„Slezina chodí spať o šiestej,“ zaznelo vo videu Majka Spirita. Odborníčky vysvetlili, prečo sú takéto tvrdenia nebezpečné

„Slezina chodí spať o šiestej.“ Aj takéto tvrdenie zaznelo v rozhovore, z ktorého slovenský raper Majk Spirit zverejnil krátky úryvok na sociálnej sieti. Video pochádza z jeho SPIRIT SHOW dostupnej na platforme HeroHero a v priebehu krátkeho času vyvolalo diskusiu najmä medzi odborníkmi na výživu.

Hosťkou rozhovoru bola Judita Halvová, ktorá podľa zverejnených informácií absolvovala kurzy zamerané na prírodnú medicínu a čínsku dietetiku a má certifikát z chiropraxe. V rozhovore sa venovala tomu, kedy a ako často by podľa nej mali ľudia počas dňa jesť.

Jedno z najvýraznejších odporúčaní sa týkalo večere. Halvová tvrdila, že večer by sme už jesť nemali, pretože „slezina chodí spať o šiestej večer.“ Posledné jedlo by sme podľa nej mali zjesť približne o 17.00 až 17.30.

Musíš stihnúť raňajky len do 9.00? 

Presne stanovený čas spomínala aj pri prvom jedle dňa. „Do deviatej hodiny ráno by sme mali byť všetci už naraňajkovaní. Pretože potom ten mozog už pracuje a najintelektuálnejší čas je od deviatej do jedenástej, čiže do deviatej by sme raňajky mali mať za sebou,“ uviedla vo videu.

Oslovili sme nutričnú terapeutku Markétu Gajdošovú a nutričnú poradkyňu a odborníčku na poruchy príjmu potravy Ivetu Hánělovú. Pýtali sme sa ich, či má zákaz jedla po 18. hodine oporu vo fyziológii, čo sa v skutočnosti deje s metabolizmom večer a aké riziká môže prinášať prezentovanie podobných pravidiel bez širšieho kontextu.

„Neexistuje univerzálne fyziologické pravidlo, podľa ktorého by medzi 9. a 11. hodinou nastával u všetkých ľudí najintelektuálnejší čas,“ reaguje na tvrdenie odborníčky v Spiritovom podcaste nutričná terapeutka Markéta Gajdošová pre Startitup. 

„Raňajky môžu byť pre mnohých ľudí veľmi praktickým a dôležitým jedlom a niektoré štúdie ukazujú napríklad mierny prínos pre určité oblasti pamäti. Nemožno z toho však vytvoriť univerzálne pravidlo, že bez raňajok do 9.00 človek premárni akési biologicky dané maximum svojho intelektuálneho výkonu,“ upozorňuje Gajdošová.

Podľa nej vo výžive vzniká problém práve vtedy, keď sa z reálneho fyziologického princípu vytvorí veľmi presné pravidlo, ktoré má údajne platiť pre každého.

Majk Spirit následne otvoril aj otázku počtu jedál počas dňa. Spomenul, že čínska medicína hovorí o troch jedlách denne, no zároveň poukázal na názory, podľa ktorých je v poriadku jesť iba raz či dvakrát denne.

Halvová pripustila aj dve jedlá. Sama podľa svojich slov raňajkuje, obeduje približne o 11.30 a následne už neje. „Jedlo nie je niečo, z čoho by sme mali mať až taký pôžitok, ktorý tomu prikladáme tu na Západe,“ povedala.

Práve kombinácia odporúčania nejesť po 17.30, tvrdenia o „spiacej slezine“ a pohľadu na pôžitok z jedla vyvolala množstvo reakcií. Do diskusie sa zapojili aj odborníčky na výživu, ktoré verejne upozornili na problematickosť univerzálnych stravovacích pravidiel.

Šiesta hodina nie je magická hranica 

Podľa Gajdošovej nemá šiesta hodina z hľadiska ľudskej fyziológie žiadnu magickú hranicu a naše orgány sa v konkrétnu hodinu jednoducho nevypínajú, ani nechodia spať. 

„Typickým príkladom je reflux: veľké jedlo tesne pred spaním môže u niektorých ľudí zhoršovať pálenie záhy a ďalšie refluxné problémy. Podobne môže veľmi výdatné jedlo krátko pred spaním niektorým ľuďom subjektívne zhoršovať zaspávanie alebo kvalitu spánku. Organizmus všeobecne zvláda spracovanie glukózy lepšie v biologicky skoršej časti dňa ako hlboko v noci. Ale to je niečo úplne odlišné, ako tvrdenie, že po šiestej sa nesmie jesť,“ dodala odborníčka. 

Podľa nej je rovnako problematické aj tvrdenie odborníčky v raperovom videu: „Ak človek napríklad chodí spať o polnoci, športuje večer alebo v priebehu dňa nestihol prijať dostatok energie, nie je dôvod, prečo by mal niekoľko hodín hladovať len kvôli času na hodinkách,“ upozorňuje. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Markéta Gajdošová, NutrSc, RDN | Nutriční terapeutka (@marketgajdosova)

Ľudia s poruchami príjmu potravy môžu na podobné tvrdenia reagovať citlivejšie, upozorňuje odborníčka

Na to, že po 17.30 by sme už nemali jesť, sa vyjadrila aj poradkyňa a odborníčka na poruchy príjmu potravy (PPP) Iveta Hánělová: „Pre mňa je problém už len v samotnom tvrdení. Nemôžeme povedať, že človek nemá jesť po 17.30 alebo o akejkoľvek inej konkrétnej hodine, ak o jeho živote nevieme prakticky nič.“

U človeka, ktorý má už bez týchto tvrdení komplikovaný vzťah k jedlu, sa z podobného tvrdenia môže veľmi rýchlo stať ďalšia hranica, ktorú podľa odborníčky nemôže prekročiť. „U týchto ľudí je cieľom vrátiť do stravovania flexibilitu a schopnosť reagovať na potreby vlastného tela, nie pridávať ďalšie zákazy a pravidlá,“ tvrdí Hánělová. 

Podobné pravidlá pritom podľa Hánělovej nemusia samé osebe znamenať vznik poruchy príjmu potravy. Upozorňuje však, že komplikovaný vzťah k jedlu sa môže začať aj spôsobom, ktorý človek spočiatku vôbec nevníma ako extrémny.

„Nechcem tvrdiť, že fasting alebo vynechanie večere automaticky spôsobí poruchu príjmu potravy. PPP sú komplexné ochorenia a ich vznik nemôžeme zjednodušiť na jednu vec,“ vysvetľuje.

Vo svojej praxi sa však stretáva aj s prípadmi, keď sa problémy začali snahou schudnúť, „jesť lepšie“, vylúčiť určité potraviny alebo zaviesť presné časové hranice.

„Veľmi často vidím, že komplikovaný vzťah k jedlu sa nezačal niečím, čo človek v danej chvíli vnímal ako extrémne. Začalo sa to snahou schudnúť, ‚jesť lepšie‘, vyradiť nejaké potraviny, nejesť po určitej hodine alebo vydržať čo najdlhšie bez jedla. Postupne pribúdali ďalšie a ďalšie pravidlá a jedlo začalo zaberať oveľa väčší priestor v hlave,“ hovorí Hánělová.

Problémom môžu byť krátke rady na sociálnych sieťach

Do toho podľa odborníčky výrazne vstupujú aj sociálne siete. Používateľ sa môže stretnúť s krátkym úryvkom bez širšieho vysvetlenia a človeka, ktorý v ňom vystupuje, vnímať ako profesionála alebo autoritu. Odporúčanie potom môže začať uplatňovať vo vlastnom živote.

„Práve ultimátne tvrdenia typu nejedzte, nerobte, vyraďte alebo musíte sa veľmi ľahko zapamätajú a môžu pôsobiť ako jednoduchý návod, ktorý stačí nasledovať. Výživa je však oveľa komplexnejšia ako jedno takéto pravidlo,“ upozorňuje Hánělová.

Odborníčka preto vyzýva k opatrnosti aj ľudí, ktorí o zdraví a výžive verejne hovoria. Podľa nej totiž nemôžu vedieť, kto ich obsah sleduje ani aký vzťah má daný človek k jedlu.

„To, čo pre jedného človeka môže byť len ďalšia informácia na sociálnych sieťach, sa pre niekoho iného môže stať ďalším striktným pravidlom, ktoré začne ovplyvňovať jeho vzťah k jedlu,“ vysvetľuje Hánělová.

Čas jedla môže hrať úlohu, nie však pre „spiacu slezinu“

To, že univerzálna hranica o 18.00 nemá podľa Gajdošovej oporu vo fyziológii, neznamená, že čas prijímania potravy nehrá žiadnu úlohu. Odborníčka upozorňuje na cirkadiánny rytmus, teda približne 24-hodinový rytmus organizmu. V jeho priebehu sa mení napríklad hormonálna sekrécia, citlivosť na inzulín, telesná teplota či spánok.

„Pri rovnakom jedle preto nemusí byť metabolická odpoveď o ôsmej ráno a napríklad o polnoci úplne identická. Výskum vo všeobecnosti ukazuje, že glukózová tolerancia a inzulínová senzitivita bývajú lepšie v skoršej biologickej časti dňa a neskoro večer či v noci môžu byť horšie. Existujú tiež štúdie, v ktorých veľmi neskoré posunutie príjmu potravy ovplyvnilo hlad, hormóny regulujúce apetít alebo energetický výdaj,“ avizuje Gajdošová.

Tieto poznatky však podľa nej treba správne interpretovať. Neznamenajú, že existuje jedna hodina, od ktorej by mali všetci ľudia prestať jesť.

„Z chrononutrície naozaj nevyplýva, že by sme všetci mali v rovnakú hodinu prestať jesť. Podstatnejší je súlad jedla s individuálnym režimom spánku a bdenia, pravidelnosť stravovania a celková skladba jedálnička. Inými slovami: cirkadiánna biológia je reálna veda. Predstava, že konkrétny orgán o 18. hodine zaspí, ňou však nie je,“ zdôrazňuje nutričná terapeutka.

Podľa Gajdošovej je zároveň dôležité oddeľovať tradičné alebo filozofické systémy od tvrdení o fungovaní ľudského tela. Ak niekto pracuje s konceptmi tradičnej čínskej medicíny, môže ich podľa nej takto aj pomenovať. „Nie je však správne zamieňať ich za anatomický alebo fyziologický fakt a napríklad tvrdiť, že slezina v určitú hodinu zaspáva,“ dodáva.

Jedlo nie je iba zdroj živín

Odborníčky sa pozastavili aj nad ďalšou vetou, ktorá v rozhovore zaznela. Halvová v rozhovore so Spiritom uviedla, že jedlo nie je niečo, z čoho by sme mali mať taký pôžitok, aký mu prikladáme na Západe.

Hánělová toto tvrdenie označuje zo svojho pohľadu za ešte problematickejšie. Súhlasí, že jedlo potrebujeme predovšetkým na dodanie energie a živín, jeho význam sa však podľa nej pri tejto funkcii nekončí.

„Je úplne normálne, že nám jedlo chutí a že z neho máme radosť. Jedlo je súčasťou osláv, rodinných stretnutí, cestovania, tradícií aj obyčajného posedenia s niekým, koho máme radi. Potešenie z jedla nie je niečo, čo by sme sa podľa mňa mali snažiť odnaučiť,“ vysvetľuje. Pri práci s ľuďmi s poruchami príjmu potravy sa podľa nej môže riešiť dokonca presný opak.

„Pri mnohých klientoch pracujeme práve na opaku – aby si vôbec dokázali dať niečo len preto, že im to chutí, bez toho, aby nasledovali výčitky, strach alebo potreba si to nejako zaslúžiť či neskôr kompenzovať,“ hovorí Hánělová.

Za zdravší cieľ preto považuje stav, keď jedlo tvorí prirodzenú súčasť života, no neovláda ho. Človek by podľa nej mal dokázať reagovať na svoje potreby, zachovať si flexibilitu a zároveň si jedlo užívať.

Namiesto pravidla o šiestej sleduj vlastný režim

Ak by mala Gajdošová pravidlo „po šiestej nejedz“ nahradiť odporúčaním, ktoré lepšie zodpovedá poznatkom o výžive, nepozerala by sa na jednu konkrétnu hodinu.

„Neriaďte posledné jedlo šiestou hodinou večer, ale svojím skutočným denným režimom – snažte sa jesť pravidelne, nepresúvať väčšinu príjmu hlboko do noci a ak vám veľké jedlo tesne pred spaním nerobí dobre, nechajte si pred ľahnutím primeraný odstup,“ odporúča.

Celé odporúčanie následne zhŕňa ešte jednoduchšie: „Čas na hodinách sám osebe nerozhoduje o tom, či je jedlo zdravé alebo nezdravé.“