Putinovov Orešnik zlyháva: Analýza expertov odhalila kritickú slabinu „zázračnej“ ruskej zbrane

Ruská balistická strela stredného doletu Orešnik, ktorú Kremeľ prezentuje ako symbol ruskej technologickej nadradenosti, má kritické problémy s presnosťou spôsobené zastaranými komponentmi a výrobnými obmedzeniami spôsobenými sankciami. Informuje o tom denník The Gaze s odvolaním sa na výskum ukrajinskej súkromnej spravodajskej a dátovej analytickej spoločnosti Dallas Analytics.

Séria odpálení odhalila technické problémy

Keď Rusko v novembri 2024 prvýkrát použilo raketu Orešnik proti ukrajinskému mestu Dnipro, ruský prezident Vladimir Putin ju predstavil ako dôkaz technologickej prevahy Moskvy. Tvrdil, že ide o úplne novú zbraň schopnú zásadne zmeniť rovnováhu síl.

Neskoršie útoky však podľa analytikov ukázali úplne iný obraz. Od svojho prvého použitia Rusko vypustilo na Ukrajinu ďalšie tri rakety Orešnik, píše portál Kyiv Post. Jedna z nich zasiahla v januári 2026 Ľvovskú oblasť. Ako sme ťa informovali, počas posledného útoku z 24. mája 2026 však jedna z bojových hlavíc výrazne zišla z plánovanej trajektórie a dopadla na civilné garáže v meste Bila Cerkva.

Podľa dostupných údajov však počas toho istého útoku Rusko odpálilo aj druhú raketu Orešnik. Tá podľa analýz pravdepodobne zlyhala a dopadla na okupovanom území Doneckej oblasti. Analytici tvrdia, že nejde o náhodné zlyhania, ale o dôsledok hlbších problémov ruského obranného priemyslu.

Čo niesla hlavica Orešnika pri májovom útoku?

Podľa expertov raketa pravdepodobne neniesla klasické výbušné hlavice. Analytik Pavel Podvig uviedol, že návratové telesá boli zrejme ťažké kinetické projektily, ktorých ničivý účinok vytvára extrémna rýchlosť nárazu, nie explózia. Obranný analytik Konrad Muzyka odhadol, že Orešnik pri útoku vypustil približne 36 kinetických penetrátorov, ktoré sa oddelili zo šiestich návratových telies.

Absencia veľkých explózií na záberoch z Bielej Cerkvy podporuje teóriu, že išlo skôr o kinetické zbrane než o výbušné bojové hlavice. Viacerí experti preto usúdili, že útok mal skôr psychologický a testovací charakter než cieľ spôsobiť maximálne materiálne škody.

Raketa využíva technológie vyvinuté ešte v sovietskom období

Podľa Dallas Analytics Orešnik nie je úplne novým raketovým systémom. Ide skôr o kombináciu komponentov pochádzajúcich z rôznych generácií sovietskych a ruských balistických programov.

Po zavedení západných sankcií, prerušení dodávateľských reťazcov a nedostatku moderných technológií bolo Rusko podľa analytikov nútené obnoviť výrobu riešení, ktoré boli už pred rokmi považované za zastarané a nevhodné pre moderné presne navádzané zbrane.

Osobitnú pozornosť vyšetrovanie venuje gyroskopickej jednotke GU-503, ktorá zabezpečuje navigáciu rakety. Interná korešpondencia medzi ruskými podnikmi podľa správy ukazuje, že zariadenia používané na výrobu, kalibráciu aj testovanie tejto súčiastky sú technologicky zastarané a mnohé potrebné komponenty sa už vôbec nevyrábajú.

„Orešnik je už v Bielorusku,“ vyhlásil Lukašenko. Raketa pôjde do bojovej služby

Najväčším problémom je presnosť

Nestačí pritom len vyrobiť jednotlivé súčiastky. Analytici upozorňujú, že Rusku chýbajú moderné testovacie zariadenia, ktoré by dokázali overiť presnosť gyroskopov ešte pred ich zabudovaním do rakety.

Práve táto chyba podľa správy vysvetľuje, prečo niektoré rakety Orešnik zasahujú civilnú infraštruktúru namiesto určených vojenských cieľov. Po neúspešných útokoch zmenil rétoriku aj samotný Kremeľ. Putin už raketu neoznačuje za plne operačný systém. Počas Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade 4. júna.

Podľa The New Voice of Ukraine povedal, že nedošlo k žiadnemu „bojovému“ použitiu Orešniku „v plnom zmysle slova“, ale dodal, že „nevylučuje budúce rozhodnutia o plnohodnotnom použití Orešniku proti cieľom, a to aj v mestských oblastiach“.

Aj nepresná raketa zostáva hrozbou

Autori analýzy zároveň upozorňujú, že technické problémy neznamenajú, že by bolo možné Orešnik podceňovať. Aj nestabilný balistický systém predstavuje vážne bezpečnostné riziko, najmä ak existuje potenciál niesť jadrovú bojovú hlavicu. Podľa analytikov zostáva Rusko nevyspytateľným protivníkom, ktorého kombinácia politickej vôle a technicky nedokonalých zbraní predstavuje hrozbu pre Európu aj širšie medzinárodné prostredie.

Rusko ich má pravdepodobne len minimum

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Rusko však doteraz použilo proti Ukrajine len tri rakety Orešnik (na rozdiel od Dallas Analytics, ktorá spomína štyri). Analytici preto odhadujú, že v súčasnosti môže mať Moskva k dispozícii už len jedinú raketu tohto typu.

Zároveň však predpokladajú, že ruský obranný priemysel sa bude snažiť výrobu Orešnikov čo najviac zrýchliť napriek technologickým problémom.

Ukrajinskí experti, ktorí skúmali trosky rakety použitej pri útoku v januári 2026, navyše zistili, že elektronické komponenty boli vyrobené ešte v rokoch 2014 až 2016. Vyšetrovanie zároveň nenašlo novšie americké, európske ani čínske súčiastky, ktoré sa pravidelne objavujú v iných moderných ruských zbraňových systémoch.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta