Ruská raketa Orešnik niesla pri poslednom útoku zvláštny náklad. Expert odhalil, o čo ide

Rusko opäť vytiahlo svoju najobávanejšiu hypersonickú zbraň Orešnik. Terčom sa stalo mesto Bila Cerkva, nachádzajúce sa približne 80 kilometrov južne od Kyjeva.

Zábery z útokov rakety Orešnik však vyvolali medzi expertmi otázky. Projektily dopadali bez mohutných explózií, píše Radio Free Europe/Free Liberty (RFE/RL).

Čo rakety nesú?

Explozívne záblesky zvyčajne sprevádzajú raketový útok. Rozmazané video zachytené počas dvoch predchádzajúcich útokov s touto zbraňou na Dnipro v novembri 2024 a Ľvov v januári 2026, ukázalo podobný nedostatok primárnych výbuchov.

„Zdá sa, že nenesú žiadne výbušniny,“ povedal pre RFE/RL Pavel Podvig, vedúci výskumník Inštitútu OSN pre výskum odzbrojenia. Hypersonické projektily, ktoré vyleteli z Orešniku a žiarili teplom z návratu do atmosféru, „sú pravdepodobne ťažké objekty s predpokladom, že deštruktívna sila bude pochádzať z kinetickej energie,“ dodal.

‼️ Les débats autour de la frappe du missile „Oreshnik“ (dans la nuit du samedi 23 au dimanche 24 mai 2026) sur Kiev et sa région ne faiblissent pas 來

La partie  affirme, comme auparavant, que seuls quelques garages ont été détruits à Bila Tserkva, tandis que la partie … pic.twitter.com/PWi9CXrbVv

— Octar Ruga (@OctarRuga) May 27, 2026

Kinetické penetrátory

Konrad Muzyka, analytik obrany zo spoločnosti Rochan Consulting, sa domnieva, že pri útokoch raketou Orešnik bolo použitých približne 36 „kinetických penetrátorov“. Tie sa mali oddeliť zo šiestich návratových vozidiel vypustených v záverečnej fáze letu rakety. Podľa neho tieto projektily neničia ciele pomocou veľkých výbušných náloží, ale spoliehajú sa najmä na extrémne vysokú rýchlosť nárazu a kinetickú energiu.

Práve to však vyvoláva pochybnosti o efektivite celej zbrane. Jedna raketa Orešnik má podľa odhadov stáť desiatky miliónov dolárov, pričom viacerí komentátori vrátane ruských vojenských blogerov spochybňujú zmysel používania hypersonických projektilov z kovu či betónu proti ukrajinským cieľom.

„Len šialene drahá technika dopadla na zem,“ napísal na Telegrame ruský vojenský bloger Vladimir Romanov, ktorý zverejnil aj videá z posledného útoku. „Všetko kvôli peknému obrázku, ktorému už nikto neverí,“ dodal.

zdroj: TARS/AP, Mikhail Klimentyev

Raketa Orešnik

Orešnik je nový typ ruskej balistickej strely. Podľa dostupných opisov ide pravdepodobne o strelu stredného doletu (IRBM). Praktické použitie naznačuje dosah približne 1 000–1 600 km, pričom americké hodnotenia pripúšťajú, že dolet môže byť aj výrazne vyšší. Charakteristickou črtou Orešnika je schopnosť niesť viacero samostatne navádzaných návratových telies (MIRV). Z jednej nosnej strely sa môže oddeliť až šesť hlavíc, ktoré vedia zasahovať odlišné ciele, čím sa zvyšuje ničivý účinok jedného odpálenia.

Raketa letí veľmi vysokou rýchlosťou (uvádza sa okolo 13 000 km/h) a po balistickej trajektórii vystúpi mimo atmosféry a následne prudko klesá, čo z nej robí ťažko zachytiteľný cieľ pre systémy protivzdušnej obrany, ktoré má Ukrajina k dispozícii. Hoci zatiaľ niesla konvenčné výbušniny, patrí do triedy zbraní navrhnutých aj na jadrové hlavice. 

Rusko testuje nervy Európy: Rakety s dosahom 5 500 km rozmiestňuje pri hraniciach NATO, odhalili satelitné zábery

Miesto dopadu

Prvé zábery z miesta dopadu navyše naznačujú, že reálne škody mohli byť výrazne menšie, než by sa pri takto prezentovanej hypersonickej zbrani očakávalo. Jeden z ukrajinských vojenských blogerov po útoku identifikoval miesto, ktoré označil za pravdepodobný dopad jedného z projektilov. Vzniknutý kráter prirovnal veľkosťou aj účinkom skôr k zásahu delostreleckým granátom.

Ukrajinské záchranné zložky následne zverejnili snímky poškodených garáží a menšieho požiaru v Bielej Cerkve. Dodnes pritom nie je jasné, čo bolo hlavným cieľom útoku. V meste sa však nachádza letisko ešte zo sovietskej éry, ktoré mohlo patriť medzi potenciálne ciele rakety.

Rusko odpálenie hypersonickej rakety potvrdilo s tým, že vykonalo masívny útok na veliteľstvá, základne a podniky vojensko-priemyselného komplexu na Ukrajine, a to v odvete za údajné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru. Moskva viní Kyjev z úderu na internát v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti.

Psychologický efekt útoku

Odborníci sa domnievajú, že účel útokov Orešnikom na Ukrajine je do značnej miery psychologický. „Útoky sa zdajú byť skôr v súlade so strategickou signalizáciou než so snahou dosiahnuť významné účinky [na mieste],“ povedal Muzyka pre RFE/RL.

Podobne situáciu hodnotí aj ukrajinský vojenský analytik a bývalý veliteľ práporu Aidar Jevhen Dykyj. Podľa neho posledné nasadenie Orešnika symbolizuje skôr frustráciu a snahu Kremľa demonštrovať silu než reálny vojenský efekt na bojisku. Tvrdí, že Rusko sa prostredníctvom tejto zbrane snaží zastrašiť Ukrajinu aj Západ, no praktický prínos útokov zostáva diskutabilný.

„Je to prejav bezmocného hnevu,“ uviedol pre ukrajinské Rádio NV Dykyj. Podľa neho sa Moskva snaží pomocou spektakulárnych útokov vytvoriť obraz technologickej prevahy v čase, keď na fronte nedosahuje zásadné úspechy.

V hodnotení ukrajinskej strany sa  opakuje často aj technický argument, že Orešnik je postavený na technológiách minulého storočia a vyžaduje neustálu technickú podporu a rýchle odstraňovanie rôznych porúch. Tento opis zapadá do širšej línie, podľa ktorej je „hrozba“ často budovaná aj na mediálnom a politickom efekte, nie iba na skutočnej operačnej spoľahlivosti.

Počet kusov Orešnikov spočítaš na jednej ruke

Otázky pritom nevyvoláva len efektivita rakety, ale aj samotný rozsah ruského arzenálu. Len v januári tohto roka západné spravodajské služby a ukrajinská rozviedka spresnili obraz o ruskej kapacite. Rusko podľa ukrajinských zistení má len minimum – v praxi počet, ktorý by sa dal „napočítať na jednej ruke“. Zároveň však existujú plány, ktoré by v najbližších rokoch mohli obmedzený arzenál postupne rozšíriť.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ruské ministerstvo obrany chce Orešnik posunúť do masovej výroby v roku 2026. Luhovskij to formuloval priamo: „Vieme, že ruské ministerstvo obrany plánuje spustiť Orešnik do masovej výroby v roku 2026 a získať schopnosť vyrábať päť alebo viac takýchto striel ročne.“ United24 zároveň uvádza, že ruské ministerstvo obrany má plánovať výrobu „najmenej piatich striel ročne“ a túto kapacitu budovať v najbližšom období.

V praxi to znamená dve paralelné línie: krátkodobo je dostupný arzenál veľmi limitovaný, no strategicky sa Moskva podľa ukrajinských odhadov nechce pri Orešniku zastaviť pri prototypoch alebo symbolických kusoch. Aj preto je téma sledovaná s vysokou pozornosťou – nielen pre samotné čísla, ale aj pre signál o prioritách zbrojnej politiky. 

Rozmiestnenie Orešnika

Obavy Západu navyše zvyšuje aj možné rozmiestnenie systémov Orešnik v Bielorusku, teda ešte bližšie k hraniciam NATO. Satelitné snímky z posledných mesiacov zachytili rozsiahlu výstavbu vojenských objektov pri meste Kryčav aj južne od Minska, ktoré podľa viacerých analytikov môžu súvisieť práve s prípravou základní pre tieto rakety.

Rusko už skôr oznámilo, že systémy Orešnik plánuje rozmiestniť aj na území Bieloruska. Podľa expertov by tým Moskva získala možnosť držať pod ešte väčším tlakom krajiny východného krídla NATO vrátane Poľska a Pobaltia.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie