„To je diabol v ňom.“ Ľuboš Fellner zažil v Amazónii nezvyčajný rituál (ROZHOVOR)

Precestoval všetky krajiny sveta, dostal sa na severný aj južný pól a navštevuje miesta, ktoré zostávajú mimo bežných turistických trás. Ľuboš Fellner sám hovorí, že cestovaniu sa systematicky venuje viac ako 30 rokov. V medzinárodných cestovateľských rebríčkoch Most Traveled People a NomadMania patrí medzi verifikovaných cestovateľov. Jeho cesty pritom nekončia pri známych metropolách.

Navštívil aj všetky takzvané modré zóny spájané s dlhovekosťou a absolvoval tiež expedície, počas ktorých sa dostal do kontaktu s komunitami žijúcimi úplne iným spôsobom života.

Ľuboš Fellner prijal pozvanie do relácie Na zdravie, ktorú moderuje Filip Mosnár. V rozhovore pre Startitup porozprával o nezvyčajných skúsenostiach z ciest, ktoré v niektorých prípadoch spochybnili aj jeho vlastné presvedčenia. Opísal skúsenosť s homeopatikami v Kašmíre, rituál domorodcov v amazonskej džungli či stretnutie s Amišmi.

Skúsenosť s homeopatiou ho zaskočila

Fellner vyrastal v prostredí, kde sa na podobné alternatívne metódy pozeralo skepticky. Jeho otec bol fyzikálny chemik a podľa jeho slov ho odmalička učil, že niektoré postupy jednoducho nemajú vedecký základ. Jedným z príkladov bola homeopatia.

Jeho pohľad však preverila situácia, ktorú zažil približne pred 25 rokmi v Kašmíre. Fellner mal vážne gastrointestinálne problémy a v tom čase už skúšal viacero prípravkov.

Počas pobytu sa stretol s vojakom, ktorý si všimol, že mu nie je dobre a ponúkol mu homeopatiká. „Povedal mi: Zoberieš jednu tabletku teraz, dve o 15 minút, štyri o 30 minút. Do hodiny ťa to prejde. Tak som si povedal, že do hodiny to skúsim. Zobral som tie tabletky a o hodinu mi nič nebolo. Toto mnou zatriaslo,“ spomína.

Zároveň však zdôrazňuje, že osobná skúsenosť nezmenila jeho postoj natoľko, aby homeopatii začal veriť. Aj spätne pripúšťa, že mohlo ísť o náhodu či súhru okolností.

Zažil aj rituál na uzdravenie 

Podobne nezvyčajnú situáciu zažil počas expedície na Pico da Neblina, najvyšší vrch Brazílie, ktorý leží v amazonskom pralese pri hranici s Venezuelou. Fellner spomína, že výprava bola fyzicky mimoriadne náročná a jeden z jej členov začal trpieť vážnymi žalúdočnými problémami.

Keď sa miestny domorodec dozvedel, čo mu je, jeho vysvetlenie bolo podľa Fellnera jednoduché: „To je diabol v ňom.“ Nasledoval rituál.

„Prišli a začali okolo neho robiť rituály, skákali okolo neho a keď skončili, prešlo mu to. My si, samozrejme, myslíme, že zabrali lieky, ktoré už týždeň bral,“ hovorí Fellner.

Stav člena expedície bol pritom pred rituálom natoľko zlý, že podľa cestovateľa nevládal chodiť a uvažoval nad odletom vrtuľníkom. „Bol úplne hotový a zrazu toto zafungovalo. Ale stále tomu neverím. Poviem si, že je to náhoda alebo zhoda okolností. Ale zažil som to, videl som to aj na vlastnej koži,“ dodáva.

S Amišmi sa modlil, zavolať im však nemohol

Jednu z najčerstvejších skúseností získal Fellner v Spojených štátoch. Navštívil Amišov, komunitu známu jednoduchým spôsobom života a odmietaním časti moderných technológií. „Podarilo sa mi byť s nimi v nedeľu večer a modliť sa asi so stovkou Amišov,“ spomína.

Kuriózna situácia nastala pri lúčení s mužom menom John. Fellner mu povedal, že mu zavolá. Zistil však, že John mobil nemá. Následne navrhol e-mail, no neuspel ani s tým. „Nemá ani počítač. Takže si budeme písať listy,“ dodal.

Na komunite ho najviac nezaujala absencia telefónov či áut. Všímal si spôsob, akým ľudia pôsobili: „Žijú skromne, rovnako sa obliekajú, ale sú veľmi bohatí a veľmi šťastní. Pýtal som sa Johna na šťastie. Povedal, že nevie posúdiť ostatných, ale on osobne sa cíti veľmi šťastný a veľmi dobre.“

Fellner dodáva, že amišský spôsob života ostatným neodporúča. Fascinuje ho však ako príklad toho, akými rozdielnymi cestami môžu ľudia žiť.

Večera pre šiestich za tisíc dolárov

Počas nedávnej cesty po USA si všimol aj výrazné rozdiely v stravovaní. Americké nápoje boli podľa neho výrazne sladšie, než na aké je zvyknutý z Európy. Na druhej strane upozornil na veľký cenový rozdiel medzi fastfoodom a klasickou reštauráciou.

„Keď pôjdete do fastfoodov, najete sa lacno. Keď som však bol v steakhouse v Montane, v meste Bozeman, bolo to top, ale za večeru pre šesť ľudí som zaplatil tisíc dolárov.“

Drahé podľa neho nebolo iba jedlo. Pri večeri si objednali aj víno z Napa Valley, pričom fľaša podľa jeho slov vyšla na približne 160 až 200 eur. Dodal, že ak ti v Amerike dajú v reštaurácii normálny príbor, bude to zrejme drahé. 

Work-life balance podľa neho nefunguje

Fellner sa vyjadril aj k téme work-life balance. Tvrdí, že dôležitejšie než striktné oddeľovanie pracovného a osobného života je nájsť si činnosť, ktorá človeka napĺňa: „Priznám sa, snažím sa zbaviť ľudí, ktorí veria vo work-life balance, lebo to nefunguje. Nebudú šťastnejší. Zle dopadnú, keď budú mať 50 rokov.“

Dodáva však, že tým nemyslí život bez voľna. Podstatné podľa neho je, aby človek svoju prácu zvládal, posúval sa a zároveň ho bavila. „Pre mňa je dôležitejšie, aby tých ľudí práca bavila. Teraz máme firmu, kde tí ľudia naozaj milujú svoju prácu a tým pádom to cítia aj naši klienti. Keď niečo miluješ, urobíš to lepšie,“ povedal.

Jeho predstava pracovného života sa pritom výrazne odlišuje od klasického modelu pevného pracovného času. „U nás sa bežne robí v sobotu, v nedeľu alebo o polnoci. My proste stále robíme,“ uzatvára Fellner.