V Česku sa pre poplatky za dážď strhla búrlivá debata, na Slovensku sú realitou: Vyjdú ťa aj na 170 eur ročne, takto sa im vyhneš
Česko rieši poplatky za dažďovú vodu, na Slovensku platia už roky. Pri niektorých domoch môže účet dosiahnuť až 170 eur ročne.
Predstava, že za obyčajný dážď musíš zaplatiť, môže znieť absurdne. V susednej krajine sa však práve o podobnej téme rozprúdila búrlivá diskusia. Mnohí pritom možno ani netušia, že na Slovensku sa s niečím podobným stretávame už celé roky. A týka sa to aj bežných rodinných domov.
Za dažďovú vodu sa platí už roky
Česko rozvírilo diskusiu o platení za dažďovú vodu, ktorá odteká do kanalizácie. Na Slovensku pritom podobná povinnosť platí už dlhé roky. Neznamená to však, že každý majiteľ domu automaticky platí za každý dážď.
Ako upozornil portál iMeteo, informácie o poplatkoch za dažďovú vodu vyvolali v Česku diskusiu. Podľa jeho článku má nová povinnosť motivovať ľudí, aby vodu zo striech a spevnených plôch zachytávali alebo nechali vsakovať na vlastnom pozemku. Cieľom je znížiť množstvo vody, ktoré zaťažuje kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.
Na Slovensku však nejde o žiadnu novinku. Odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie môže byť spoplatnené už na základe dlhodobo platných pravidiel. Neplatí sa pritom za samotný dážď, ale za využívanie kanalizácie na odvádzanie vody zo striech, dvorov či iných plôch.
Ako vysvetľuje SITA, povinnosť sa nevzťahuje automaticky na všetkých majiteľov domov. Rozhodujúce je, kam dažďová voda skutočne odteká. Ak ju majiteľ zachytáva, využíva alebo necháva vsakovať na vlastnom pozemku, situácia je iná, než keď končí vo verejnej kanalizácii.
Rozhoduje strecha aj povrch pozemku
Výška poplatku sa môže vypočítavať podľa veľkosti plôch, z ktorých voda odteká do kanalizácie, ich povrchu a priemerných ročných zrážok v danej lokalite. Ak sa množstvo vody nemeria, výpočet vychádza z údajov a tabuliek Slovenského hydrometeorologického ústavu, pričom sa zohľadňuje päťročný priemer zrážok.
Jednotlivé povrchy majú rozdielne súčinitele odtoku. Pri strechách, betóne a asfalte sa používa hodnota 0,9. Pri čiastočne priepustných spevnených plochách, napríklad dlažbe so škárami vyplnenými pieskom alebo štrkom, je to 0,4. Pri dobre priepustných plochách pokrytých vegetáciou dosahuje hodnotu 0,05.
Neznamená to však, že sa automaticky spoplatňuje celá záhrada. Podstatné je, z ktorých konkrétnych plôch voda odteká do verejnej kanalizácie. Výsledný objem sa následne premietne do účtu podľa platnej ceny stočného.
Portál iMeteo uvádza modelový príklad, podľa ktorého môže poplatok na Slovensku dosiahnuť približne 170 eur ročne. Ide však o orientačnú sumu, nie o jednotnú sadzbu pre všetky domácnosti. Skutočná výška závisí od konkrétnej nehnuteľnosti a miestnych podmienok.
Pomôže sud pod odkvapom?
Jednou z možností, ako znížiť množstvo vody odvádzanej do kanalizácie, je jej zachytávanie v nádržiach a následné využitie napríklad na polievanie záhrady. Ďalším riešením môže byť vhodné vsakovanie na vlastnom pozemku.
Samotný sud pod odkvapom však nemusí stačiť. Ak sa počas silného dažďa naplní a prebytočná voda ďalej odteká do verejnej kanalizácie, neznamená to, že je daná plocha od kanalizácie úplne odpojená. Rozdiel je aj medzi nádržou, ktorá vodu iba dočasne zadrží a neskôr vypustí do kanalizácie, a systémom, ktorý ju využije alebo nechá vsiaknuť.
Ak majiteľ zmení spôsob odvodnenia, mal by to zdokumentovať a kontaktovať prevádzkovateľa kanalizácie. Ten môže na základe skutočného stavu upraviť údaje, z ktorých sa poplatok vypočítava.
V Česku nejde o plošnú daň pre domácnosti
Pri informáciách o nových českých poplatkoch je dôležité rozlišovať medzi mediálnymi tvrdeniami a platnými pravidlami. Ako upozorňuje SITA, česká legislatíva oslobodzuje od platby za odvádzanie zrážkových vôd do verejnej kanalizácie plochy nehnuteľností určených na trvalé bývanie a domácnosti. Povinnosť sa môže týkať iných typov nehnuteľností, ak sa na ne nevzťahuje ďalšia zákonná výnimka.
Majitelia slovenských domov by si preto mali predovšetkým overiť, kam vedú ich odkvapy a odkiaľ voda z pozemku odteká. Pri starších nehnuteľnostiach sa totiž mohlo odvodnenie v priebehu rokov meniť, zatiaľ čo údaje používané na fakturáciu zostali pôvodné. Práve kontrola týchto údajov môže pomôcť odhaliť, či domácnosť platí za správne vypočítané množstvo vody.