Po Orbánovi padol aj Vučič: Srbsko stojí na nohách, Slovensko sa prizerá z Moskvy (KOMENTÁR)

Internet a sociálne siete zaplavili stovky videí, na ktorých študenti oslavujú historické momenty. V nedeľu večer totiž Alexander Vučič oficiálne priznal svoju porážku. Po voľbách bude mať v srbskom parlamente väčšinu Študentská kandidátka alebo Studentska lista.

Po viac ako 9 rokoch na poste premiéra končí. Vyhral hlas ľudu. Ulicami sa ozýva spev a smiech a červené svetlice sú vidieť na kilometre ďaleko. Všetci sú spolu na námestiach, nie je to len o tom, že skupina vyvolených spieva na balkóne Na Kráľovej Holi.

Najprv padol Viktor Orbán v Maďarsku. Teraz padol Alexander Vučič v Srbsku. Ako to bude pokračovať? Pozeráme sa na nový trend? Alebo sa svet mení a Slovensko si stále nevie vybrať ku komu sa prikláňa?

Slovenský osamotený priateľ

Na pozadí výhry demokracie a túžby po zmene vyvstávajú otázky o tom, či ďalší premiéri čakajú v poradí. Nie je tajomstvom, že medzi podporovateľov srbského premiéra patril aj náš predseda vlády. Robert Fico ešte pred necelými dvomi týždňami podporil svojho priateľa v Novom Sade na mítingu, na ktorom prehovoril po srbsky.

„My Slováci si vážime priateľov ako drahý poklad. A tak si cením aj ja Aleksandra,“ prihovoril sa náš premiér. Zabudol ale povedať to, čo sa ozýva na takmer každom slovenskom proteste. Slovensko nie je len Robert Fico, jeho vláda a náš nerozhodný minister zahraničných vecí. Slovensko sú ľudia protestujúci v uliciach, ľudia pracujúci za minimálne mzdy a aj ľudia, ktorí sú aj pre hospodárenie tejto vlády na hranici chudoby.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Nemanja Podraščić (@dokumentovano)

Fico tak prišiel o spojenca, aj keď o priateľa možno nie. Nie je to však jeho prvá prehra. V apríli tohto roka sa totiž obdobná situácia odohrala aj v Maďarsku, kde sa Péterovi Magyarovi podarilo zosadiť dlhoročného lídra Viktora Orbána.

A áno, to bol ďalší priateľ nášho premiéra. Na úrade vlády, ale nerozhodujú len priateľstvá, ale aj mocenské postavenie. To znamená, že si náš predseda vlády môže akurát tak spievať s Michalom Davidom: „Pár přátel stačí mít…“ Čo mi pripomína, že niekto mu predsa len zostal, aj keď ide len o jeden z najlepších slovenských exportov.

To mi pripomína aj to zvláštne odhaľovanie sochy česko-slovenského priateľstva, ktoré zajtra prebehne. V Prahe budú stáť po boku dvaja priatelia. Slováci. Ale to je už iná téma…

Nevyužitá šanca vyjadriť postoj

Tajomstvom nie je ani to, že Vučič patrí medzi podporovateľov Vladimira Putina. Práve v tomto momente sme mohli my ako Slovenská republika ukázať, kde hodnotovo patríme. Mohli sme si napraviť renomé potom, čo náš premiér podporil svojho drahého priateľa. Mali sme jedinečnú príležitosť zagratulovať Srbsku k tomu, že sa po deviatich rokoch nadýchlo.

Lenže to by náš minister zahraničných vecí nemohol byť dnes v Moskve na rokovaní s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Opozícia varuje, že nejde skutočne o energetické rokovania. Podľa nich sa za ne rezort len schováva a majú snahu o posilnenie ruských spravodajských služieb na Slovensku. Avizovala, že ak by sa pokúsili zrušiť limit počtu diplomatov,  podajú trestné oznámenie z vlastizrady.

Ťažko povedať, kde sú naše priority. Rovnako ťažké je odhadnúť, kto sú naši priatelia. Ale ešte ťažšie je odhadnúť, kto nás považuje za priateľov.

Na záver sa ale spýtam otázku, ktorá koluje sociálnymi sieťami: Padol Orbán, padol Vučič, kto bude ďalší?