Taraba padol aj rukou Andreja Danka. Čo teraz čaká Ficovu vládu? V hre sú tri scenáre (KOMENTÁR)

Je rozhodnuté. Tomáš Taraba už nebude ministrom životného prostredia. O jeho odvolaní dnes hlasovala opozícia spolu s poslancami koaličnej SNS. Za odvolanie hlasovalo dokopy 77 poslancov. Smer a Hlas sa na hlasovaní nezúčastnili.

Potvrdili sa tým špekulácie z posledných dní. Koalícia nie je taká jednotná, ako sa pôvodne snažila pôsobiť, a problémy, ktoré sa v nej hromadili, sa dnes naplno prejavili.

Dôsledkom dnešného hlasovania bude aj zajtrajšie predsedníctvo Smeru, ktoré zvolal Robert Fico. O 17. hodine sa má rozhodovať o tom, ako bude Smer ďalej postupovať. A práve od toho, čo teraz predseda vlády urobí s parlamentnou väčšinou, bude závisieť aj ďalšia budúcnosť vlády.

Fico prišiel o istotu väčšiny

Smer považuje postup SNS za rozpor s koaličnou zmluvou. Andrej Danko však trvá na tom, že SNS mala právo podporiť odvolanie svojho nominanta a už pred dnešným hlasovaním hovoril o tom, že ak sa Taraba neodvolá, SNS bude hlasovať za jeho odvolanie spolu s opozíciou. Dnešné hlasovanie tak môže znamenať začiatok skutočnej vládnej krízy. Stále však neznamená, že vláda automaticky padne.

V tom zmysle, v akom ju poznáme dnes, však už fungovať nemusí. Tomáš Taraba sa po odchode z vlády vracia do parlamentu a podľa vlastných slov chce pôsobiť ako autonómny poslanec. Už skôr povedal, že sa chce pri hlasovaní rozhodovať od zákona k zákonu a podľa svojho presvedčenia.

To je pre Roberta Fica zásadný problém. Premiér už minulý týždeň otvorene priznal, že po Tarabovom návrate do parlamentu nemusí mať koalícia istých 76 hlasov. V tejto súvislosti upozornil, že Fico varoval pred stratou parlamentnej väčšiny v dôsledku vnútorného konfliktu v koalícii.

Ak vláda nebude mať stabilnú väčšinu, nemusí to okamžite znamenať jej pád. Znamenalo by to však oveľa komplikovanejšie presadzovanie vládnych návrhov a riziko, že parlament bude pri dôležitých hlasovaniach zablokovaný.

Taraba ako kľúčový hlas

Tomáš Taraba sa tak už pred návratom do parlamentu pripravoval na pozíciu autonómneho poslanca. Hovoril, že nebude hlasovať automaticky podľa toho, čo od neho bude požadovať koalícia, ale podľa konkrétnych zákonov.

Taraba tvrdil, že nebude príčinou konca vlády. Zároveň odmietol, že by chcel koalíciu vydierať. Tvrdil, že sa chce v parlamente rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia a podporiť dobré zákony.

Práve preto je teraz dôležité oddeliť dve veci. Taraba nemusí vládu položiť. Zároveň však môže získať veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu. Pri jednotlivých hlasovaniach môže byť jeho hlas rozhodujúci. V praxi by tak vláda mohla byť nútená komunikovať nielen s vlastnými koaličnými poslancami, ale aj s Tarabom a ďalšími nezaradenými poslancami.

Už teraz sa pritom hovorí o možnom preskupovaní síl okolo Tarabu. V uplynulých týždňoch sa spomínali jeho kontakty s Petrom Slyškom či nezaradeným Jánom Ferenčákom. Denník N zároveň upozorňoval na možný návrat štátneho tajomníka Radomíra Šalitroša do parlamentu.

O prípadnej „mini-koalícii“ okolo Tarabu sa teda dá hovoriť skôr ako o politickej možnosti než o hotovej realite a je to zatiaľ špekulácia. Faktom však je, že parlamentné počty sa po Tarabovom návrate môžu výrazne skomplikovať.

Aké má Fico možnosti?

Prvým scenárom je, že Robert Fico vládu udrží, ale v pozmenenej podobe. Smer, Hlas a SNS môžu pokračovať vo vláde aj napriek dnešnému konfliktu. Problémom však zostane parlamentná väčšina. Fico už priznal, že po Tarabovom návrate nemusí mať istých 76 hlasov.

To však ešte neznamená, že ich nebude vedieť pri konkrétnych hlasovaniach získať. Druhým scenárom preto môže byť pokus o prebudovanie parlamentnej väčšiny. Fico by sa mohol snažiť preusporiadať vzťahy medzi Smerom, Hlasom, SNS a nezaradenými poslancami tak, aby vláda dokázala ďalej fungovať.

Otázkou by v takom prípade bolo, ako by sa zmenili koaličné mechanizmy a či by sa musela meniť aj koaličná zmluva. A práve tu sa opäť vraciame k zajtrajšiemu predsedníctvu Smeru.

Pád vlády sa nerovná odvolanie ministra

Treba pritom zdôrazniť jednu dôležitú vec – dnešné hlasovanie nebolo hlasovaním o páde vlády. Ústava rozlišuje medzi odvolaním jednotlivého ministra a vyslovením nedôvery celej vláde. Národná rada môže vysloviť nedôveru vláde ako celku. Ak sa tak stane, prezident vládu odvolá. Nedôveru však môže parlament vysloviť aj jednotlivému členovi vlády a v takom prípade prezident tohto ministra odvolá. Presne to sa dnes stalo.

Parlament odvolal Tomáša Tarabu, nie celú vládu. Samotné Tarabove odvolanie preto automaticky neznamená pád vlády. Môže však spustiť politický proces, na konci ktorého bude otázka, či Robert Fico dokáže udržať funkčnú parlamentnú väčšinu.

Predčasné voľby na stole?

Ďalším scenárom sú predčasné voľby. Robert Fico o nich hovoril už cez víkend a spomínal január. Podľa premiéra má zmysel ísť do predčasných volieb rýchlo, ak sa koalícia nedokáže dohodnúť na fungovaní vlády.

Ani to však neznamená, že sa predčasné voľby jednoducho „vyhlásia“. Národná rada môže skrátiť svoje volebné obdobie ústavným spôsobom. Na takéto uznesenie je potrebná ústavná väčšina, teda najmenej 90 poslancov. Ústava zároveň stanovuje, že návrh na skrátenie volebného obdobia môže predložiť najmenej pätina poslancov.

Ak by teda Fico chcel predčasné voľby, potreboval by na to politickú dohodu v parlamente. Nie je to jednostranné rozhodnutie premiéra. A predčasné voľby nemusia znamenať, že by sa konali okamžite. Ich termín by musel vyplynúť z príslušného rozhodnutia Národnej rady a následných zákonných lehôt.

Úradnícka vláda versus riadne voľby

Do úvahy prichádza aj ďalší, menej pravdepodobný scenár – úradnícka vláda. Slovensko ju už pozná, prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu Ľudovíta Ódora 15. mája 2023. Fungovala do 24. októbra 2023, teda približne päť mesiacov.

Aj samotný odchod súčasnej vlády pritom nemusí okamžite znamenať, že prezident vymenuje úplne nový kabinet. Ústava počíta aj s tým, že ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Rovnako pri odvolaní vlády môže byť existujúca vláda poverená obmedzeným výkonom svojich pôsobností až do vymenovania novej vlády.

Úradnícka vláda teda nie je automatickým následkom pádu vlády, ale je to jedna z možností, ktorá by závisela od ďalšieho politického a ústavného vývoja. Ak sa politické strany nedohodnú na predčasných voľbách, platí súčasné volebné obdobie.

Parlamentné voľby v roku 2023 sa konali 30. septembra. Preto sa ďalšie riadne voľby očakávajú v septembri 2027. 25. september 2027, ktorý sa v súvislosti s nimi uvádza, je zatiaľ plánovací či očakávaný dátum, nie dnes pevne vyhlásený termín volieb. Ak teda nedôjde k skráteniu volebného obdobia, Slovensko môže smerovať k riadnym parlamentným voľbám v roku 2027 podľa pôvodného plánu.

Zajtra môže byť všetko jasnejšie

A tak sa opäť vraciame k zajtrajšku. Dnešné odvolanie Tomáša Tarabu ešte neznamená pád vlády, znamená však, že Robert Fico musí riešiť problém, ktorý už nebude možné prekryť ďalšou koaličnou dohodou alebo odkladom.

Má niekoľko možností – môže sa pokúsiť udržať existujúcu vládu a nájsť novú parlamentnú väčšinu alebo môže preusporiadať vzťahy medzi jednotlivými časťami koalície a nezaradenými poslancami. Ak sa dohoda nepodarí, na stole sú predčasné voľby. A pri zásadnom politickom rozpade môže vzniknúť priestor aj na dočasné riešenie v podobe vlády poverenej výkonom funkcie.

Čo sa z toho napokon stane, dnes ešte nie je rozhodnuté. Jedno je však isté – Tomáš Taraba sa vracia do parlamentu ako autonómny poslanec a Fico už nie je v rovnakej politickej situácii ako pred dnešným hlasovaním. A preto bude zajtrajšie predsedníctvo Smeru o 17. hodine kľúčové. Práve tam sa môže ukázať, či sa premiér pokúsi súčasnú koalíciu zachrániť v novej podobe, alebo začne pripravovať úplne inú cestu.