Trump rokoval s Putinom aj Si Ťin-pchingom: V Číne otvoril tému ukončenia vojny na Ukrajine

Neplánovaná schôdzka Trumpa s Putinom trvala približne 40 minút. Európski diplomati sa obávajú rokovaní o bezpečnosti bez ich účasti.

Donald Trump a Vladimir Putin si podávajú ruky za prítomnosti Si Ťin-pchinga pred uvítacou večerou summitu APEC v čínskom Šen-čene 18. novembra 2026

O budúcnosti Ukrajiny, bezpečnosti Európy aj rozložení síl vo svete sa môže rozhodovať ďaleko od európskych hraníc. Vo štvrtok 19. novembra sa v čínskom Šen-čene začali diplomatické rokovania medzi lídrami troch jadrových veľmocí – americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Trump už absolvoval samostatné stretnutia s Putinom aj Si Ťin-pchingom. S čínskym prezidentom hovoril o ukončení vojny na Ukrajine, vzájomných obchodných vzťahoch aj situácii na Blízkom východe. Nasledovať má historicky prvá trojstranná schôdzka prezidentov Spojených štátov, Ruska a Číny.

Hoci oficiálne deklarovaným cieľom spoločného rokovania je predovšetkým diskusia o jadrovom odzbrojení, európski spojenci Washingtonu sa obávajú, že na stole sa ocitne aj Ukrajina a bezpečnostné usporiadanie kontinentu.

Trump rokoval s Putinom aj Si Ťin-pchingom

Americký prezident Donald Trump sa vo štvrtok stretol so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. K schôdzke došlo ešte pred plánovaným trojstranným rokovaním, informovala TASR na základe správy agentúry AFP. Trump počas stretnutia vyhlásil, že Spojené štáty a Čína chcú pomôcť ukončiť vojnu na Ukrajine. „Obaja chceme pomôcť v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou. Bol by som veľmi rád, keby sa skončila, a myslím si, že môžem hovoriť za nás oboch,“ uviedol šéf Bieleho domu.

Čínsky prezident zároveň ocenil vývoj vzťahov medzi oboma krajinami. Podľa jeho slov zostávajú čínsko-americké vzťahy celkovo stabilné a postupne sa zlepšujú, čo prináša úžitok obyvateľom oboch krajín a prispieva k medzinárodnej stabilite.

Lídri sa venovali aj situácii v Iráne a otázke obnovenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Trump podľa agentúry Reuters uviedol, že obe krajiny podporujú obnovenie prepravy ropy touto strategickou námornou trasou. Diskutovať chcel aj o zvýšení čínskeho dovozu amerických poľnohospodárskych produktov. Ešte pred rokovaním so Si Ťin-pchingom sa Trump neplánovane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Reuters ich rozhovor trval približne 40 minút. Nasledovať má aj oficiálne bilaterálne rokovanie oboch prezidentov.

Historické stretnutie vyvoláva obavy európskych diplomatov

Podľa informácií portálu Axios vyvolávalo pripravované trojstranné stretnutie medzi európskymi diplomatmi značné obavy. Jeden z nich pre web uviedol, že zakaždým, keď sa Trump rozpráva s Putinom alebo sa s ním stretne, prináša to zlé správy pre Ukrajinu a Európu. Spojenci sa preto podľa jeho slov pripravovali na rôzne scenáre. Obavy sa netýkajú iba samotného obsahu rokovania, ale aj obrazu, ktorý môže stretnutie troch mocných lídrov vytvoriť. Západní diplomati sa podľa Axiosu obávajú, že ich spoločné vystupovanie môže vyvolať dojem, že si rozdeľujú svet na sféry vplyvu.

Niektorí z nich dokonca prirovnávajú možný výsledok k novej Jalte, teda k povojnovej konferencii z roku 1945, na ktorej sa lídri Spojených štátov, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu dohodli na zásadných otázkach povojnového usporiadania Európy.

Trump chce hovoriť aj o Ukrajine

Donald Trump pred odletom na Filipíny v pondelok 16. novembra zopakoval, že hlavným cieľom trojstranného stretnutia je diskusia o jadrovom odzbrojení. Sám priznal, že ide o náročnú tému, keďže vzdať sa jadrových zbraní nie je pre žiadnu z veľmocí jednoduché. Zároveň však naznačil, že lídri sa budú venovať aj ďalším otázkam.

Americký prezident spomenul Irán a osobitne aj Ukrajinu, ktorú označil za svoju obľúbenú tému. Jeho vyjadrenia prišli po tom, ako americkí predstavitelia 13. novembra novinárom zdôrazňovali, že vojna na Ukrajine nebude súčasťou programu summitu. Podobné stanovisko podľa Axiosu zaujali aj čínski predstavitelia. Trumpove najnovšie vyjadrenia po stretnutí so Si Ťin-pchingom však potvrdzujú, že otázka ukončenia vojny na Ukrajine už bola predmetom rozhovorov medzi Washingtonom a Pekingom. Zatiaľ nie je jasné, či sa obaja lídri zhodli aj na konkrétnych krokoch smerujúcich k mierovému riešeniu konfliktu.

Portál Axios zároveň upozornil, že ani Čína, ani Rusko pôvodne neprejavovali veľké nadšenie pre rokovania o jadrovom odzbrojení. Peking však napokon súhlasil po diplomatickom úsilí Moskvy. Putin podľa Axiosu vníma stretnutie aj ako príležitosť hovoriť s Trumpom o Ukrajine.

Európski lídri svoje obavy otvorili už počas rokovania v Dubline v predchádzajúcom týždni. Nemecký kancelár Friedrich Merz patril podľa európskeho diplomata medzi najhlasnejších kritikov možného nepredvídateľného vývoja. Následne svoje stanovisko formuloval aj verejne. „Naše posolstvo USA pred Trumpovým stretnutím s Putinom znie: Žiadne prekvapenia, prosím,“ vyhlásil Merz.

Môže summit troch veľmocí ovplyvniť budúcnosť Ukrajiny a Európy?

Európa chce byť súčasťou rokovaní o vlastnej bezpečnosti

Podľa Axiosu sa americkí spojenci obávajú, že Washington a Moskva by mohli rokovať o budúcnosti Európy bez dostatočného zapojenia európskych krajín. Obavy zo signálu, ktorý summit vyšle, mali súkromne vyjadriť aj japonskí predstavitelia. Tí sa zaujímajú najmä o to, čo by stretnutie mohlo naznačiť o postoji Spojených štátov k Taiwanu a širšiemu regiónu Ázie.

Popri summite sú naplánované aj ďalšie diplomatické rokovania. V Berlíne sa majú stretnúť vyslanci Donalda Trumpa Jared Kushner a Steve Witkoff s predstaviteľmi Ukrajiny, Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska, Európskej únie a NATO. Cieľom má byť koordinácia pred ďalším kolom rokovaní s Ruskom, ktoré sa má uskutočniť v Abú Zabí. Kushner na sociálnej sieti X uviedol, že účastníci diskutovali o možnostiach priameho dialógu medzi Európou a Ruskom. Takýto kontakt podľa neho v posledných štyroch rokoch vo veľkej miere chýbal a obe strany by mali priamo počuť obavy a návrhy tej druhej.

Americkí vyslanci zároveň v pondelok 16. novembra hovorili s poradcom ruského prezidenta Jurijom Ušakovom o ďalších krokoch mierového procesu. Biely dom tvrdil, že Putin súhlasil so zapojením európskych zástupcov do rokovaní o Ukrajine a so spustením paralelných rozhovorov o bezpečnostnej dohode medzi Európou a Ruskom. Ušakov však poprel, že by sa na takomto postupe dosiahla dohoda.

Moskva hovorí o historickom stretnutí troch jadrových veľmocí

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa k pripravovanému summitu vyjadril po rokovaní Východoázijského summitu v Manile 17. novembra. Podľa jeho slov má stretnutie význam bez ohľadu na konkrétne výsledky, pretože sa na ňom zídu tri jadrové mocnosti, pričom dve z nich patria medzi najväčšie ekonomiky sveta. Zároveň uviedol, že program rokovania je dohodnutý a lídri budú mať priestor na slobodnú výmenu názorov.

Lavrov sa vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Prípadné nasadenie takzvaných stabilizačných síl v krajine označil za priamy vstup Európy do vojny. Ruský minister zároveň zopakoval stanovisko Vladimira Putina, podľa ktorého Rusko podľa jeho slov nebojuje o územie, ale o ľudí, ktorých práva mali byť porušované. Agentúra Reuters informovala, že čínske ministerstvo zahraničných vecí označilo pripravované stretnutie za udalosť s prelomovým významom, ktorá môže prispieť k svetovému mieru a stabilite. Hovorkyňa Mao Ning potvrdila, že pôjde o prvé osobné stretnutie lídrov Spojených štátov, Ruska a Číny v tomto formáte.

Európa sa obáva zákulisných dohôd veľmocí

Diplomatické rokovania sa konajú v čase konferencie Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Šen-čene, na ktorej sa zúčastňujú aj predstavitelia významných amerických a čínskych spoločností. Reuters uvádza napríklad zástupcov firiem BYD, Baidu, Boeing či Google.

Najnovšie stretnutie Trumpa so Si Ťin-pchingom naznačilo zlepšenie vzájomných vzťahov Washingtonu a Pekingu. Čínsky prezident počas rokovania vyhlásil, že obe krajiny dokázali udržať stabilitu a ich spolupráca prináša konkrétne výsledky. Trump zase ocenil osobné vzťahy so Si Ťin-pchingom a vyjadril očakávanie, že ich rozhovory budú produktívne.

Kým Washington zdôrazňuje jadrové odzbrojenie, Moskva hovorí o širšej výmene názorov a Peking o možnom prínose pre svetovú stabilitu, európski predstavitelia sledujú predovšetkým to, aké stanovisko zaujme Trump k Ukrajine a bezpečnosti kontinentu. Samostatné rokovania amerického prezidenta s Putinom a Si Ťin-pchingom už ukázali, že diskusie sa neobmedzujú iba na jadrové zbrane. Do popredia sa dostali aj vojna na Ukrajine, situácia v Iráne, bezpečnosť medzinárodných obchodných trás a hospodárske vzťahy medzi veľmocami.

Zatiaľ nie je jasné, či sa na plánovanom trojstrannom summite dosiahne konkrétna dohoda. Už samotné rokovania troch svetových lídrov však môžu vyslať významný signál o tom, ako si predstavujú budúce vzťahy medzi veľmocami a akú úlohu v nich bude zohrávať Európa.Donald Trump a Vladimir Putin si podávajú ruky za prítomnosti Si Ťin-pchinga pred uvítacou večerou summitu APEC v čínskom Šen-čene 18. novembra 2026.

Zdroje: axios.com, t.me, reuters.com

Viac z: Amerika

Najnovšie videá

Viac z: Amerika

Trendové videá