Lekári varujú pred chybou, ktorú robia mnohí rodičia. 5 jednoduchých návykov ochráni deti pred kolotočom jesenných viróz

Školský rok sa už začal a s návratom detí do tried prichádza aj menej vítaná súčasť jesene – nádcha, kašeľ, teplota či bolesť hrdla. Detské kolektívy totiž vytvárajú ideálne podmienky na šírenie vírusov. Niektoré jednoduché opatrenia však môžu pomôcť znížiť riziko ochorenia a najmä jeho ďalšieho šírenia.

Začiatok školského roka môže podľa lekárov znamenať aj prvú väčšiu vlnu chorých detí. CNN Prima News upozorňuje, že respiračné infekcie tvoria až 70 percent detských ochorení. Medzi časté problémy patria nádcha, kašeľ a teplota, ale aj zápaly nosohltanu, stredného ucha či priedušiek. V niektorých prípadoch môže ochorenie prerásť až do zápalu pľúc.

Lekári zároveň rodičov upozorňujú, aby deti neposielali späť do kolektívu hneď po tom, čo sa im trochu uľaví. Bežná viróza môže podľa odborníkov trvať dva až tri týždne. Predčasný návrat do školy môže viesť k tomu, že dieťa chytí ďalšiu infekciu a rodič môže nadobudnúť dojem, že sa pôvodné ochorenie vrátilo.

Viac detí, viac vírusov

Podľa webu Eifela je návrat do škôlky či školy spojený s väčším množstvom kontaktov, a tým aj s častejším výskytom vírusových ochorení. Deti sú v úzkom kontakte, dotýkajú sa spoločných predmetov a hračiek a hygienické návyky ešte nemusia mať dokonale osvojené.

Medzi najčastejšie vírusové ochorenia patria bežné infekcie dýchacích ciest, chrípka, infekcie spôsobené RSV, vírusové zápaly hrdla či priedušiek a tiež vírusové gastroenteritídy sprevádzané vracaním a hnačkou.

Dôležité preto nie je vytvoriť dieťaťu sterilné prostredie, ale podporovať jeho organizmus a naučiť ho základným návykom.

Spánok, jedlo aj pohyb hrajú svoju úlohu

Eifela odporúča predovšetkým návrat k pravidelnému spánkovému režimu. Počas prázdnin býva bežné neskoršie zaspávanie a vstávanie, preto sa oplatí režim prispôsobiť školským povinnostiam.

Dostatok odpočinku je dôležitý aj počas samotného školského roka. Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza, že deti do šiestich rokov by mali spať najmenej 11 hodín denne, deti do 12 rokov približne 10 až 11 hodín a starší školáci a dospievajúci 9 až 10 hodín.

Dôležitá je aj pestrá strava. ÚVZ SR odporúča pravidelnú konzumáciu ovocia a zeleniny a upozorňuje na význam vitamínov C, D a E či minerálu zinku. Pri stravovaní detí má význam aj dostatočný príjem bielkovín a ďalších živín.

Podľa Eifely by nemal chýbať ani pravidelný pohyb. Nemusí ísť o organizovaný šport – postačí prechádzka, bicykel, plávanie či hry vonku. ÚVZ SR zároveň odporúča každodenný pobyt detí na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie, ak sú primerane oblečené.

Správne umývanie rúk

Respiračné ochorenia sa šíria predovšetkým vzdušnou cestou, no podľa ÚVZ SR môžu v menšej miere k prenosu prispievať aj kontaminované povrchy. Mikroorganizmy sa môžu dostať na ruky a následne do tela cez sliznice nosa, úst či očí.

Deti by si preto mali ruky umývať po príchode do školy aj po návrate domov, po pobyte vonku, pred jedlom, po použití toalety a tiež po kašľaní či kýchaní. Nestačí ich pritom iba opláchnuť vodou. Dôležité je použiť mydlo a ruky dôkladne umyť.

Rovnako podstatná je takzvaná respiračná etiketa. Pri kašli a kýchaní by mali deti používať papierovú vreckovku, ktorú následne vyhodia do uzatvárateľného koša. Ak ju nemajú poruke, môžu si ústa zakryť lakťovou jamkou.

Triedy treba pravidelne vetrať

ÚVZ SR odporúča v školách pravidelné krátke a intenzívne vetranie. Vzduch v učebniach sa podľa úradu nemá vymieňať iba kvôli kyslíku a oxidu uhličitému, ale aj preto, aby sa upravila vlhkosť a odstránili mikroorganizmy či prach.

V školských učebniach je podľa ÚVZ SR najvhodnejšia teplota 20 až 24 stupňov Celzia. Relatívna vlhkosť by mala byť medzi 30 a 70 percentami, pričom optimálne je rozmedzie 40 až 60 percent. Príliš suchý vzduch totiž vysušuje sliznice horných dýchacích ciest a znižuje ich odolnosť voči infekcii.

Choré dieťa patrí domov

Jedným z najdôležitejších pravidiel je neposielať choré dieťa medzi spolužiakov. ÚVZ SR upozorňuje, že ochorenie treba vyliečiť a „neprechodiť“. Príliš skorý návrat môže predĺžiť zotavovanie a zároveň zvýšiť riziko, že sa nakazia ďalšie deti.

V prípade škôlok existuje aj takzvaný ranný zdravotný filter. Ide o bezkontaktné posúdenie zdravotného stavu dieťaťa pred prijatím do kolektívu, ktoré sa vykonáva za prítomnosti rodiča. Sleduje sa napríklad správanie dieťaťa či viditeľné prejavy na očiach, nose, ušiach a pokožke.

Ak sa počas dňa objavia príznaky akútneho prenosného ochorenia, škôlka má podľa ÚVZ SR informovať zákonného zástupcu a dieťa dočasne izolovať od ostatných.

Kedy už treba kontaktovať lekára?

Nie každá nádcha znamená vážny problém. Eifela však odporúča kontaktovať pediatra v prípade, ak sa stav dieťaťa výrazne zhoršuje, má problémy s dýchaním, odmieta tekutiny, prejavujú sa uňho známky dehydratácie alebo je nezvyčajne spavé a apatické.

Pozornosť si zaslúži aj vysoká či pretrvávajúca horúčka a výrazná bolesť. Pri sťaženom dýchaní, výraznej dehydratácii či poruche vedomia je potrebné vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc.

Rodičia by zároveň nemali automaticky siahať po antibiotikách. Vírusové infekcie nimi liečiť nemožno a o ich použití má rozhodnúť lekár v prípade podozrenia na bakteriálnu infekciu.

Návrat do školy teda nemusí automaticky znamenať začiatok nekonečného kolotoča chorôb. Dostatok spánku, pestrá strava, pohyb, čerstvý vzduch, hygiena a najmä dostatočné doliečenie ochorení môžu pomôcť deťom zvládnuť prvé týždne školského roka bez zbytočných komplikácií.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: cnn.iprima.cz, eifela.sk, uvzsr.sk