Podľa 45 % Slovákov sa lepšie žije v Česku. Rozdelenie federácie kriticky hodnotia aj mladí, ktorí ju nezažili
Česko má najväčšiu podporu v Bratislavskom kraji. Podľa 53 % opýtaných rozdelenie Československa zhoršilo ich životnú úroveň.
Takmer polovica Slovákov považuje Českú republiku za lepšie miesto na život než vlastnú krajinu. Najnovší prieskum zároveň odhalil, že medzi obyvateľmi Slovenska prevládajú neistota, sklamanie a hnev. Viac ako polovica respondentov dokonca vníma rozdelenie Československa ako krok, ktorý negatívne ovplyvnil ich životnú úroveň.
Česko je podľa 45 percent Slovákov a Sloveniek v súčasnosti lepším miestom na život než Slovensko. Opačný názor má iba 17 percent respondentov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sa uskutočnil od 5. do 8. novembra 2026 na vzorke 1 004 dospelých obyvateľov Slovenska.
Ďalších 17 percent opýtaných hodnotí obe krajiny rovnako. Podľa 13 percent respondentov nie je dobrým miestom na život ani jedna z nich a zvyšných osem percent sa nevedelo vyjadriť. Česko tak v priamom porovnaní získalo o 28 percentuálnych bodov viac než Slovensko. Výsledky však neznamenajú, že takmer polovica obyvateľov plánuje odísť za hranice. Prieskum zisťoval, ktorú krajinu ľudia považujú za lepšie miesto na život, nie ich konkrétne plány na presťahovanie.
Česko ako lepšie miesto na život najčastejšie volia vysokoškoláci a ľudia z Bratislavského kraja
Pohľad na život v oboch krajinách sa výrazne líši podľa vzdelania, pohlavia aj regiónu. Českú republiku považuje za lepšie miesto na život polovica mužov, zatiaľ čo medzi ženami je to 40 percent. Rozdiely sú viditeľné aj pri dosiahnutom vzdelaní. Spomedzi vysokoškolsky vzdelaných respondentov uprednostňuje Česko až 51 percent, no medzi ľuďmi so základným alebo učňovským vzdelaním je to 37 percent.
Najvýraznejšie sa k západnému susedovi prikláňajú obyvatelia Bratislavského kraja. Až 56 percent z nich považuje Česko za lepšie miesto na život. Na opačnom konci sa nachádza východné Slovensko, kde Česko uprednostňuje 37 percent respondentov. Obyvatelia tejto časti krajiny zároveň najčastejšie označujú za lepšie miesto na život samotné Slovensko. Výsledky tak ukazujú, že hodnotenie oboch krajín nie je medzi Slovákmi jednotné. Atraktivita Česka rastie predovšetkým s dosiahnutým vzdelaním a výraznejšia je aj v Bratislavskom kraji.
Slovensko si oproti roku 2022 polepšilo
Agentúra NMS Market Research uskutočnila podobný prieskum aj v roku 2022. Porovnanie ukazuje, že Česká republika zostáva pre Slovákov atraktívnejšou krajinou na život, no podiel ľudí, ktorí uprednostňujú Slovensko, sa zvýšil. Spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová upozorňuje, že za štyri roky sa v oboch krajinách zmenila politická situácia.
„Štyri roky, ktoré uplynuli medzi oboma prieskumami, priniesli v oboch krajinách zmenu na politickej scéne. Na Slovensku vzišla nová vláda z volieb v roku 2023, v Česku sa vláda vymenila po parlamentných voľbách na jeseň 2025,“ vysvetľuje.
Podľa analytičky môžu súčasné vládne politiky v oboch krajinách u časti obyvateľov zvyšovať atraktivitu Slovenska v porovnaní s Českom. Zistenia preto naznačujú zaujímavý vývoj. Hoci Česko zostáva jednoznačným favoritom, Slovensko v očiach časti vlastných obyvateľov získava oproti predchádzajúcemu meraniu priaznivejšie hodnotenie. Samotné výsledky však nedokazujú, že príčinou zmeny sú výlučne politické rozhodnutia. Ide o jedno z možných vysvetlení, ktoré uvádza spoluautorka prieskumu.
Podľa 53 % opýtaných rozdelenie Československa zhoršilo ich životnú úroveň
Prieskum sa neobmedzil iba na porovnanie súčasných životných podmienok. Respondenti odpovedali aj na otázku, ako podľa nich vznik samostatnej Slovenskej republiky a rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ovplyvnili ich životnú úroveň.
Až 53 percent opýtaných hodnotí tento vplyv negatívne. Naopak, pozitívny dosah rozdelenia Československa vníma 15 percent respondentov. Najkritickejšia je generácia X, teda ľudia vo veku 46 až 61 rokov. V tejto skupine považuje rozdelenie spoločného štátu za negatívne z hľadiska vlastnej životnej úrovne až 64 percent opýtaných. Pozoruhodné sú však aj odpovede mladých ľudí.
„Zaujímavé je, že aj medzi mladými ľuďmi do 29 rokov prevláda názor, že rozdelenie ČSFR malo negatívny vplyv na ich životnú úroveň, a to aj napriek tomu, že celý svoj život prežili v samostatnom Slovensku. Opačný názor má 17 percent z nich,“ dopĺňa analytička z NMS.
Práve pri mladšej generácii je dôležité rozlišovať medzi osobnou skúsenosťou a spätne vytvoreným hodnotením historickej udalosti. Ľudia do 29 rokov nezažili život v spoločnom štáte, preto ich odpovede nemožno chápať ako priame porovnanie vlastnej životnej úrovne pred rozdelením a po ňom. Výsledky skôr zachytávajú ich predstavu o tom, aký dosah mohlo mať rozdelenie Československa na životné podmienky, ktoré poznajú dnes.
Sedem z desiatich Slovákov pociťuje neistotu
Jedným z najvýraznejších zistení prieskumu je nálada, ktorá v súčasnosti prevláda medzi obyvateľmi Slovenska. Až 70 percent respondentov uviedlo, že pri pohľade na aktuálnu situáciu v krajine pociťuje neistotu. Sklamanie vyjadrilo 66 percent opýtaných a hnev 57 percent. Pozitívne pocity sú výrazne menej rozšírené. Nádej v súvislosti so situáciou na Slovensku pociťuje 27 percent respondentov, radosť 21 percent a istotu iba 18 percent. Rozdiel medzi neistotou a istotou tak predstavuje až 52 percentuálnych bodov.
Prieskum však priamo nepreukazuje, že negatívne pocity zo situácie na Slovensku sú príčinou uprednostňovania Česka. Výsledky oboch otázok skôr vytvárajú širší obraz o tom, ako obyvatelia vnímajú svoju krajinu a jej súčasné smerovanie.
Čo výsledky prieskumu skutočne ukazujú?
Najnovšie zistenia NMS Market Research poukazujú na tri výrazné tendencie. Česká republika zostáva pre Slovákov atraktívnejším miestom na život, rozdelenie spoločného štátu hodnotí viac ako polovica populácie negatívne a pri pohľade na súčasnú situáciu na Slovensku prevládajú nepriaznivé emócie.
Zároveň však existujú významné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Česko výraznejšie uprednostňujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia Bratislavského kraja, zatiaľ čo na východnom Slovensku je jeho náskok menší. Dôležité je aj to, že prieskum zachytáva subjektívne postoje obyvateľov. Neporovnáva objektívne ukazovatele životnej úrovne, ako sú mzdy, ceny bývania, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či kvalita verejných služieb.
Výsledok 45 percent preto neznamená, že Česko je podľa všetkých merateľných kritérií lepším miestom na život. Ukazuje, že takto krajiny vníma významná časť slovenskej populácie. Prieskum realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia na vlastné náklady. Dáta zbierala online prostredníctvom panelu Norstat od 5. do 8. novembra 2026. Výskumnú vzorku tvorilo 1 004 respondentov a bola reprezentatívna pre obyvateľov Slovenska starších ako 18 rokov.