Prečo už Gašparovu nehodu nikto nerieši? Lebo sme krajina neobmedzených možností (KOMENTÁR)

Slovensko je vlastne taká rozprávková krajina. Žijeme za siedmymi horami a dolami, v Tatrách nám tečie kryštálovo čistá voda, v Bratislave občas padá čosi ako piesok a dlh verejných financií máme aj keď sa tu (vraj) nekradne. Kauzy sú len súčasťou príbehu a nejak sme sa stratili v tom, kto sú tí „dobrí“ a kto sú tí „zlí“. A medzitým pani trpezlivosť preliepa oči asi tak štvrtýkrát a rozmýšľa, kedy už bude vládnuť ona.

Za autami na cestách občas vznikajú neznáme olejové škvrny, skutky sa nestávajú a šéfovia niektorých inštitúcií sedia za volantom áut, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. Ono to by bola pekná rozprávka, keby to ale nebola pravda. Respektíve keby nebola pravda to, že už vyše roka nevieme uzavrieť nehodu nápadného športového auta patriaceho najvyššiemu funkcionárovi Slovenskej informačnej služby (SIS).

Nezrovnalosti a zvaľovanie viny

Keď vlani v auguste pri Nitre havaroval výrazný kanárikovo-žltý športiak v novinárskych kruhoch bolo jasné, že nepôjde o bežne zarábajúceho človeka. Tento predpoklad sa ukázal ako pravdivý, keďže za volantom sedel samotný šéf SIS Pavol Gašpar. Hlavný funkcionár tajných na nie úplne tajnom aute. Aj keď o jeho „tajnosti“ možno polemizovať vzhľadom na fakt, že v majetkovom priznaní ho neuviedol.

Rozruch vyvolalo najmä to, že sme počúvali dve rôzne verzie udalostí. Obaja vodiči na seba navzájom zvaľovali vinu, ale ani u jedného sa nepotvrdil alkohol. Rozporuplné bolo, že Pavol Gašpar tvrdil, že z miesta nehody nikomu netelefonoval, ale poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) tvrdila, že to tak nebolo, pričom odkazovala na zábery, ktoré kolovali médiami.

Ďalšou problematickou rovinou bolo, že sa pri nehode ľahko zranilo 14-ročné dievča. Rodina pre Denník N uviedla, že sa o ich dcéru vôbec nezaujímal a stál približne 40 metrov od nich. Manželka vodiča písala o arogantnej jazde, nezáujme a aj tom, že keďže bola zranená osoba, nemohlo ísť len o škodovú udalosť. Ale tí, ktorí sa tým zaoberali tak predsa rozhodli, tak to tak asi bude, však? Však?

Okrem toho vodičovi z auta, v ktorom sedela, dokonca hrozilo uhradenie škody za poškodené plechy na Gašparovom aute, prípadne odobratie vodičského preukazu. Čo by sa stalo s prípadom, keby šoféroval syn niekoho z opozičných politikov? Bola by tiež automaticky na vine druhá strana?

Nízky trest od Pellegriniho a Žilinkov odpor

V marci, čiže viac ako pol roka po nehode Gašpar médiám oznámil, že to vlastne nič také zlé nebolo a očakáva pokutu 50 eur. Čože je to päťdesiatka. Ale povedal to konkrétne takto: „Príjazdovú rýchlosť do miesta nehody som mal 54 km/h v päťdesiatke, čiže som prekročil rýchlosť o štyri kilometre za hodinu. Bloková pokuta by bola v tomto prípade 50 eur. Čiže som pripravený zniesť, samozrejme, za prekročenie o štyri km/h aj príslušný trest.“

Hovoril tiež, že išlo o bežnú nehodu a „nič sa nedeje lebo nikto sa nezranil“. Iróniou je, že zabudol na zranené dievča, (ne)telefonovanie a aj na to, že tak nejako šéfuje SIS. Ale to už sme asi zabudli na to, ako chcel na chate v Čifároch používať príbor, konkrétne vidličku.

Policajné objasňovanie skončilo v januári tohto roka, neskôr prípad putoval na súd. Trvalo to tak štyri mesiace. Následne karty dostal do rúk prezident, keďže proti Gašparovi viedli disciplinárne konanie a on je jeho nadriadený. Nič svetoborné to nebolo – len jednorazová zrážka z platu. Vo výške 15 percent. Keď spravíte v nejakej firme chybu nie úplne týchto rozmerov a nik sa nezraní, máte reálne väčšie postihnutie. Ale v tomto prípade? Nič. Puf.

Avšak predsa len sa okrem bezmocnej opozície niekto ozval. Sám generálny prokurátor. Ak si myslíte, že žiadal vyšší trest, asi žijete na Slovensku len pár dní. Maroš Žilinka žiadal, aby Pellegrini sankcie zrušil. Čo následne ale hlava štátu odmietla. Žilinkovi vadilo, že prezident podľa jeho slov uložil disciplinárne opatrenie vo výške celkom zjavne prekračujúcej hornú hranicu pokuty. Rozhodol sa preto voči Pellegriniho rozhodnutiu podať správnu žalobu.

Kto za to môže a kto si to odnesie?

Prečo to píšem? Pamätám si, keď som po roku štvrtej Ficovej vlády len na sociálnej sieti zhrnula všetko nesplnené, čo mali politici na zozname priorít. Veľa ľudí mi vtedy napísalo, že si to vlastne doteraz vôbec neuvedomovali. A ja chcem, aby sme si uvedomovali.

Chcem, aby sme vedeli, že keď šéf SIS havaruje, dostane zrážku z platu, zostane vo funkcii a budú ho kryť, hoci aj vlastnými telami. Rovnako chcem, aby sme vedeli, že ak sa budeme niekomu vyhrážať bodnutím vidličky do čela, tak na to všetci aj tak zabudnú. Ale v neposlednom rade chcem, aby sme si boli vedomí, že jediný, kto toto všetko legitimizoval, sme my sami.

V prípade, že nechceme žiť tam, kde sa peniaze prelievajú, zlaté tehličky miznú, na stoly sa vykladajú milióny, skutky sa nestávajú a nehody politikov sú na bežnom poriadku, musíme pochopiť, kde a kedy to celé začalo. Malou nápovedou nech vám je to, že táto krajina bola po krk v tom, čo nechcem povedať, dávno predtým než sme sa dozvedeli, že Šimečkovi za mobil platila mamka…

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre

Zdroje: Startitup, tnlive.sk, SME, Facebook/Martina Holečková, Denník N, Archív Startitup, Aktuality, SME, SME, Denník N