Zuzana prekonala rakovinu prsníka: Hrčku si nikdy nenahmatala, prvá biopsia jej vyšla negatívne (ROZHOVOR)

Rakovina prsníka sa v povedomí mnohých žien spája predovšetkým s hrčkou. 42-ročná Zuzana Žabková však v rozhovore pre Startitup spomína na časy, keď vlastné telo začalo vysielať oveľa nenápadnejšie signály. Objavila sa bolesť prsníka, neskôr jemný výtok a tiež zmena pokožky. Žiadny z príznakov nebol výrazný a jej prvá biopsia navyše priniesla negatívny výsledok.

Ťažkosti však neprestávali. Zuzana svoje telo poznala a pocitu, že niečo nie je v poriadku, sa nedokázala zbaviť. Pokračovala preto v hľadaní odpovede. O niekoľko mesiacov neskôr absolvovala ďalšiu biopsiu a tentoraz už výsledok priniesol diagnózu, ktorá zmenila jej život.

Šesť mesiacov neistoty 

Dnes o svojej skúsenosti hovorí otvorene. Nielen o chvíli, keď si vypočula diagnózu invazívneho duktálneho karcinómu, ale aj o strachu o svoje dve deti, rozhodovaní pred operáciou, dôvere v lekárov či návrate k vlastnému telu.

V rozhovore pre Startitup opisuje aj to, prečo napriek negatívnej biopsii pokračovala vo vyšetreniach, čo jej pomáhalo počas liečby a prečo dnes povzbudzuje ďalšie ženy, aby pretrvávajúce zmeny svojho tela neignorovali. Hovorí tiež o veciach, ktoré jej v systéme chýbali, o strachu z návratu ochorenia aj o tom, ako jej diagnóza zmenila pohľad na budúcnosť.

• Prečo Zuzka pokračovala v pátraní, hoci jej prvá biopsia vyšla negatívne?
• Ktoré nenápadné zmeny na prsníku si všimla, aj keď si nikdy nenahmatala hrčku?
• Prečo uvažovala nad odstránením oboch prsníkov a čo napokon rozhodlo o rozsahu operácie?
• Čo jej počas návratu do bežného života chýbalo zo strany zdravotného systému?
• Akú otázku počúva od žien po čerstvej diagnóze najčastejšie?

Pamätáš si na moment, keď ti lekár definitívne povedal, že ide o rakovinu? Čo ti vtedy ako prvé prebehlo hlavou?

Pamätám si to úplne presne, pretože to bolo medzi sviatkami. Čakala som na výsledok opakovanej biopsie a upozornili ma, že pre sviatky a dovolenky to môže trvať o niečo dlhšie. Tesne po Vianociach som už do zariadenia volala, či náhodou výsledky nemajú.

Keď mi potom zavolali, že výsledky už sú a mám sa po ne čo najskôr zastaviť, už som tušila, že to asi nebude v poriadku. A keď potom sedíte v čakárni a príde za vami lekárka, už z jej pohľadu a správania vidíte, že neprináša dobrú správu. Do ambulancie som preto vstupovala so stiahnutým žalúdkom.

Pamätám si jej prvé slová, že biopsia potvrdila invazívny duktálny karcinóm. Neplakala som. Vnútri som bola v obrovskom šoku, ale navonok som zostala pokojná. Možno aj preto, že po mesiacoch neistoty som konečne mala diagnózu. Potom som sa už sústredila najmä na praktické veci, čo bude nasledovať, kam a za kým mám ísť a aká je postupnosť ďalších krokov.

Hoci bola prvá biopsia negatívna, tvoj zdravotný stav nebol v poriadku. Čo ťa prinútilo pátrať ďalej?

Bolesť prsníka pretrvávala a postupne som si všimla aj jemný výtok, zmenu pokožky a mierne vťahovanie bradavky. Žiadny z týchto príznakov nebol výrazný, ale stále som mala pocit, že niečo nie je v poriadku.

Musela si po pretrvávajúcich problémoch lekárov presviedčať, aby pokračovali vo vyšetreniach, alebo tvoje obavy brali vážne hneď?

Môj prípad nebol úplne jednoznačný. Mala som za sebou viacero vyšetrení vrátane biopsie, ktorá vyšla negatívne, takže bolo zrejme prirodzené, že sa lekári pri ďalšom postupe opierali o výsledky, ktoré mali v tom čase k dispozícii. Aj ja som sa tomu výsledku chcela uveriť a celú vec uzavrieť. Keď však moje ťažkosti pretrvávali, stále som mala potrebu hľadať vysvetlenie a bola som aj na ďalších konzultáciách.

Koncom roka som menila gynekologičku. Nešla som k nej vyslovene s tým, že to chcem znovu riešiť, ale spomenula som jej, čo sa dialo. Ona moje obavy vzala celkom vážne a navrhla mi, že by bolo dobré požiadať o druhý názor na ich rádiológii, a poslala ma ku konkrétnej rádiologičke.

Po konzultácii mi pani doktorka z rádiológie odporučila biopsiu zopakovať. Veľmi citlivo sa ma opýtala, či som ochotná podstúpiť ju znovu, a ponúkla mi, že ju môžeme urobiť hneď, aby som nemusela ďalej čakať a zostávať v neistote. Samozrejme som súhlasila.

Keď sa neskôr ukázalo, že prvá biopsia bola negatívna, hoci ďalšia biopsia už nádor potvrdila, nenarušilo to tvoju dôveru v lekárov a ďalšie výsledky?

Samozrejme, že vo mne chvíľu bol hnev, ľútosť a najmä strach z toho, že som od prvej biopsie stratila ďalších šesť mesiacov. Zároveň som si však uvedomovala, že to mohlo dopadnúť aj horšie. Mohla som sa s negatívnym výsledkom úplne uspokojiť, prestať to riešiť a na ďalšie vyšetrenia už neprísť.

Ja som si z toho odniesla hlavne to, že môžem dôverovať lekárom a zároveň neignorovať to, čo mi hovorí vlastné telo. Ak ťažkosti pretrvávajú alebo sa niečo mení, netreba sa báť znovu ozvať, opýtať sa alebo požiadať o ďalšiu kontrolu či druhý názor.