripravované sprísnenie definície závislej práce môže skomplikovať fungovanie jednoosobových eseročiek, ktoré reálne fakturujú len jednému odberateľovi.

Novela 122/2026 tak najmenších a príležitostných živnostníkov od mikroodvodov oslobodzuje, čím reaguje na vlnu kritiky pôvodného návrhu. Tvrdšie však dolieha na strednú skupinu s príjmom medzi 2 877 a 9 144 eurami, pre ktorú aj 131 eur mesačne predstavuje citeľnú záťaž.

Ak podnikáš ako SZČO, oplatí sa preto pozrieť si, do ktorého z troch pásiem tvoj príjem za predchádzajúci rok spadá.

Tento článok nie je daňovým ani finančným poradenstvom, takže pri konkrétnom rozhodovaní je namieste obrátiť sa na účtovníka alebo daňového poradcu.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika