Tajomstvo 100-ročných ľudí neskrýva jeden gén. Analýza 124 štúdií odhalila skutočný recept na dlhovekosť

Dlhý život bez vážnych zdravotných problémov je cieľom mnohých ľudí. Rady, ako sa dožiť vysokého veku, sa objavujú pravidelne – od odporúčaní týkajúcich sa stravy až po návody na každodenný pohyb či pozitívne myslenie.

O tejto téme informoval web Science Alert, ktorý upozornil na rozsiahlu vedeckú analýzu skúmajúcu ľudí, ktorí prekročili hranicu sto rokov.

Výskumný tím pod vedením farmakologičky Shaimy Ibrahim z Americkej univerzity v Káhire preskúmal 124 vedeckých štúdií. Zameral sa na storočných ľudí, vekovú skupinu od 105 do 109 rokov, ako aj na superstoročných, ktorí prekročili hranicu 110 rokov.

Analýza zahŕňala výsledky výskumov publikovaných počas 55 rokov a vyšla v odbornom časopise Discover Public Health.

Na dlhovekosť vplýva viac faktorov

Vedci dospeli k záveru, že za výnimočne dlhým životom nestojí jediný návyk ani konkrétny gén. Podľa nich ide o výsledok mnohých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú počas celého života.

Do úvahy vstupujú genetické predispozície, schopnosť organizmu opravovať poškodenú DNA, spôsob stravovania, úroveň fyzickej aktivity, sociálne vzťahy, ale aj náhoda. Ľudia, ktorí sa dožijú viac ako sto rokov, podľa autorov výskumu nezískali dlhovekosť vďaka jednej výnimočnej vlastnosti. Počas života sa u nich skôr nahromadili viaceré menšie výhody, ktoré mohli prispieť k dlhšiemu prežívaniu.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že štúdium storočných ľudí má svoje limity. Skúma totiž iba tých, ktorí sa vysokého veku skutočne dožili. Nie je preto možné s istotou potvrdiť, že konkrétny návyk alebo vlastnosť boli priamou príčinou ich dlhovekosti. Rovnaké správanie totiž mohli mať aj ľudia, ktorí zomreli podstatne skôr.

Rozhoduje genetika aj životný štýl

Autori najskôr analyzovali tisíce vedeckých prác, z ktorých následne vybrali 124 najrelevantnejších štúdií. Výsledky rozdelili do viacerých oblastí.

Jedna skupina výskumov sa venovala biologickým faktorom. Skúmala genetiku, epigenetiku, opravu DNA, teloméry, zápalové procesy, metabolizmus, fungovanie mitochondrií či odolnosť mozgu voči starnutiu. Druhá skupina sa zameriavala na životný štýl, teda stravu, pohyb, fajčenie, konzumáciu alkoholu, osobnostné črty a medziľudské vzťahy.

Biologické štúdie naznačili, že ľudia s mimoriadne vysokým vekom často starnú na bunkovej úrovni odlišným spôsobom. Výskumníci opakovane zaznamenali účinnejšie mechanizmy opravy DNA, zdravšie mitochondrie, lepšiu reguláciu zápalových procesov aj rozdiely v metabolizme, ktoré môžu prispievať k ochrane pred ochoreniami súvisiacimi s pribúdajúcim vekom.

Svoju úlohu zohráva aj genetika. Vedci však zdôrazňujú, že neexistuje jeden konkrétny „gén dlhovekosti“. „Výnimočná dlhovekosť je polygénna a zahŕňa viacero genetických variantov, z ktorých každý má samostatne len malý účinok, no spoločne môžu výrazne ovplyvniť dĺžku života,“ uvádzajú autori štúdie.

Choroby sa môžu objaviť neskôr

Podobne dôležitý význam mal podľa analýzy aj životný štýl. V rôznych krajinách mali storoční ľudia častejšie rastlinnú stravu, zostávali fyzicky aktívni prostredníctvom každodenných činností, ako sú chôdza alebo práca v záhrade, nefajčili a udržiavali pevné rodinné aj spoločenské väzby. Výskumníci zároveň opakovane zaznamenali vyššiu psychickú odolnosť a nižšiu mieru neurotizmu.

Jedným z najzaujímavejších zistení bolo, že mnohí ľudia, ktorí sa dožili viac ako sto rokov, síce ochoreniam úplne neunikli, no závažné ochorenia sa u nich objavili podstatne neskôr ako u väčšiny populácie. Vedci tento jav označujú ako „kompresiu chorobnosti“.

Nie všetci storoční ľudia však mali rovnaký priebeh starnutia. Autori ich rozdelili do troch skupín. Prvú tvorili tí, ktorí sa závažným ochoreniam vyhli úplne. Druhú predstavovali ľudia, u ktorých sa choroby objavili výrazne neskôr než zvyčajne. Do tretej skupiny zaradili osoby, ktoré ochoreli skôr, no s ochorením dokázali žiť ešte mnoho rokov.

Vedci zároveň upozorňujú, že na potvrdenie príčin dlhovekosti bude potrebné realizovať ďalšie dlhodobé výskumy, ktoré dokážu lepšie rozlíšiť, čo je skutočnou príčinou a čo len náhodnou zhodou okolností.

„Dlhovekosť je výsledkom zložitej súhry viacerých faktorov. Vo veľmi vysokom veku rastie význam genetických predispozícií, no environmentálne a behaviorálne faktory zostávajú rozhodujúce pre väčšinu ľudí,“ uzatvárajú výskumníci.

Optimizmus môže predĺžiť život

Hoci vedci zatiaľ nenašli jediný recept na dlhý život, viaceré výskumy naznačujú, že významnú úlohu môže zohrávať aj psychická pohoda a podľa webu Science Alert sa optimistický prístup spája s vyššou šancou dožiť sa vysokého veku.

Jedným z príkladov je americký herec Dick Van Dyke, ktorý sa dožil 100 rokov. Pri príležitosti svojich stých narodenín vydal knihu 100 Rules for Living to 100: An Optimist’s Guide to a Happy Life a prezradil, že sa podľa vlastných slov „nikdy neprebúdza v zlej nálade“.

Výskumy skutočne naznačujú, že optimizmus môže mať pozitívny vplyv na zdravie. Vedkyňa Jolanta Burke upozornila, že viacero štúdií spája nižšiu mieru stresu a pozitívne nastavenie s dlhšou dĺžkou života.

Význam majú aj vzťahy

Zaujímavé výsledky priniesol dlhodobý výskum mníšok, ktorý sa začal ešte v 30. rokoch minulého storočia. Ženy, ktoré vo svojich mladíckych zápiskoch vyjadrovali viac pozitívnych emócií, sa v priemere dožili približne o desať rokov viac než ostatné.

Podobné závery priniesla aj britská štúdia z roku 2019. Optimistickejší ľudia mali podľa nej vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť výnimočne vysoký vek, pričom ich priemerná dĺžka života bola približne o 15 percent vyššia.

Dôležitý je aj zmysel života

Vedci zároveň upozorňujú, že psychická pohoda úzko súvisí s kvalitnými medziľudskými vzťahmi a pocitom životného naplnenia. Dlhodobé sledovania ukazujú, že ľudia, ktorí boli spokojní so svojimi rodinnými a priateľskými vzťahmi v strednom veku, boli vo vyššom veku zdravší, častejšie sa zotavovali z ochorení a mali nižší výskyt zdravotných problémov.

Podľa odborníkov preto môže byť popri genetike a zdravom životnom štýle významným faktorom dlhovekosti aj pozitívne nastavenie a silné sociálne väzby.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy