Putin môže o novej Jalte iba snívať. V Šen-čene mu však Trump a Si môžu dopriať cenné víťazstvo

Trump, Putin a Si sa prvýkrát stretnú v trojici. Paralela s Jaltou má slabé miesto a Putin má dôvod prísť aj bez vyhliadky na dohodu.

Ilustračná koláž Trumpa, Siho a Putina

Keď sa v Abú Zabí začiatkom novembra skončilo ďalšie kolo rokovaní o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine, hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij pre ruskú televíziu Vesti pomenoval cieľ Moskvy. „Úlohou je vytvoriť systém komplexnej bezpečnosti v Európe, ktorý sa stane novou, modernou Jaltou a Postupimom,“ povedal 11. novembra. Z rokovaní o Ukrajine má podľa tejto predstavy vzísť dohoda o bezpečnosti celého kontinentu.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

O pár dní sa Jalta vrátila do titulkov. Tentoraz ju médiá v Rusku aj na Západe vytiahli v súvislosti s prvým trojstranným stretnutím Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga, ktoré je naplánované na štvrtok 19. novembra v čínskom Šen-čene. V pondelok tomuto stretnutiu svetových lídrov dala ruská umelecká skupina Art Lift historické kulisy. K súsošiu Franklina D. Roosevelta, Winstona Churchilla a Josifa Stalina pri Livadijskom paláci na okupovanom Kryme podľa Reuters priniesla portréty dnešnej trojice. Akciu nazvala „Veľká trojka 2.0“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však podľa Reuters podobné prirovnania odmietol. V deň, keď sa pri Livadijskom paláci objavili portréty novej trojice, označil paralely stretnutia v Šen-čene s Jaltou za „politologické cvičenia“.

O kom sa rokuje bez jeho účasti

Práve v tomto paláci pri Jalte sa vo februári 1945 stretli lídri Spojených štátov, Británie a Sovietskeho zväzu. Vojna v Európe ešte trvala, no trojica už rokovala o tom, čo príde po porážke nacistického Nemecka. Dohodla sa na jeho rozdelení do okupačných zón a rokovala aj o budúcnosti Poľska, kde si Stalin presadzoval sovietsky vplyv. Jalta sa časom stala skratkou pre politiku sfér vplyvu.

Paralela s Jaltou sa v médiách ujala aj preto, že pri jednom stole opäť zasadnú lídri troch veľmocí a Ukrajina ani európski spojenci pri tomto stole miesto nemajú. Podľa portálu Axios sa niektorí spojenci USA obávajú, že Trump môže v Šen-čene ustúpiť v otázkach Ukrajiny alebo Taiwanu. Práve predstava, že veľmoci sa dohodnú o osude iných krajín bez ich účasti, dáva prirovnaniu k Jalte silu.

Veľká dohoda je v Šen-čene nepravdepodobná. Moskva však môže získať už tým, že dostane priestor rozhodovať o vojne, ktorú sama rozpútala, pri jednom stole s najmocnejšími hráčmi sveta – a bez účasti krajiny, proti ktorej ju vedie.

Vladimir Putin a Si Ťin-pching 2026
zdroj: TARS/AP

Prečo Šen-čen nie je nová Jalta

Spoločná téma ešte neznamená spoločný cieľ. V roku 1945 sa za rokovacím stolom stretli spojenci, ktorých armády sa blížili k porážke Nemecka, a mohli si rozdeliť okupačné zóny. V Šen-čene má však každý z troch lídrov úplne inú agendu.

Ešte pár dní pred stretnutím dokonca nebolo jasno ani v tom, či sa vôbec dostane na rad Ukrajina. Predstavitelia Bieleho domu pôvodne avizovali, že Trump sa tejto téme vyhne. Prezident však pred odletom povedal, že o vojne chce hovoriť.

Vladimir Putin zase v stretnutí podľa Reuters vidí šancu presadiť ukončenie vojny za podmienok výhodných pre Rusko. Kam až siahajú ambície Moskvy, ukázali rokovania v Abú Zabí. Podľa poľského analytického centra OSW tam Medinskij žiadal nové bezpečnostné usporiadanie Európy, ktoré by vychádzalo z ruských návrhov z decembra 2021.

Moskva v nich žiadala právne záväznú záruku, že NATO sa ďalej nerozšíri, výslovne ani o Ukrajinu. Tak vyzerá politika sfér vplyvu v praxi. Ukrajina by sa síce mohla o členstvo uchádzať, no štáty NATO by už boli viazané dohodou s Moskvou, že ju neprijmú. Rusko by tak získalo faktické veto nad tým, do akej aliancie môže vstúpiť jeho sused.

Opatrnejší je Peking. Čínska diplomacia hovorí najmä o stabilizácii vzťahov a zvládaní nezhôd, no do veľkých dohôd sa netlačí. Denník The National pripomína, že Peking už označil účasť na trojstranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení za nereálnu. Si Ťin-pching zároveň podľa nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera odkázal, že pri rokovaniach o Ukrajine musia sedieť aj Európania.

Na dohodu, ktorá by po vzore Jalty určila pravidlá európskej bezpečnosti, by sa všetci traja museli zhodnúť aspoň na tom, čo má summit priniesť. Ich rozdielne priority zatiaľ takú zhodu nenaznačujú.

Putin môže získať aj bez dohody

Stretnutie v Šen-čene dáva Putinovi príležitosť vystúpiť po boku prezidentov USA a Číny ako ich rovnocenný partner. Podľa Evy Seiwert zo Švédskeho národného centra pre Čínu môže už samotná účasť na samite oslabiť diplomatickú izoláciu Moskvy a prehĺbiť rozpory medzi USA a Európou. Aj ruskí analytici Andrej Kortunov a Ivan Timofejev vidia podľa Russia Matters v tomto formáte potvrdenie veľmocenského postavenia Ruska. 

Ukrajina sa naďalej bráni a európske štáty ju finančne podporujú a udržiavajú sankcie voči Rusku. Ich rozhodnutia budú mať váhu aj po tom, čo sa lídri v Šen-čene rozídu.

Pri Livadijskom paláci už ruskí umelci postavili portréty Trumpa, Putina a Si vedľa pôvodnej Veľkej trojky. Zo Šen-čenu si Putin môže odniesť podobný záber. Na spoločnú fotografiu potrebuje Trumpa a Si. Na dohodu, ktorá má ukončiť vojnu, potrebuje aj Ukrajinu.

Zdroje: interfax.ru, Reuters, Axios, Reuters, OSW, The National, Kina Centrum, Russia Matters

Viac z: Analýza

Najnovšie videá

Viac z: Analýza

Trendové videá