Žije už 116 rokov a patrí medzi najstarších ľudí histórie. Vedci teraz odhaľujú tajomstvo jej dlhovekosti

Naomi Whitehead má dôvod na poriadnu oslavu. Táto Američanka sa totiž dožila 116 rokov a podľa dostupných záznamov je najstaršou žijúcou osobou v Spojených štátoch a druhou najstaršou na svete.

Do tohto veku sa v zaznamenanej histórii dostalo iba 33 ľudí. Whitehead je zároveň poslednou žijúcou Američankou narodenou v roku 1910.

Ako informuje ScienceAlert, nový výskum naznačuje, že genetika môže mať pri dĺžke života väčší význam, než sa vedci doteraz domnievali.

Gé­ny môžu mať väčšiu úlohu, než sme si mysleli

Keď sa Whitehead v roku 1910 narodila, vedci ešte netušili, že DNA má štruktúru dvojitej špirály. Nevedeli ani, koľko chromozómov človek má. Dnes už vieme, že genetická výbava môže ovplyvňovať zdravie aj dĺžku života.

Nová štúdia analyzovala viac ako storočie údajov z troch škandinávskych kohort dvojčiat. Výskumníci dospeli k záveru, že súčasné odhady vplyvu genetiky na dlhovekosť môžu byť príliš nízke. Staršie odhady hovorili približne o 20 až 25 percentách rozdielov v prežití do polovice osemdesiatky.

Nové výsledky však ukázali, že ak vedci vylúčia náhodné úmrtia a úmrtia spôsobené infekciami či násilím, genetický vplyv sa môže priblížiť až k 50 percentám variability v dĺžke života. 

Výsledky publikoval odborný časopis Science. Nie všetci vedci s týmto záverom súhlasia. Kritici výskumu upozornili, že aj úmrtia spôsobené infekciami môžu súvisieť s genetickými faktormi.

Pri stovke už nejde iba o životný štýl

O Naomi Whitehead zatiaľ vedci nevedia povedať, či má mimoriadne výnimočnú genetickú výbavu. Jej otec sa však dožil viac ako 90 rokov, takže časť genetických variantov spojených s dlhovekosťou mohla zdediť práve po ňom.

Ako sme písali už v našom predchádzajúcom článku o dlhovekosti, dlhý život nie je výsledkom jediného génu ani jedného návyku. Analýza 124 vedeckých štúdií ukázala, že sa na ňom môže podieľať kombinácia genetiky, životného štýlu, biologických procesov a ďalších faktorov.

Jedna zo 117-ročných mala organizmus ako omnoho mladší človek

Podobný výskum sa v minulosti zameral aj na jednu z najstarších ľudí na svete, Mariu Branyas, ktorá zomrela v roku 2024 vo veku 117 rokov. Ešte počas života poskytla vedcom vzorky krvi, slín, moču a stolice. Výskumníci u nej zaznamenali veľmi dobré kardiovaskulárne zdravie a nízku mieru zápalu.

Našli tiež zriedkavé genetické varianty spájané s dlhovekosťou, imunitným systémom a zdravím srdca a mozgu. Zaujímavé bolo aj to, že jej imunitný systém a črevný mikrobióm sa podobali ľuďom, ktorí boli o desaťročia mladší.

Vedci vtedy uviedli, že tieto zistenia môžu pomôcť lepšie pochopiť biologické procesy starnutia a hľadať znaky spojené so zdravým starnutím. Zatiaľ však nevieme, či podobný biologický „bonus“ existuje aj u Whitehead.

Ani dobré gény však nestačia

Aj pri ľuďoch s výnimočnou genetickou výbavou zohráva úlohu to, ako žijú. Maria Branyas mala napríklad spoločenský a fyzicky aktívny život a stravovala sa podľa stredomorského jedálnička. Nepila alkohol a nefajčila.

Ani Naomi Whitehead podľa dostupných informácií nepije alkohol a nefajčí. Vedci zároveň pozorovali, že ľudia, ktorí sa dožijú stovky, mávajú v krvi nižšie množstvá niektorých mastných kyselín, mastných alkoholov a ďalších metabolitov. Z týchto údajov však nie je možné jednoznačne určiť, do akej miery za tým stojí životný štýl, genetika alebo kombinácia oboch.

Deti storočných ľudí môžu mať nižšie riziko niektorých chorôb

Na úlohu genetiky upozorňujú aj ďalšie výskumy. ScienceAlert pripomína štúdiu, podľa ktorej mali deti ľudí, ktorí sa dožili minimálne 100 rokov, v každom sledovanom veku o 32 percent nižšie riziko vysokého krvného tlaku. Ich riziko kardiovaskulárnych ochorení bolo nižšie o 33 percent a riziko úmrtia o 42 percent.

Ani v tomto prípade však nejde o záruku, že potomkovia storočných ľudí automaticky dosiahnu rovnaký vek. Whitehead mala už vo veku 110 rokov 12 vnúčat, 28 pravnúčat, 49 prapravnúčat a tri praprapravnúčatá. Každá ďalšia generácia v priemere zdedí menšiu časť jej DNA.