Takmer každý druhý online hráč na Slovensku riskuje peniaze na neoverených stránkach. Odborník odhaľuje, čo im hrozí
Nie každá videohra je hazard, no niektoré mechanizmy môžu deti privádzať k podobným návykom. Riaditeľ IPRHH Dávid Lenčéš vysvetľuje, ako rozpoznať riziká a prečo nestačí chrániť hráčov len v legálnych kasínach.
Kúpiť si v počítačovej hre virtuálnu truhlicu a čakať, čo sa v nej objaví. Kliknúť na video obľúbeného streamera a dostať ďalšie odporúčania, medzi nimi aj obsah súvisiaci so stávkovaním. Pre mladých ľudí sú to situácie, s ktorými sa môžu stretnúť pri bežnom používaní internetu. Nie každá takáto aktivita predstavuje hazardnú hru, niektoré však využívajú mechanizmy podobné tým hazardným.
„Kým v minulosti musel človek za hazardom niekam ísť, dnes si hazard dokáže nájsť človeka sám – priamo v mobile,“ upozorňuje Dávid Lenčéš, výkonný riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH). Podľa neho sa ochrana hráčov presúva aj do digitálneho sveta, kde je čoraz náročnejšie rozlišovať medzi zábavou, rizikovými návykmi a nelegálnou ponukou.
Práve mladým ľuďom a ich učiteľom sa venoval Týždeň zodpovedného hrania 2026, ktorý sa konal od 9. do 15. novembra pod heslom Prevencia začína vzdelávaním. IPRHH počas neho v spolupráci s Úradom pre reguláciu hazardných hier a odbornými partnermi otvoril témy digitálnej bezpečnosti, prevencie aj dostupnej pomoci. Súčasťou bola aj pilotná konferencia Nastav si limity, ktorá spojila viac než 80 pedagógov a odborných zamestnancov škôl.
Kto je Dávid Lenčéš?
JUDr. Dávid Lenčéš, LL.M. je výkonným riaditeľom Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH). Vyštudoval právo na Trnavskej univerzite a má viac ako desaťročné skúsenosti s právnym a regulačným poradenstvom v oblasti hazardných hier.
Od decembra 2021 do januára 2024 pôsobil ako generálny riaditeľ štátneho Úradu pre reguláciu hazardných hier. Neskôr stál pri vzniku IPRHH, ktorý sa venuje odbornej diskusii o regulácii hazardu, ochrane hráčov a boji proti nelegálnym prevádzkovateľom.

V rozhovore pre Startitup Lenčéš vysvetľuje, čo by mali sledovať rodičia, ako rozoznať legálny hazard od nelegálneho a ktoré ochranné nástroje sú dostupné na Slovensku.
- Ako fungujú loot boxy a prečo môžu byť rizikové
- Ktoré zmeny v správaní detí si všímať
- Ako si overiť licenciu hazardnej stránky a požiadať o samovylúčenie
- Kam sa obrátiť, ak sa hranie vymyká kontrole
Týždeň zodpovedného hrania sa tento rok sústredil na mladých ľudí. Prečo ste si vybrali práve túto tému?
O rizikách hazardu musíme hovoriť skôr, než sa s nimi mladí prvýkrát stretnú, nie až vtedy, keď vznikne problém. Dnes vyrastajú vo svete, kde majú prakticky všetko na jeden klik. S prvkami pripomínajúcimi hazard sa môžu stretnúť v počítačových hrách, mobilných aplikáciách aj na sociálnych sieťach.
Chceli sme preto ukázať, ako rozpoznávať varovné signály a kde vyhľadať pomoc. Hazard nesmie byť tabu. Mlčanie mladých ľudí neochráni, ale otvorená komunikácia a prevencia môžu.
Kedysi bolo potrebné ísť do herne, dnes stačí mobil. V čom sa riziká zmenili?
Jednou z najväčších zmien je nepretržitá dostupnosť. Zároveň sa rýchlo menia spôsoby, akými sa k ľuďom dostáva nelegálny hazard. Za posledný rok sme zaznamenali výrazný nárast podvodných reklám na sociálnych sieťach, aj s využitím umelej inteligencie a deepfake videí.
Ochrana hráčov už preto nie je len otázkou pravidiel v kamenných herniach. Je to aj otázka bezpečnosti na internete. O to dôležitejšie je nastavovať si finančné a časové limity a vedieť si všimnúť, kedy sa zo zábavy začína stávať problém.
Deti sa s podobnými mechanizmami stretávajú aj vo videohrách. Kde je hranica medzi zábavou a rizikom?
Za dve najvýznamnejšie prostredia považujem sociálne siete a videohry. Algoritmy sociálnych sietí ponúkajú obsah podľa toho, čo človek sleduje a na čo kliká. Mladistvý sa tak môže dostať aj k propagácii hazardu, napríklad prostredníctvom influencerov či streamerov.
Vo videohrách sú typickým príkladom loot boxy – virtuálne balíčky s náhodným obsahom. Dieťa si za hernú menu, ktorú možno kúpiť aj za skutočné peniaze, otvorí balíček bez toho, aby vedelo, čo získa. Očakávanie hodnotnejšej odmeny ho môže motivovať k ďalšiemu nákupu.
Riziko vzniká najmä pri spojení reálnych peňazí, náhodnej odmeny a opakovaných pokusov. Nejde o to zakazovať digitálne hry, ale učiť deti rozpoznávať tieto mechanizmy.
Problém nemusí začínať stratou peňazí. Aké signály by si mali všímať rodičia a učitelia?
Dieťa môže byť zrazu uzavretejšie, podráždenejšie, strážiť si telefón alebo tajiť, čo na internete robí. Môžu sa objaviť problémy so spánkom, horší prospech či nezáujem o pôvodné záľuby. Pozornosť treba venovať aj opakovaným drobným platbám v hrách a nevysvetleným výdavkom.
Ak rodič zistí, že dieťa hrá hazardné hry o skutočné peniaze, je to vážna situácia. Osoby mladšie ako 18 rokov sa na Slovensku na hazardných hrách zúčastňovať nesmú. Legálni prevádzkovatelia musia overovať vek a totožnosť, pri nelegálnych stránkach také záruky chýbajú.
Najhoršia reakcia je trest bez ďalšej diskusie. Dôležité je zistiť, čo dieťa hrá, kde sa k tomu dostalo a či míňa peniaze. Pomôžu rodičovské kontroly, prehľad o platbách aj rozhovor so školou či odborníkom. Dieťa musí vedieť, že môže za rodičom prísť bez strachu.
Ak rodičia zistia, že ich dieťa má prístup k skutočným hazardným hrám, odporúčam obrátiť sa na IPRHH alebo Úrad pre reguláciu hazardných hier. Takéto podnety nám pomáhajú odhaľovať nelegálne stránky. Dieťa by zároveň malo vedieť, že sa môže na rodiča obrátiť bez strachu.
Prevencia sa nedá začať až v osemnástich. Čo môžu reálne urobiť školy?
Vtedy už môže byť neskoro. O rizikách by sme mali hovoriť primerane veku už na základných školách, napríklad na etickej či občianskej náuke. Dôležité je počúvať adiktológov a psychológov, robiť osvetu prakticky a pripraviť na tieto témy aj učiteľov.
Oceňujem preto spoluprácu Úradu pre reguláciu hazardných hier s pedagogickými fakultami slovenských univerzít, vďaka ktorej sa téma prevencie dostáva aj do prípravy budúcich pedagógov.
S úradom sme zároveň pripravili pilotnú konferenciu Nastav si limity. Našou ambíciou je, aby bola začiatkom systematickejšej spolupráce so školami a učitelia dokázali získané poznatky využívať pri práci so žiakmi.
Podľa výskumu IPRHH hralo 23,7 % online hráčov na nelicencovaných stránkach a ďalších 24,1 % nevedelo, či majú licenciu. Čo to znamená?
Je to vážny varovný signál. Problém nie je len v samotnom rozsahu nelegálneho hazardu, ale aj v tom, že veľká časť hráčov nevie rozlíšiť legálnu a nelegálnu ponuku.
Licencovaní prevádzkovatelia podliehajú kontrole, musia overovať vek a dodržiavať pravidlá ochrany hráčov. Pri nelegálnych stránkach tieto záruky chýbajú. Človek riskuje peniaze, osobné údaje aj to, že sa nemusí domôcť vyplatenia výhry. Boj proti nelegálnemu hazardu preto nie je len otázkou daní alebo ochrany trhu, ale predovšetkým ochrany ľudí.
Legálny alebo nelegálny online hazard? Takto ich rozlíšiš
Nie každá stránka ponúkajúca hazardné hry má na Slovensku licenciu. Nelegálni prevádzkovatelia nepodliehajú slovenským pravidlám ochrany hráčov, čo môže znamenať riziko zneužitia osobných údajov, nevyplatenia výhry či umožnenia hrania vylúčeným osobám.
Pred registráciou si preto over:
- Licenciu: Skontroluj stránku v oficiálnom zozname Úradu pre reguláciu hazardných hier.
- Internetovú adresu: Samotná koncovka .sk ešte nezaručuje legálnosť.
- Ochranné opatrenia: Legálni prevádzkovatelia musia overovať vek, totožnosť a rešpektovať Register vylúčených osôb.
Legálne stránky majú povinné ochranné mechanizmy. Čo konkrétne pre hráča znamenajú?
Základom je overovanie totožnosti a veku aj kontrola Registra vylúčených osôb. Dôležité sú tiež sebaobmedzujúce opatrenia. V online prostredí si hráč môže nastaviť mesačné limity na stávky alebo prehry. Po ich dosiahnutí mu systém neumožní pokračovať nad stanovenú hranicu.
Žiadny systém nedokáže úplne zabrániť vzniku problémového hrania. Tieto opatrenia však pomáhajú znižovať riziká a vytvárajú hranice, ktoré pri nelegálnych poskytovateľoch nemusia existovať.
Ku koncu roka 2025 bolo na Slovensku evidovaných 22 821 dobrovoľne samovylúčených osôb. Čo stojí za rastúcim záujmom a ako možno o zápis požiadať?
Rastúci záujem ma teší. Čoraz viac ľudí si uvedomuje riziká hazardu a dokáže včas prevziať kontrolu nad svojím správaním. Samovylúčenie pritom nie je určené len ľuďom so závažnými problémami. Užitočné môže byť aj pre človeka, ktorý začína pochybovať, či svoje hranie stále kontroluje.
Žiadosť je dostupná na stránke Úradu pre reguláciu hazardných hier. Doručuje sa s úradne overeným podpisom alebo elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom. Po zápise človek stráca prístup k legálnym hazardným hrám na Slovensku. O výmaz môže požiadať najskôr po šiestich mesiacoch.
Samovylúčenie nie je prejav slabosti, ale zodpovednosti voči sebe a svojim blízkym.
Nelegálne weby register nerešpektujú. Dá sa pred nimi chrániť aj inak?
Áno. Štát nelegálne stránky blokuje, no ich prevádzkovatelia dokážu rýchlo vytvárať nové adresy. Ďalšou bariérou sú aplikácie ako BetBlocker alebo Gamban, ktoré obmedzujú prístup k veľkému množstvu hazardných webov. Nie sú stopercentnou zárukou, ale pomáhajú vytvoriť bezpečnejšie prostredie.
V IPRHH sme vybudovali vlastnú databázu nelegálnych hazardných stránok, ktorú priebežne rozširujeme. Vďaka spolupráci s európskymi regulátormi a organizáciou BetBlocker dnes pracujeme s databázou viac ako milióna internetových adries.
S Digitálnou koalíciou zároveň pracujeme na riešeniach, ktoré by umožnili obmedzovať prístup k nelegálnemu hazardu už na úrovni internetového pripojenia, napríklad v školách a domácnostiach.

Hranica medzi zábavou a problémom môže byť veľmi tenká. Kedy ju hráč už prekračuje?
Za najdôležitejšie považujem tri pravidlá: hazard nemá byť spôsobom zárobku, človek by mal hrať len za peniaze, ktoré si môže dovoliť stratiť, a nikdy sa nepokúšať získať späť prehry ďalším hraním.
Práve snaha „naháňať prehru“ je výrazný varovný signál. Rovnako zatajovanie hrania pred rodinou, požičiavanie peňazí, podráždenosť či zanedbávanie práce a vzťahov. Ak človek nedokáže prestať, keď si to naplánuje, alebo mu hranie zasahuje do bežného života, netreba čakať na vážnejšie dôsledky.
Zodpovednosť však neleží iba na hráčoch. Čo by mali robiť prevádzkovatelia?
Sú v priamom kontakte s hráčmi a môžu si všimnúť náhle zvyšovanie stávok, opakované vklady či častejšie hranie. Na takéto signály by mali reagovať primerane – upozornením, odporúčaním limitov, prípadne nasmerovaním na odbornú pomoc.
Zároveň treba hľadať rovnováhu. Neprimerané obmedzenia v legálnom prostredí môžu časť hráčov presunúť na nelegálne stránky, kde ochranné opatrenia chýbajú. Účinná ochrana preto potrebuje zodpovedných legálnych prevádzkovateľov aj dôsledné potláčanie nelegálnej ponuky.
Ľudia sa často boja požiadať o pomoc. Čo ich čaká na Linke pomoci a ako ju podporujete?
Linka 0800 131 000 funguje bezplatne, anonymne a nepretržite. Odborník z OLÚP Predná Hora si človeka vypočuje, pomôže mu zorientovať sa v situácii a odporučí ďalší postup. Obrátiť sa na ňu môžu aj partneri, rodičia či ďalší blízki. Od roku 2026 je dostupné aj online chatové poradenstvo.
Zakladajúci členovia IPRHH podporili fungovanie a rozvoj linky sumou 46 200 eur, ktorá pomáha posilňovať odborné kapacity a technické zabezpečenie služby. Najdôležitejšie však je, aby ľudia nečakali, kým prídu o úspory alebo sa im narušia vzťahy. Niekedy môže byť prvým krokom k zmene práve jeden telefonát.
IPRHH združuje aj subjekty z hazardného trhu. Ako zabezpečujete, aby mala prevencia prednosť pred ich obchodnými záujmami?
Odborné závery sa nesmú prispôsobovať tomu, kto ich financuje. Musia vychádzať z dát a faktov. Preto spolupracujeme so Sociologickým ústavom SAV, odborníkmi z OLÚP Predná Hora či Úradom pre reguláciu hazardných hier. Ak chceme od prevádzkovateľov zodpovednosť, musíme byť pripravení pomenovať aj nedostatky trhu.
Predchádzajúci ročník Týždňa zodpovedného hrania dosiahol viac ako 3 milióny zobrazení. Pri hodnotení kampane 2026 nás však nezaujíma len mediálny dosah. Dôležité je aj zapojenie pedagógov, ich spätná väzba a možnosti využitia získaných poznatkov v školách.
Pre mňa nie je úspechom iba to, koľko ľudí kampaň videlo, ale najmä to, či im pomohla lepšie rozpoznať riziká a správne na ne reagovať.
Kde nájsť pomoc pri problémoch s hraním
Priznať si stratu kontroly nad hraním nemusí byť jednoduché. Na vyhľadanie pomoci však netreba čakať až do vážnych finančných či osobných problémov.
Na Slovensku funguje bezplatná anonymná Linka pomoci pre problémy s hraním 0800 131 000, dostupná nepretržite. Prevádzkuje ju Odborný liečebný ústav psychiatrický Predná Hora. Odborníci poskytujú poradenstvo a informácie o možnostiach liečby. Obrátiť sa na nich môžu nielen hráči, ale aj ich partneri, rodičia či ďalší blízki.
Ďalšou možnosťou je dobrovoľný zápis do Registra vylúčených osôb, ktorý obmedzuje prístup k legálnym hazardným hrám na Slovensku. Informácie o prevencii a varovných signáloch nájdeš aj na portáli Hraj zodpovedne. →